Po dlhšom čase som si vybral ďalšiu Slovenskú hru. Tentoraz to bude real-time stratégia z roku 2001, ktorú možno poznáte. Vyšla v rovnaký rok ako česká Original War, no State of War je o dosť akčnejšia a autori z nej odstránili veľa prvkov, ktoré by v stratégii mali byť. Dnes si povieme niečo o štúdiu Cypron, vývoji hry a rozoberieme si aj levely.
Štúdio Cypron fungovalo len deväť rokov a za svoju existenciu vyrobilo 5 hier. Vzniklo v roku 1999 a svoju prvú hru State of War vydalo v roku 2001. Nájsť kedy presne vyšla hra bol trochu oriešok. Verím ale oficiálnym stránkam autorov, kde je napísaný dátum 1. januára 2001. Jeden z autorov na svojej prednáške ale uviedol rok 2000, takže ťažko sa dopátrať skutočnosti. Jedna z prvých recenzií vyšla na BonusWebu už 29. januára 2001 a ďalšiu som našiel v májovom Leveli, čo bolo od vydania dosť neskoro. Tam dostala hra hodnotenie 6/10. Zaujímavosťou je, že na nej pracovali len traja ľudia. Programátorom bol Emil Popovič, o grafiku a animácie sa postaral Štefan Pavelka a hudbu a zvukové efekty vytvoril Martin Demsky. Pán Pavelka vo svojej prednáške ale povedal, že na hre pracovali len dvaja – on a Emil Popovič a začali už od roku 1997. Vtedy boli ešte študenti a hru robili vo voľnom čase. V roku 1999 už mali vydané dve hry na amigu – mlátičku The Strangers z roku 1996 a Napalm Crimson Crisis z roku 1999 čo bolo RTS, takže neboli žiadni začiatočníci. S Napalmom mali na Amige veľký úspech, tak si povedali, že skúsia urobiť real-time stratégiu aj na PC. V tom čase nastupovali 3D hry, no autori sa aj tak rozhodli, že urobia 2D stratégiu. Inšpiráciu čerpali z Duny 2 a hru programovali v C Sharp (C#) a Visual Studio.
V roku 2003 vyšiel datadisk Warmonger, ktorý do hry pridával 11 nových singleplayerových misií a 5 máp pre multiplayer. Po devätnástich rokoch od vydania pôvodnej hry sa State of War spoločne s datadiskom vrátilo na Steam vďaka veľkému úspechu v Číne, kde sa hráva doteraz. Môžete si ho kúpiť za 8 eur. Autori museli hru úplne prekopať, aby fungovala dobre pod novým Windowsom. Túto verziu chceli dať aj na GoG, no odtiaľ im odpovedali, že sa im nehodí do ich portfólia. Čo sa týka iných hier, v roku 2006 Cypron vyrobili RPGčko GODS a o rok neskôr druhý diel State of War, ktorý sa im, podľa recenzí, moc nevydaril. Po tomto neúspechu presedlali na handheld DS od Nintenda, kde ešte vytvorili dve hry. V roku 2008 štúdio zavreli a premenovali sa na Cypronia. Najnovšie pracovali spoločne s Fatbot Games na RPGčku Vaporum a dnes vyrábajú hry pre nové konzoly.
State of War je veľmi jednoduchá stratégia. Autori odstránili veľa prvkov, ktoré z nej robili RTS, aby ju ešte viac zjednodušili. Najviac mi pripomenula Z z roku 1996, kde vaše továrne automaticky chŕlili stále nové a nové jednotky. V State of War nie je stavanie budov – len ich obsadzujete. Nemusíte si vyrábať jednotky – oni sa vám automaticky vyrábajú a nemusíte ani ťažiť suroviny a posielať pre ne jednotky – oni sa vám po obsadení danej budovy sami ťažia. S jednotkami sa ale dá pohybovať a novo vyrobeným môžete dať bod, kde sa budú zoskupovať. Jediné, čo si sami budete môcť postaviť a kde budete mať slobodu, je stavba obranných veží. Tie sa dajú postaviť len pri vašej budove, no sú tu misie, v ktorých budete mať len veže a s nimi musíte vyhrať celú hru.
Ako som povedal: State of War je veľmi zjednodušená real-time stratégia, no to jej neubralo na zábavnosti. Hrateľnosť je svižná a vďaka osekaným mechanikám nemusíte na začiatku každej mapy strácať čas s výstavbou základne. V leveloch sa mi páčilo pozadie a rôzne menšie či väčšie detaily. V Maroku vidíte stroskotané transportné lode a oproti nim sú tanky veľmi malé. V Texase sú zase ikonické vysoké budovy s kupolou, v Grécku sú antické ruiny, na Slovensku si môžete všimnúť priehradu, v Austrálii je obria stavba, ktorá sa mi nezmestila na obrazovku a v Číne dlhé lietadlo, ktoré robí prirodzenú prekážku pre vaše jednotky. Môžete si zapnúť aj fialové mraky. Mne trochu vadili, pretože ich tam bolo moc, tak som si dal minimálne množstvo. Bez nich hra stráca 3D efekt, príde vám viac plochá, akoby chýbala jedna vrstva. Môžete si zapnúť aj otrasy pri výbuchoch – to som si neskôr vypol, pretože mi to rozbíjalo presnosť myšky a sám som sa veľakrát netrafil, keď som chcel poslať svoju stíhačku na nepriateľa.
Sú tu skvelé efekty, výbuchy a možnosť povolať bombardéry. Efekty si kúpili z Hollywoodu, ktoré následne nastrihali a zakomponovali do hry. V tom čase som si grafiku pochvaľoval a ani dnes neurazí a dobre sa na hru pozerá. Autori sa pýšili tým, že hra nebola taká náročná na hardware a vďaka tomu prerazila v Číne. Tam hráči hrávali skôr v internetových kaviarňach, kde nemali moc silné počítače a podľa slov Štefana Pavelky bol State of War nainštalovaný na každom z nich. Síce mali pirátske kópie, no hra sa vďaka tomu stala populárnou. Nová verzia na Steame má vyššie rozlíšenie a slovenský dabing, čo som pri hraní nepočul aspoň dve dekády. Autori sľubujú, že do nej dajú nový editor máp. Zaujímavosťou je, že 70% z počiatočných predajov novej verzie bolo od hráčov z Číny. Ďalšou zaujímavosťou je, že Číňania prvý diel okopírovali a postupne vydávali svoje vlastné pokračovania State of War 2, 3 a 4. Vývojári z Cypronie sa ich snažili skontaktovať, no firmy už neexistovali.
Máte tu dve suroviny – kredity si vyťažíte v bani a za ne si kupujete vežičky. Potom tu sú výskumné body, ktoré sú oveľa cennejšie – tie získate z laboratória a za 500 bodov si môžete vylepšiť v továrni nejakú jednotku. Sú tu menšie továrne, kde sa dá vylepšiť jednotka len raz a väčšie, ktoré môžu chŕliť nepretržite jednotky triedy 3. Rozdiel medzi prvou, druhou a treťou triedou spoznáte okamžite – každá nasledujúca je väčšia. Nemôžete si vybrať, akú jednotku budete vyrábať – každá továreň ju má už dopredu vybratú. Takže musíte len taktizovať, ktorú továreň skôr obsadiť a ktorá jednotka sa vám na danú situáciu najviac hodí. Tanky sú skvelé na nepriateľské jednotky, artiléria zase proti vežiam, keďže má väčší dosah. Potom tu je tank s plameňometom, energetický tank a protivzdušná jednotka. Výška tu nehrá taktickú rolu. To, že máte jednotky na kopci alebo ste dole v údolí, je jedno. Dosah tankov je rovnaký.
Veliteľskú jednotku máte s nepriateľom rovnakú – lietajúci tanier. Ten dokáže opravovať alebo vylepšovať budovy, obsadzovať nepriateľské alebo neutrálne, ničiť nepriateľské veže a útočiť laserom na protivzdušné tanky či nepriateľského veliteľa. Keď vám ho zničia, okamžite sa objaví nový nad veliteľstvom. Neskôr sú nepriateľské veliteľské jednotky až otravné, pretože budete bojovať aj proti dvom naraz a tí budú lietať po mape a obsadzovať vaše budovy. Budete si proti nim musieť postaviť slušnú protivzdušnú obranu a stále kontrolovať, kam sa tentoraz vydali.
Umelá inteligencia je priemerná, no občas dokáže prekvapiť. Jednotky posiela väčšinou hneď, keď sa vyrobia a po jednom útočia na vaše veže a budovy. Nepriateľ sa vás snaží zdolať silou, pretože v podstate každú jednu misiu začínate v nevýhode. Občas ale prekvapí a keď obsadíte nejakú pre neho dôležitú budovu, snaží sa ju získať späť. Čo sa týka vašich jednotiek, pathfinding je hrozný. Keď jednotku pošlete niekam ďalej cez zložitejší terén, tak nenájde cestu a zasekne sa. Keď je viac jednotiek pokope, tie sa budú zasekávať o seba a nepôjdu ďalej. To neplatí pre zoskupovanie jednotiek priamo z továrne – tie nájdu cestu veľmi dobre. Ďalej ma štvalo, že keď vaše jednotky útočia na nepriateľov, nezastanú v dosahu streľby ale pokračujú samovražedne dopredu. Skvelé ale je, že keď prechádzajú do svojho cieľa, tak popritom strieľajú na všetko nepriateľské naokolo. Takto aspoň nemusíte každej jednotke dávať zvlášť chovanie, kde má zaútočiť.
State of War mi trvalo dohrať približne 13 hodín. Misií je 22 a sú rozdelené od najľahších po najťažšie. Hru si môžete zrýchliť až 4x, čo sa na začiatku v menej náročnejších leveloch hodí, pretože hra je na normálnej rýchlosti dosť pomalá, no pri posledných misiách som opäť prepol na štandardnú rýchlosť, pretože by som nestíhal byť na dvoch či troch frontoch naraz. Nerozoberieme si všetky misie, vyberiem z nich len niekoľko, ktoré sa líšia. Cieľom hry je zničiť nepriateľskú základňu, no tá má slušnú obranu. Postupným a pomalým obsadzovaním nepriateľských budov a vylepšovaním jednotiek ju zdoláte. Páčila sa mi variabilita misií, kedy vám autori akoby dávali výzvy – niekedy vám zobrali veliteľskú jednotku a nechali len veže, inokedy ste mali len letectvo a tak ste museli vyhrať hru. Na jednej strane je každá misia iná, na druhej strane nemáte žiadnu voľnosť a misiu musíte odohrať presne tak ako to chceli autori. Ja si voľnosť pri hrách vážim najviac – aby som daný problém mohol vyriešiť tak, ako ja chcem, aby som mohol experimentovať, skúšať nové taktiky, no v State of War máte zviazané ruky a idete v réžií vývojárov. Na začiatku vám v briefingu poradia, čo máte robiť, aby ste vyhrali. Niektoré neskoršie misie budete musieť splniť v časovom limite, čo vás bude nútiť byť rýchlejší a jednať agresívnejšie.
Intro je celkom dlhé a odhaľuje pozadie celej hry. Ľudstvo sa po stáročiach vojen konečne spojilo do federácie siedmych kontinentov, ktorá má chrániť Zem. Vybudovali preto obrannú sieť zvanú Overmind – bol to inteligentný superpočítač, ktorý mal 22 základní rozmiestnených po celom svete. Po čase sa začali vytvárať organizácie, ktoré ľuďom dávali vieru a útočisko. Najmocnejšou sa stala sekta Beho Sunns. Tento kult sa stával čoraz populárnejší a prichádzali do neho stále významnejší ľudia ako vedci či politici. Počas meditačných sedení týmto dôležitým ľuďom kradli informácie priamo z mysle, pretože chceli ovládnuť Overmind. Počas rokov zistili, ako funguje, preto započali svoj plán a snažili sa ho hacknúť. To im nevyšlo, pretože tento superpočítač mal skvelú ochranu. No aj napriek neúspechu ho poškodili a vyradili z prevádzky. Členovia sekty následne zaútočili na základne a obsadili ich. Vy musíte získať späť základne a obnoviť Overmind. To by bol príbeh – ten sa počas kampane vôbec neposúva ďalej – musíte len získať späť 22 základní v 22 misiách. Pred každou z nich je krátka cutscéna.
Pred kampaňou si môžete zahrať ešte tréning. Ten som skúšal ale nedokončil, pretože mi spadla hra. Ako prvú misiu si môžete vybrať hneď z troch oblastí. Ja som začal Kanadou, keďže tam bola najmenšia obtiažnosť. Hra vám vypíše ciele – musíte obsadiť laboratórium a vylepšiť si za získané body svoje jednotky. Nepriateľská základňa je na ostrove, kde sa normálne nedostanete – jedine s výsadkom, ktorý dostanete po vylepšení jednotiek. Druhá misia v Maroku je jednoduchá – zhromaždíte si veľa tankov a tie pošlete na nepriateľskú bázu. Tretia misia v Nórsku je lepšia – vlastníte dve atómové vozidlá, ktoré musíte využiť na prerazenie nepriateľskej defenzívy. V štvrtej misii v Texase máte troch silných laserových robotov s veľkým dosahom, ktorých využijete na ničenie nepriateľských jednotiek. V mrazivom Rusku budete bojovať o letecké zdroje a nepriateľ vás bude štvať svojim veliteľom a neustálymi náletmi bombardérov.
V Sudáne musíte prežiť 20 minút len s vežami – také tower defense. Nepriateľ bude posielať stále viac jednotiek a neskôr ich aj vylepší. No vy budete mať silné pulzné delá, veľa kreditov a môžete na nepriateľa poslať asteroidy. Po tomto limite dostanete posily a veliteľskú jednotku. Grécko je špeciálne tým, že budete mať len pár tankov ale nebudete si môcť žiadne vyrábať. Preto si musíte vybudovať menšie veže až k nepriateľským budovám a tak postupovať až k základni. Slovensko bola prvá náročnejšia misia – musíte obraňovať konvoj a cesta z bodu A do bodu B je dlhá. Budete mať tri typy robotov – s rotačníkom, laserom a raketami proti lietadlám. Je tu veľa mikromanažmentu s robotmi, pretože sa ťažšie označujú jednotlivo, no ja som vyhral vďaka neustálemu ukladaniu pozície. Brazília je ďalšia tower defense misia – máte nové veže s rotačným guľometom, ktoré majú ešte väčší dosah, tak si ich dobre rozmiestnite a prečkajte prvých 20 minút. Potom budete mať toľko jednotiek, že sa vám budú tlačiť na mape a nebudete vedieť čo s nimi.
Štrnásta misia v Egypte bude prvá, kde budete mať časový limit. Osobne som tieto misie na čas nemal rád. Do 30 minút musíte obsadiť nepriateľskú základňu. Pol hodina sa môže zdať málo, no budete mať dosť bombardérov, vďaka ktorým obsadíte budovy a zničíte veže, tak to pôjde rýchlo. Mne do konca zostávalo posledných 30 sekúnd. Pohoda. Aljaška je podobná misia na čas, no tento krát autori boli štedrejší a dali vám o 10 minút viac. Tu ale nestačí zničiť len základňu – musíte zničiť aj všetky budovy a jednotky, takže to taká sranda nebude. Originálna misia je v Japonsku – nepriateľ nemá žiadne tanky, len veliteľa, no má ohromne veľa veží a k tomu nevyčerpateľnú zásobu bombardérov, tak budete mať čo robiť, aby ste prešli až do jeho základne. Čile bude problematická misia, pretože nepriateľ bude mať 2 základne a teda aj dvoch veliteľov. Bude mať aj veľa bombardérov a ťažké tanky, takže táto misia vám dá zabrať. Rusko je podobné – nepriateľ má dve základne. Misia mi prišla ale o dosť jednoduchšia. Posledné dve misie sú na čas. Afrika sa ešte dá zvládnuť a s odretými ušami zničíte všetky budovy za 50 minút. No posledná misia v Iráne bola neuveriteľne šialene ťažká. Máte len 50 minút, aby ste zničili tri základne nepriateľa. On na vás bude posielať všetko – tanky, robotov, bombardéry, atómové vozidlá a vy budete mať len jednu malú základňu. Koniec hry je otvorený a bolo jasné, že autori plánovali urobiť datadisk.
State of War je dobrá stratégia zo Slovenska, ktorá vsadila na jednoduchosť. Je to síce RTS, no autori z neho odstránili čo sa dalo a všetko zjednodušili a zautomatizovali. Jediné väčšie mínus vidím v príliš veľkej linearite a nemožnosti si vybrať, ako chcete misiu odohrať.
Prednáška na AnimeShow 2019 jedného z vývojárov (Štefan Pavelka) – https://www.youtube.com/watch?v=N72x7jLXeEk
State of War na Steame – https://store.steampowered.com/app/748040/State_of_War__Warmonger___Classic_2000/
Soundtrack – https://www.youtube.com/watch?v=ONrTo93z4eo
Oficiálna stránka Cypronia – https://www.cypronia.com/