História Atari

Malé info o každej konzole od Atari. Neskôr pridám aj kompletnú históriu konzole a spoločnosti.

[su_spoiler title=“História a info o Atari 2600:“ icon=“arrow-circle-2″]

Atari 2600Atari 2600 bola jedna z prvých herných konzolí používajúca výmenné moduly s hrami. Do tej doby boli konzole väčšinou jednoúčelové a mali „zadrátovanú“ jednu alebo viac hier bez možnosti výmeny.

Atari 2600 sa začala predávať pod pôvodným názvom Atari VCS (Video Computer System) v roku 1977. Viac-menej len s kozmetickými úpravami na trhu vydržala až do začiatku 90tych rokov 20. storočia. Patrí medzi najpredávanejšie herné systémy vôbec.

Jej hardware je pomerne jednoduchý. Ako CPU používa procesor od firmy MOS Technology MOS6507, čo je orezaná verzia slavného MOS6502

Disponuje 128 byty RAM pamete, ktorá je integrovaná v čipu RIOT (MOS6532). O grafiku a zvuk sa stará čip TIA.

Ako ovládač sa používajú 8 smerové digitálne joysticky s jedným tlačítkom, paddle (analogový ovládač s jednou osou a tlačítkom) a číselná klávesnica s 12 klávesami.

Konzola sa vyrábala zvlášť vo verzii NTSC, PAL a SECAM. Hry z jednotlivých regiónov nie sú kompatibilné a pokiaľ sa používajú v konzoli z iného regionu, zle zobrazujú farby.

Cartridge (moduly) s hrami obsahovali väčšinou ROM pamäť o obsahu 2 alebo 4 KB. Neskoršie hry sú až 32 KB veľké. Cartridge môže byť vysadená ešte pamäťou 128 byte.

Pre Atari 2600 existuje rozsiahla knižnica hier čítajúcich okolo 1000 hier. Cartridge neboli v tej dobe kódované a tak okrem Atari mohol hry vyrábať v podstate ktokoľvek. Najznámejším takým výrobcom je firma Activision.

Najpredávanejšie hry:

Pac-Man z roku 1982 (7 mil. kusov)
Pitfall z roku 1982 (4 mil.)
Asteroids (3,9 mil.)

[/su_spoiler] [su_spoiler title=“História a info o Atari 5200:“ icon=“arrow-circle-2″]

Atari 5600Atari 5200 je herná konzola, ktorá mala nahradiť zastarávajúci model Atari 2600. Na trh sa dostala v roku 1982. V predaji bola len na americkom kontinente a preto existuje len NTSC verzia. Konzola nebola predajne úspešná.

Systém vychádza z počítača Atari 400 a tak nie je kompatibilná so svojím predchodcom, čo bolo kritizované. Ako ovládač sa používajú analógové joysticky kombinované s číselnou klávesnicou. Dokúpiť sa dal tiež trackball.

Pre konzolu bolo pôvodne vydaných 82 hier. V súčasné dobe sú stále nadšenci, ktorí vyvíjajú nové hry.

[/su_spoiler] [su_spoiler title=“História a info o Atari 7800:“ icon=“arrow-circle-2″]

Atari 7800

Atari 7800 ProSystem alebo jednoduchšie – Atari 7800 je herná konzola, ktorú vydalo Atari Corporation v januári roku 1986. Atari 7800 malo nahradiť o dva roky staršie Atari 5200, aj keď jej technické parametre ostali približne na rovnakej úrovni. Cena pre konzumentov bola stanovená na 140 amerických dolárov. Atari 7800 sa dal upraviť do podoby plnohodnotného počítača, keďže ste si k nemu mohli pripojiť aj klávesnicu. Tá sa nakoniec nedostala na trh a keďže na trh onedlho prišla konzola NES a SEGA Master System, konzola už nemala taký úspech ako jej predchodcovia.

Ako ovládač sa používal digitálny joystick a s hrami na predchádzajúcu „generáciu“ Atari 2600 bola „takmer“ kompatibilná. Oficiálne na túto konzolu vyšlo 59 hier a neskôr, keď sa už konzola prestala predávať, ďalších 27 hier.

[/su_spoiler] [su_spoiler title=“História a info o Atari 8-bit:“ icon=“arrow-circle-2″]

Atari 400

(Atari 400)

Prvé osobné počítače od Atari. Sám som mal možnosť hrať na Atari 130 XE, ktoré používalo kazetovku a bolo pripojené na starý televízor. Úžasne dlho sa hry nahrávali, ale v tom bolo to kúzlo – na škrípajúce dúhy ako pri zlom signáli sa jednoducho dalo dívať stále, pretože za nimi boli vytúžené prvé naše hry, ktoré sme s radosťou na tvári hrali – jednotlačítkové joysticky a zoznam hier na starom papieri, čo sa v ktorej kazete nachádza (aj tak sme tomu nerozumeli), bolo súčasťou balenia.

Atari 130 XE

Popis:

Osembitové počítače Atari začali modely Atari 400/800. Vybavené boli klonom procesoru 6502 firmy MOS Technology. Ako disples sa používal monitor alebo televízor. Z periférnych zariadení sa od počiatku počítalo s disketovou jednotkou, ktorých mohlo byť pripojených teoreticky až 8. Po rade 400/800 následovala rada 800 XL, ktorá už mala pamäť 64 kB a 130 XE s 128 KB vnútornej pamäte, z nich sa 64 mohlo používať ako RAM disk.

Operačný systém a vstavaný programovací jazyk BACIS boli uložené v ROM, ktorá bola u modelov XL programovo odpínateľná a bolo možno používať aj pamäť RAM v zdieľanom adresovom priestore. Ďalší model bol 65 XE.

CPU

Ako CPU bol využívaný zákaznický čip Sally odvodený od tehdy rozšíreného obvodu Motorola 6502, s ktorým bol softwarovo kompatibilný, pokiaľ išlo o základnú sadu inštrukcií. Taktovací kmitočet bol 1,79 MHz v NTSC verzii a 1,77 MHz vo verzii PAL.

Pamäť

Pamäť RAM prvých modelov bola 48KB. Najviac rozšírené modely 800XL a 800XE mali 64KB RAM a model 130XE mal 128KB RAM. Ďalších 64KB ležiacich mimo adresovú oblasť CPU bolo dostupných cez banky (podobný systém bol u prvých počítačov PC známych ako EMS). Ďalej existovala amatérske rozšírenia RAM až na 1 MB.

Všetky modely obsahovali 16KB pamäť ROM s operačným systémom. Modely XL a XE naviac mali vstavanú 8KB ROM s Atari Basicom. Obe ROM bolo možné programovo odpojiť.

Grafika

Tvorba obrazu bola pomerne sofistikovaná. Základom bol zákaznický čip ANTIC (Alpha Numeric Television Interface Controller), ktorý pracoval v 14 videomódoch. Šesť z týchto módov bolo textových a 8 grafických. V prípade textu a grafiky bolo možné voliť medzi väčším rozlíšením a menším počtom farieb alebo menším rozlíšením a väčším počtom farieb. V žiadnom z videorežimov neboli farby pevne dané, ale bolo je možné voliť z palety 128 farieb. Základným textovým režimom bol reźim s 24 textovými riadkami po 40 znakoch umožňujúci zobrazenie v 2 farbách (farba písma a farba pozadia). Znakový generátor používal 128 znakov v rastru 8×8 bodov. Bolo možné využívať jednak niektorú z 2 znakových sad v pamäti ROM, alebo bolo možné vytvoriť znakovú sadu vlastnú v pamäti RAM. Ďalej boli k dispozici 2 módy, ktoré umožňovali zobrazenie znakov v 4 farbách + farba pozadia za cenu toho, že na riadku bolo možné zobraziť maximálne 20 znakov a bolo možné využívať len 64 znakov. Ďalšie dva režimy umožňovali používať 4 rôzne farby v rámci jedného znaku (s určitými omedzeniami 5 farieb), opäť bolo k dispozící 128 znakov, no v rastru 4×8. S ohľadom na nízky rastr sa tieto režimy príliž nepoužívali pre tvorbu textu, ale boli veľmi využívané pre tvorbu grafiky v hrách. V znakovom generátore boli definované všetky možné tvary segmentov, z ktorých sa skladala scéna a scéna bola definovaná len týmito segmentami, čo znamenalo úsporu RAM a rychlejšie zobrazovanie.

V grafických režimoch bolo k dispozícii rozlíšenie až 320×192, no len v dvoch farbách. Ďalšie grafické módy využívali 2 alebo 4 farby pri rozlíšení maximálne 160×192. Najväčšie zvláštnosti obvodov ANTIC bolo možnosť kombinovať jednotlivé režimy. ANTIC sám mal v pamäti krátky program menom „display list“, ktorý definoval, ktorý obrazový riadok bude v ktorom režime. Vo všetkých videorežimoch bolo možné voliť adresu framebufferu kdekoľvek do RAM, dokonca sa mohli líšiť adresy framebufferov jednotlivých obrazových riadkov. Rolovanie scény v hrách tak bolo možné predvádzať len zmenou adresy framebufferu. Titulok s bodami, počtom životov, atď. pritom mal svoj pevný framebuffer inde v RAM. ANTIC naviac v malom rozsahu umožňoval jemné posuvy obrazu bez toho, aby sa menil obsah framebufferu alebo jeho adresa. Ďalej bolo možné definovať volanie interruptu (tzv. DLI – display list interrupt) medzi obrazovými riadkami. Toho sa typicky využívalo pre zmenu farebné palety behom interruptu a ak sa zdajú byť limity na počet súčasne zobraziteľných farieb malé, tieto interrupty boli jedným z hlavných nástrojov, ktorým bolo možné vytvoriť programy, ktoré farbami doslova hýrili.

Obraz vytvorený obdovom ANTIC sa ďalej spracovával iným zákaznickým čipom zvaným GTIA (Graphics Television Interface Adapter), v starších verziách CTIA (Color Television Interface Adapter). Tento obvod jednak umožňoval do obrazu vkladať ďalšie objekty zvané sprites a farby týchto objektov bolo možné nastaviť nezávisle na farbách základného obrazu. GTIA (CTIA) tiež umožnoval detekciu kolíz medzi spritami aj detekciu kolíz spritov s objektami v základnom obraze, čo bolo hojne využívané v hrách. GTIA naviac umožnil reinterpretáciu obrazových bodov pridať ďalšie tri grafické režimy s 192 riadkami 80 obrazovými elementmi na riadok. V tomto prípade nebol obrazový element pomenovaný ako pixel ale ako nibble. Bolo možné pracovať jednak s jedným farebným tónom v 16 stupňoch jasu alebo s 16 farebnými tónmi o rovnakom jasealebo s 9 farbami s nezávisle nastaviteľným farebným tónom aj jasom. Aj tu bolo možné pomocou DLI počet farieb ďalej navyšovať.

Zvuk

Tvorbu zvuku zaisťoval zákaznícky čip zvaný POKEY (Potentiometer and Keyboard), cez ktorý bola súčasne pripojená klávesnica a ovládač paddle. Obvod POKEY mal 4 monofónne zvukové kanály a umožňoval tvoriť zvuk syntézou aj prehrávať digitalizované zvuky, no len v 4-bitovom rozlíšení (digitalizované výkriky preslavili napríklad hru International Karate). Amatérsky sa do počítačov Atari niekedy pridával druhý obvod POKEY, čím sa získal stereo zvuk.

Software

Okrem vstavaného BASICu bolo možné používať ďalší software v ROM, tzv cartridgoch. V tejto podobe sa predával programovací systém MAC/65 s editorom, kompilátorom a debuggerom Assembleru a iné programovacie jazyky a úžitkové programy. Pre osembitové počítače Atari boli k dispozícií aj ďalšie programovacie jazyky – Pascal, C, Forth a ďalšie. Existovali pomerne vyspelé textové editory PaperClip, Speedscript, tabulkový procesor VIsiCalc, SynCalc, databázový systém SynFile+. Pre český jazyk bol na bázi SpeedScriptu vyvinutý veľmi populárny textový procesor Čapek, ktorý dokázal v zvláštnom režimu zobrazovať náhľad textu s 80 znaky na riadok. Najväčšiu slávu si však osembitové Atari vydobyli na poli hier, ktorých existovalo veľké množstvo. Z najúspešnejších menujeme napríklad Boulder Dash, Montezuma’s Revenge, Eidolon, International Karate, Alley Cat (je ich samozrejme viac než tisíc, na našej stránke ich postupne pridávam :-).

Periférne zariadenie

Škála dostupných periferných zariadení bola široká. Základnou perifériou bola kazetopásková jednotka pre bežné audiokazety (k počítači bohužiaľ nebolo možné priamo pripojiť bežný magnetofon, ale bolo možné k nemu zhotoviť interface). Ďalej boli k dispozícii disketové jednotky pre 5.25″ a neskôr aj 3.5″ diskety. Existovala znaková i maticová ihličková tlačiareň. Pre hry bolo možné jednak pripojiť joystick, rozhranie pre joystickbolo rovnaké ako mala väčšina vtedajších mikropočítačov a nebolo teda nutné používať originálne joysticky od Atari. Ďalej existoval analógový herný ovladač paddle, ktorý však podporovalo len niekoľko programov. Bolo možné pripojiť aj myš od počítačov Atari ST. Myš pre počítače Amiga bolo možné pripojiť po úprave zapojenia konektoru. K dispozícii bol aj modem. Ako externé periférie bolo dostupné štandardné sériové rozhranie RS232 aj paralelné rozhranie centronics. Väčšina periférii sa pripojovala cez sériovú sbernicu SIO (Serial Input/Output), v niektorých ohľadoch pripomínajúci dnešné USB. Počítač Atari mal síce jediný SIO konektor, všetky periférie (okrem kazetovej jednotky) však obsahovali okrem konektora pre pripojenie k Atari ešte aj konektor pre pripojenie ďalšej periférie. Takto bolo v rade možné pripojiť takmer ľubovoľný počet periférii. Jediný limit plynul zo skutočnosti, že každá periféria používala jedno veľké písmeno ako svoje meno (napríklad C bola kazetová jednotka, P tlačiareň, D disketová jednotka). Počet periférii tak bol teoreticky obmedzený počtom písmen abecedy, prakticky sa však takto vysoký počet periférii nevyskytoval. Periférie rovnakého typu sa rozlišovali číslom – bolo možné napríklad mať pripojené dve tlačiarne označené ako P1 a P2 a 4 disketové jednotky D1 až D4. Samotné písmeno bez čísla sa odkazovalo na prvú jednotku.

[/su_spoiler] [su_spoiler title=“História a info o Atari Lynx:“ icon=“arrow-circle-2″]

Amiga Lynx

O tomto handhelde toho vieme v súčasnosti veľmi málo. Hry sa na ňom vyrábali približne od roku 1989 do roku 1997. Aj keď u nás zrejme táto konzola nebola populárna, svoje publikum si našla v USA. Bol to taký predchodca dnešného PSP.

Popis:

  • Atari Lynx je jedinou prenosnou konzolou od Atari.
  • Lynx bol pôvodne vyvinutý firmou Epyx, ktorá ale nemala dosť prostriedkov na začatie predaja, a tak hľadala silnejšieho partnera, ktorý by bol schopný predaj zaistiť. Našla ho vo firme Atari.
  • Lynx má ako prvá príručná konzola farebný LCD zobrazovač, ktorý je naviac podsvietený. Unikátna je možnosť obrátiť jeho zobrazovanie a tým sprístupniť konzolu pre ľavákov. Ďalším spestrením je sériový komunikačný port, pomocou ktorého je možné prepojiť až 16 Lynxov.
  • Lynx bol vyrábaný v dvoch prevedeniach. Neskoršia verzia, označovaná tiež ako MK II, má zmenšený dizajn, stereo zvuk a možnosť vypnúť podsvietenie LCD a tým šetriť napájaciu batériu.
  • Lynx je napájaný 6 AA batériami, ktoré ho udržia v provoze zhruba 5,5 hodin.
  • Pre Lynx bolo vydaných okolo sto hier.
[/su_spoiler]