Doom 64

Hellrampage1997, action, Doom, FPS, horor, remaster, sci-fi, Windows Leave a Comment

Doom 64 je hororovejší a temnejší diel zo série Doom, ktorý vyšiel v roku 1997 exkluzívne na Nintendo 64. PC hráči si ho konečne mohli oficiálne zahrať až v roku 2020 s príchodom Doom Eternal, no už predtým existovalo viacero totálnych konverzií – Doom 64: Absolution vyšiel v roku 2003, Doom64EX v roku 2009 a Retribution v roku 2016. V dnešnom videu si rozoberieme PC port z roku 2020, ktorý malo na starosti štúdio Nightdive a povieme si, aké prinieslo zmeny oproti predchádzajúcim dielom.

Videorecenzia

Doom 64 vyrobilo štúdio Midway Games, známe predovšetkým pre sériu Mortal Kombat. Vývoj začal na konci roku 1994, približne v čase, kedy vyšiel druhý Doom. Pracovný názov The Absolution zmenili na Doom 64, aby hráči vedeli, že je to ďalší diel zo série. id Software dohliadali na celý vývoj a požičali im aj id Tech engine, samozrejme upravený pre potreby nových levelov a geometrie. Autori prišli s novou grafikou, farebným dynamickým osvetlením a novými spritami pre zbrane a monštrá. Novo vydaný remaster, ktorý vytvorilo štúdio Nightdive, používa KEX Engine, na ktorom bežia všetky remástre od nich – vrátane prednedávnom recenzovaného Turoka alebo Rise of the Triad, ktorý vyšiel na začiatku augusta.

Hra mala vyjsť už o dosť skôr, no id Software neboli spokojní s level dizajnom, takže vydanie sa muselo posunúť. V Midway prepracovali všetky levely a Doom 64 konečne vydali v apríli 1997. Trochu sa báli, že im Nintendo zakáže predaj hry, pretože na túto konzolu vychádzali hlavne nenásilné a rodinné hry. No asi ich presvedčil Turok, ktorý vyšiel mesiac predtým a bol veľmi úspešný. Nad ďalšou brutálnou hrou a úspešnou značkou teda prižmúrili oko. V auguste toho istého roku potom vyšiel aj Goldeneye 007.

Hra od kritiky dostávala slušné známky. Z 30 hodnotení sa číslo vyšplhalo až takmer k osmičke. Recenzentom sa páčila atmosféra, level dizajn, soundtrack a grafika. Naopak kritizovali, že hra v podstate nič nové nepriniesla. Veľa hráčov si myslelo, že je to len port klasických Doomov na Nintendo 64 a vôbec nevedeli, že to je nová hra. Po vydaní remástra sa na Steame páčila 94% hráčom a na GoGu si odniesla hodnotenie 4.3 z 5. Na oboch týchto platformách si Doom 64 môžete kúpiť za 5 eur. Okrem toho vyšiel aj na PS4, Xbox One, Switch a Stadiu.

Príbehovo Doom 64 nadväzuje na predchádzajúce dva diely a samostatný datadisk Final Doom, takže sa pohodlne môže volať Doom 3. Von z pekla sa dostala silná entita, ktorá oživila všetkých mŕtvych démonov. Tentokrát musíte zabiť matku démonov a prirodzene aj všetkých ostatných menších. A opäť na to budete sám, pretože ste ako jediný prežili. Doom 64 uzatvára prvú trilógiu príbehu Doomguya alebo v podstate prvé 4 hry vrátane Final Doom.

Hudba a zvuky boli vytvorené Aubrey Hodgesom, ktorý ich vytvoril aj pre PlayStation verziu. Je ambientná, plná temných hlbokých zvukov a škrabania ocele. Hudba nie je rockového charakteru – takú tu nájdete len jednu skladbu. Inak v nej budete počuť rôzne nízko frekvenčné hučania, zvuky strojov alebo výkriky ľudí či detský plač. Typická pre survival či hororové hry – podobná ako u Silent Hill.

Autori chceli dať do svojej hry všetkých démonov z predchádzajúcich dielov a pridať extra levely, no boli limitovaný cartridgom Nintenda 64, ktorý mal obmedzené miesto. Museli tak niektorých démonov vynechať – nenájdete tu napríklad Spiderdemona, Revenanta, Arch-ville ani mariňáka s rotačníkom. Všetci ostatní nepriatelia tu sú a imp tu má novú temnejšiu variantu – je čiastočne neviditeľný a silnejší. Zaujímavosťou je, že táto varianta impa mala vyjsť už v PlayStation verzii pôvodného Dooma, no bola zrušená a prvýkrát sa objavila až tu v Doom 64. Nepriatelia celkovo sú trochu iný – nie sú ručne kreslený ale sú to renderované modely prevedené do 2D spritov. Ich vzhľad je o dosť démonickejší. Gregor Punchatz, ktorý pracoval na prvých dvoch Doom hrách, pomohol Midway a vytvoril im skutočné 3D modely. Zombieman vyzerá detailnejšie, no je stále rovnako nepríjemný, pretože ako jediné monštrum vám dá instantné poškodenie. Preto ho zabíjajte ako prvého. Imp vyzerá viac mimozemsky, pretože nemá otvorenú papuľu a nevidíte jeho zuby, pinky je zase svalnatejší, no prišiel mi slabší.

Najväčší rozdiel uvidíte pri cacodémonovi – vyzerá zlovestnejšie, má ostrejšie zuby, väčšie oko a na rukách má reťaze. Originálne ruky nemal, bola to taká milá červená guľa. Pain elemental vyzeral podobne – bola to hnedá lietajúca guľka, ktorá občas vyvolala stratenú dušu. Tu sa mu autori rozhodli dať dve papule, z ktorých neustále generuje nové a nové duše, ktoré vám budú znepríjemňovať život. Po smrti vyvolá ešte 3 ďalšie. Odporúčam ho zabiť čo najskôr – je to najťažší nepriateľ v hre. V leveli našťastie môže poletovať maximálne 17 stratených duší. Mancubus je podobný, no v pôvodných hrách mi prišiel viac Gigerovský. Rozpätie strieľ má väčšie a viac náhodné, preto si držte od neho odstup alebo buďte blízko nejakej prekážky, za ktorú sa schováte.

Arachnotron je o dosť väčší a tmavší. Oproti pôvodnej verzii, ktorá neustále strieľala jeden projektil, v Doom 64 strieľa dve energetické strely naraz, no po piatich vystreleniach urobí krátku pauzu. Pekelný rytier mi prišiel o dosť slabší – zabijete ho na tri rany z dvojhlavňovky. Pritom života má rovnako ako v predchádzajúcich dieloch, no jeho ohnivá guľa je pomalšia, takže je ľahšie sa jej vyhnúť aj keď ste pri ňom blízko. V neskorších leveloch ho budete stretávať neustále. Aj jeho silnejšieho brata – baróna z pekla, ktoré rozoznáte tým, že má červené ruky a vystreľuje na vás červené ohnivé gule. Pôvodne mal byť trochu iný ako môžete vidieť z videa Gregora Punchatza. Cyberdémon je posledné monštrum, ktoré stretnete – okrem bossa. Nie je až taký široký, no jeho vzhľad aj animácia smrti sa mi páčili. Života má rovnako, no jeho rakety sú o dosť rýchlejšie.

Nová zbraň je tu v podstate len jedna, ostatné sú rovnaké. Motorovka tu je dvojitá – jej dizajn sa mi nepáčil. Osobne preferujem klasickú verziu. No dočkala sa zlepšenia – rýchlejšie reže a vďaka tomu môžete démonov častejšie dostať do mini stunu. A rýchlejšie sa zabíjajú rúžové prasce. Dvojhlavňovka nemá animáciu nabíjania. To ma zarazilo, pretože mi tam dosť chýbala. V Doom 2 bola hrozne cool a presne ste vedeli, kedy vystreliť, mohli ste si to načasovať. Okrem toho zvuk mala božský. Tu neviete, kedy môžete znovu vystreliť a výstrel vás trochu odhodí dozadu. Rakety z raketometu majú väčšiu rýchlosť – rovnakú ako u cyberdémona a tiež vás to po vystrelení trochu odhodí dozadu. Plazmová puška bola jediná zbraň, ktorú som takmer vôbec nevyužil. Okrem toho má otravný zvuk, keď s ňou nestrieľate a stále bzučí. BFGčko má rovnaké poškodenie, no opäť sa mi páčil viac sprite z predchádzajúceho Doom.

Unmaker je nová zbraň – je zároveň posledná, ktorú môžete nájsť a má démonický vzhľad. Aj keď vystreľuje pomalšie lúče, cieľ trafí okamžite, takže to je ďalšia hitscan zbraň. Je veľmi presná a dá sa označiť za laserový rotačný guľomet. Počas hry si unmaker môžete vylepšovať – ak sa dostanete do tajných levelov a získate jeden z troch démonických kľúčov. Každý kľúč vám vylepší zbraň o jednu úroveň. Prvá úroveň zrýchli streľbu, s druhou úrovňou vyšle dva projektily naraz, s treťou úrovňou až tri projektily a rýchlosť streľby má až päťnásobne vyššiu. Takže na tretej úrovni to je nezastaviteľná vraždiaca mašina, s ktorou vykosíte celý level démonov za krátky čas. A v poslednom leveli vďaka kľúčom môžete zavrieť brány démonov a uľahčiť si tak bossfight.

Základnú hru mi trvalo dohrať približne 6 hodín. Obsahuje 32 levelov vrátane tajných, do ktorých sa nemusíte dostať. Potom tu je nová kampaň Lost Levels, ktorá sa vám odomkne až po dohratí hry. Tú som prešiel za hodinu a pol. Nájdete v nej 6 nových dlhých levelov, ktoré v pôvodnej verzii neboli. Autori chceli príbehovo spojiť tento starý Doom s novým Doom Eternal. S týmto malým datadiskom vám Doom 64 vydrží okolo ôsmych hodín, čo nie je moc. Verím, že na pôvodnej konzole s originálnym ovládačom bola hrateľnosť o dosť pomalšia a hra bola ťažšia. Dnes na PC sa hranie aj na druhú najťažšiu obtiažnosť zdá v pohode a celú som si ju užil, aj keď dosť často na vás autori budú nespravodlivo hádzať nepriateľov z každej strany – keď stlačíte spínač alebo zoberiete zbraň či kľúč, tak sa na vás vyhrnie ďalšia nová horda teleportovaná zo skladu štúdia Midway. Musíte tu byť neustále v strehu, je tu veľa pascí – približne toľko ako v treťom Tomb Raider a pri hraní musíte rozmýšľať. V leveli sa budete veľakrát vracať, pretože na jednom konci stlačíte tlačidlo, ktoré vám otvorí dvere na druhom konci. Nie je to až také hardcore ako v Hexenovi, kde sa po stlačení tlačidla otvorili dvere v úplne inom leveli, no je to podobné. Veľakrát ma fascinovalo ako skvelo dokázali autori využiť priestor levelu – väčšinou sa budete pohybovať na nejakom hrade, v ktorom sa vám postupne budú otvárať jednotlivé časti. Alebo sa celá miestnosť priamo pred vami prestavia. Dizajnovo sa mi levely veľmi páčili. Čím ďalej som bol, tým mi prišli lepšie, hlavne keď ste sa dostali do hradov – to mi pripomenulo Quake. Na level dizajne pracovali Randy Estrella, Timothy Heydelaar a Danny Lewis.

Poďme si rozobrať trochu levely. Prvých 8 úrovní budete na základni UAC – sú menšie, budete sa pohybovať v úzkych koridoroch a celkovo vám budú pripomínať Quake. Prvý level dizajnoval Randy Estrella. Už tu môžete nájsť brokovicu a motorovku. Dajú sa tu aktivovať len 3 secrety zo 4, takže v prvom leveli nemôžete získať 100%. Taktiež tu môžete nájsť prechod do super tajného levelu, ktorý má názov Hectic. Tu sa vás autori snažia vytrolliť a keď zoberiete nejaký armor alebo život, tak vás zabijú. Ďalšie miestnosti obsahujú len ďalšie pasce, takže som sa cítil podobne ako v horore Kocka. V šiestom leveli je časť s plošinkami, ktorá ma trochu zmiatla. Musíte preskočiť do otvorenej časti na druhej strane. Ak sa vám to nepodarí a spadnete dole, zaútočí na vás veľa neviditeľných prasiat. Dá sa odtiaľ utiecť pomocou malých schodov, ktoré vôbec nevidíte, pretože je tam tma ako v rohu. V ôsmom leveli som trochu blúdil, keďže jeden spínač vám len na krátky čas spustí dole výťah a vy musíte hneď skočiť do teleportu. Potom tu je žltý kľúč zavretý v klietke. Jeden spínač klietku odomkne, no druhý ju zavrie ale spustí klietku zase dole. Dlho som si nad tým lámal hlavu. Musíte vyjsť von z miestnosti a stlačiť žlté tlačidlo, ktoré je blízko. Vtip je v tom, že keď ho aktivujete, tak sa neprehrá žiadny zvuk a ani sa tlačidlo nezmení, že ste ho stlačili. To mi prišlo ako chyba. Je tu aj jedna nepovinná miestnosť, v ktorej môžete získať plazmovú pušku. Máte na to len dva pokusy – či ste sa trafili si môžete pozrieť kamerou, čo je nová mechanika. Niekedy sa pri spínači nachádza kamera, ktorá vám ukáže, čo odomkla. Je to fajn, no našiel som ju len niekoľkokrát. Osmy level skončí veľkou prestrelkou medzi vami a barónmi z pekla. Po ich zabití sa vám otvorí portál do pekla.

Od deviatej úrovne až po koniec hry budete v pekle. Môžete si všimnúť iné assety, ktoré sú viac do stredoveku a démonickú oblohu, ktorá sa pohybuje. Hneď prvý level je kopírkou siedmej mapy z druhého Doomu, v ktorom sa ocitnete v aréne najskôr s mancubusmi a potom arachnotronmi. V ďalšom leveli môžete pri vodopáde nájsť BFGčko. Dvanásty level pomenovaný ako Oltár bolesti sa mi páčil. Budete sa pohybovať po pekelnej pevnosti, nepriatelia na vás budú strieľať od všadiaľ a do toho budete vidieť v diaľke blesky a počuť detský plač. Nájdete tu Unmaker. Aj trinásty level Temná citadela je skvelý. Je tu veľa pascí a množstvo odlišných miestností – napríklad jedna, v ktorej musíte aktivovať vystreľujúce šípy, aby ste mohli zobrať kľúč. Pätnásty level je tiež parádny. Hneď na začiatku vás môžu zmasakrovať navádzané strely – ich sprity sú z revenanta, no toto monštrum tu bohužiaľ nie je. Neskôr tu nájdete malú nepovinnú hádanku – musíte uhádnuť kde sa na jednom z piatich podstavcov schováva orb života.

V sedemnástom leveli bude tona spawnujúcich sa démonov a keby toho nebolo málo, tak si v závere zabojujete proti cyberdémonovi. Devätnásty level Spiral je jedným z tých, ktoré by ste mohli prebehnúť za minútu bez zabíjania nepriateľov, ak viete, kam máte ísť. Neskôr som to len tak zo srandy vyskúšal, no nedá sa to, pretože sa počas vašich akcii v úrovni naspawnuje toľko monštier a hlavne stratených duší, že vás zaseknú a zožerú zaživa. 21. level bol veľmi dlhý a náročný. Pripomenulo mi to démonické levely z druhého Doom. Všimnite si pozadie – všade je pekelný oheň a neskôr bude aj zelený. 23. úroveň je chrám, v ktorom musíte hľadať kombinácie dverí a potom ísť stlačiť červené, žlté a modré tlačidlo v správnom poradí. Toto musíte urobiť celkovo tri krát a dosť sa nachodíte. Predposledný level je v podstate väčšia aréna, v ktorej proti vám pôjdu dvaja cyberdémoni. Naokolo máte dostatok nábojov do BFGčka alebo raketometu, tak to bude ľahký boj. Nakoniec si zabojujete proti matke všetkých démonov, ktorá na vás najskôr pošle z troch brán svoje detičky a keď ich zničíte, príde sa s vami vysporiadať sama. Nie je ťažká. Zabil som ju na dve strely z BFGčka a ak máte vylepšený Unmaker na maximálnej úrovni, tak ju zabijete ešte rýchlejšie.

Potom tu sú špeciálne levely. Prvý je nazvaný mačka a myš. Vy ste myš a mačka je cyberdémon, ktorý vás bude naháňať. Dá sa tu nájsť len raketomet a démon sa bude za vami teleportovať alebo prechádzať cez steny. Nie je tu moc priestoru, čo celý súboj s ním komplikuje a v stenách otravujú impovia. Ďalší level Hardcore je v podstate aréna ale dosť hardcore. Neustále sa budú spawnovať noví a noví démoni. To isté ďalší level Playground, ktorý je podobný.

80

Doom 64 je ďalšia skvelá doomovka, ktorú si určite zahrajte. Hra beží výborne – hrateľnosť, pocit zo streľby a akcia tu je perfektná. Od predchádzajúcich dielov toho nového moc neprináša, no je tu ponurejšia atmosféra, skvelý ambientný soundtrack a výborný level dizajn.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.