Warrior Kings je tradičná real-time stratégia, ktorá by sa na prvé videnie dala zameniť za napríklad Age of Empires, no pre tento žáner má dosť netradičné mechaniky, ktoré z nej robia osobitú hru. Nepôsobí preto ako klon Warcraftu, aj keď má fantasy prvky, no požičiava si nápady napríklad z Total War série. Dnes si túto hru predstavíme, povieme si v čom vyniká a kde sú naopak jej nedostatky.
Warrior Kings vyšlo v roku 2002. Vyrobila ho londýnska firma Black Cactus, ktorá vznikla v januári 1999 a v máji sa do nej pripojilo 8 ľudí, ktorí prišli z Eidosu. Inak na hre pracovalo oveľa viac ľudí. Hlavný dizajn mal na starosti Charlie Bewsher, ktorý predtým pracoval ako dizajnér na Livinstonovom Dungeone, čo bola hra z roku 1998 od štúdia Asylum a vydavateľa im robil Eidos. Ian Livingstone, slávny anglický spisovateľ fantasy gamebookov má tiež v tejto recenzii istý význam. Vráťme sa ešte späť. Vývoj Warrior Kings totiž začal ešte pred založením štúdia Black Cactus. V roku 1997 Eidos ukázalo na E3ke svoju novú 3D stratégiu s názvom Plague. Originálne ju dizajnoval Dave Morris z konceptov Iana Livingstona. Morris bol takisto tvorca gamebookov, k tomu písal novely, tvoril komixy a neskôr sa z neho stal herný vývojár. O technologickú časť sa postaral Sam Kerbeck, ktorý vytvoril 3D engine pre Warzone 2100, ten som recenzoval minulý rok. Eidos v roku 1999 zatvoril svoj interný tím vývojárov a presunul ho do novej firmy Black Cactus, kde pokračoval v tvorbe hry Plague, no už ju premenovali na Warrior Kings.
Po vydaní hra dostala veľmi dobré známky – v priemere to vyšlo na 75.63% , čo je slušné hodnotenie. Kritike sa páčil intuitívny interface, jednoduché a rýchle ovládanie jednotiek, plne trojrozmerná grafika, na druhú stranu sa im nepáčil pathfinding, AIčko, náročnosť na HW a veľa bugov.
Warrior Kings sa odohráva v svete Orbis, ktorý sa podobá na našu Európu. Dokonca Anglicko je tam, kde má byť a má názov Angland. A riaditeľ Jamie Thomson potvrdil, že si brali inšpiráciu z histórie a urobili v podstate alternatívnu historickú Európu s bohatými prvkami fantasy. V nej vládne Svätá ríša, ktorá je podobná Rímskej len s tým rozdielom, že je až fanaticky oddaná jednému Bohu. Vedie ho Patriarcha a Svätý ochranca, no s príchodom nového Patriarchu Icthyusa Granitasa sa začnú problémy – je krutý a skorumpovaný a okolité štáty a ľudí, ktorí proti nemu niečo majú, začne obviňovať z kacírstva.
Príbeh, respektíve kampaň sa točí okolo Artosa – mladého syna baróna Amalrica z Cravantu. V prvej misii sa budete učiť ovládať jednotky a brániť svoje malé územie pred nájazdom barbarov. Naučíte sa, že pešiaci sú pekelne pomalí a než niekam dôjdu, môžete si dať šlofíka. Našťastie sa dá trochu zrýchliť hra, preto sa ich pohyb dá zniesť. Osady barbarov sú skryté v horách – môžete ich napadnúť a zničiť – vďaka tomu prestanú útoky. Po čase vás napadne Svätá ríša a Artosov otec – barón Amalric je falošne obvinený biskupom Lotharom zo zrady, preto ho zabijú a zničia celé mesto. Vy máte veľmi málo jednotiek a nemali by ste šancu odraziť útok – borci si postavili trebuchety a priviedli ťažkú pechotu a kavalériu, preto musíte utiecť loďou. Pôjdete do Anglandu, kde musíte získať celý ostrov – ten je obsadení barbarmi a na juhu ho vedie neľútostný vojvodca barón Ragnar – poznáme z Vikingov. Na ostrove musíte pomáhať sedliakom oslobodiť ich od barbarov – vďaka tomu sa k vám pripoja a vy získate cenné jednotky alebo budovy. Questy budete plniť v každej misii – stačí sa porozprávať s NPCčkom, ktoré má ikonku a splniť jeho úlohu.
Vašou hlavnou úlohou bude postaviť silné vojsko a ísť späť pomstiť smrť svojho otca. No kampaň je veľmi členitá a podľa rozhodnutí, ktoré v nej urobíte, sa ocitnete na novej ceste. Sú tri strany, ktoré si môžete vybrať – imperiálna, renesančná a paganská. Každá strana má až 9 misií, renesančná až 10, no za jednu stranu vám dohrať hru nezaberie veľa času. Ja som si vybral imperiálnu, ktorá sa zameriava na ťažké obrnené jednotky – ako pechotu, tak jazdu + má výborných lukostrelcov a uctievate Boha, preto si môžete postaviť katedrálu, kde sa vám otvoria mocné kúzla a nakoniec si budete môcť vyvolať obrovského archanjela, ktorý sa nedá ovládať a sám sa pustí do ničenia nepriateľov. Paganská cesta je úplne odlišná. Vyrábate si v nej čarodejnice, sukuby, démonov, jednoducho hráte za zlého. Majú podobne silnú démonskú jednotku ako archanjel. Táto cesta sa vám odomkne už po druhej misii, ak sa rozhodnete zabiť Ragnara. Ten ujde a príde s ešte väčším vojskom, preto sa musíte brániť. Ak sa ho rozhodnete nezabiť a ušetríte ho, budete stále na imperiálnej ceste a pôjdete pomstiť svojho otca. Renesančnú cestu si môžete vybrať v piatom leveli, či už hráte za Imperiála alebo Pagana. Majú výborné stroje na ničenie opevnení a môžu si vytvoriť jednotky s pušným prachom – teda kanóny, jazdcov s puškami či taký raketomet.
Poďme na samotnú hru – pre jedného hráča je na výber len tutoriál a kampaň. Tutoriál si určite prejdite, pretože nezaberie veľa času a hra vám vysvetlí základy ekonómie a bojovania. Vo Warrior Kings ťažíte tri suroviny. Prvou je jedlo – to získavate z fariem. Farmu si môžete postaviť len na zelenom teréne a na jednom poli môže pracovať len jeden sedliak. Jedlo potrebujete na všetko – vyrábanie jednotiek či vylepšenia. A takisto vám každá farma dá 4 body do celkového jedla, ktoré potrebuje každý obyvateľ. Sedliaci nepotrebujú jesť, no zarátavajú sa do maximálneho počtu jednotiek, ktorých môžete mať na mape. Obyčajný pešiak stojí na udržiavanie jedno jedlo, jazdec na koňovi až dve, pričom tu sú neskôr oveľa náročnejšie jednotky ako obchodník či biskup, ktorí toho zjedia aj za štyroch. Najlepšie je si farmu postaviť pri dedine, ktorá je od vášho hlavného mesta trochu ďalej, aby ste mali priestor si ich postaviť čo najviac, pretože aj hlavné mesto si budete postupne zväčšovať. Neskôr si k poliam postavte mlyn, kde budú sedliaci hádzať obilie, ktoré zdvojnásobia – budú to robiť automaticky, no len tí, ktorí majú mlyn po ceste z poľa do dediny.
Druhou surovinou je materiál – to je drevo alebo kamene. Zo začiatku budete mať pri sebe len stromy, ktoré môžete vyťažiť a takisto si na zdvojnásobenie môžete postaviť pílu. Kamene vám dajú dvojnásobné množstvo materiálnu, no rýchlo sa vyťažia. Treťou a najvzácnejšou surovinou je zlato. Niekedy môžete po mape nájsť ložiská zlata, no ak ich nenájdete, musíte si postaviť pri hrade obchod, kde postavíte sedliaka, ktorý bude vymieňať materiál za zlato. Neskôr si môžete vycvičiť obchodníka, ktorý bude získavať zlato z tržnice bez straty materiálu, no je to pomalé, pretože prinesie len polovicu zlata. Všetky nazbierané suroviny v dedine si musíte presunúť do hradu, aby ste nimi mohli disponovať – po postavení dediny budete mať jeden vozík, ktorý bude automaticky pendlovať sem a tam a prevážať suroviny. Dajte si pozor na to, že nepriateľ môže vozku zabiť a voz aj so surovinami ukradnúť. No AIčko to robiť nebude, pretože na to je príliš tupé. Vy to naopak môžete urobiť nepriateľovi, no musíte mať pri sebe jedného sedliaka, aby odviezol lup späť do mesta.
Technologický strom nejdem zbytočne rozoberať do príliš veľkých detailov, pretože v kampani si ho budete odomykať postupne a jednotlivé mapy proti počítači nie sú. Ak hráte multiplayer, hneď prvou stavbou na začiatku si môžete vybrať, akou cestou sa vydáte – ak si postavíte kostol, nemôžete si postaviť máj a zavrie sa vám celé odvetvie s démonmi. Ak chcete byť za dobre s Bohom a chcete mať obrieho archanjela, musíte si postaviť jeho sochu, no v tom prípade sa vám zamknú iné technológie a budovy. Čiže ak chcete niečo mať, musíte niečo iné obetovať. Môžete si postaviť Arcanum, čo je finálna budova medzi panamom a renesanciou a budete mať iné technológie. Ciest ako hrať Warrior Kings je veľmi veľa a je fakt škoda, že autori nepridali skirmish alebo jednotlivé mapy, kde by ste sa vyblbli a vyskúšali všetky možnosti hry.
Jednotky za ľudí sú úplne štandardné – medzi ľahkú pechotu sa delia len lukostrelci a strelci s prachom, v ťažkých jednotkách to sú borci s kopiami a halapartňou, takže dobrí proti kavalérií, potom si môžete v krčme najať žoldnierov len za zlato, no neberú vám žiadne jedlo, čo je super. Sú výbornou jednotkou, ktorú môžete poslať do prvej línie a nebudete toho ľutovať. Alebo ich dáte do obranného kruhu, aby zdržali nepriateľov, zatiaľ čo vy im ničíte základňu. Kavaléria je opäť ľahká a ťažká a v ľahkej sú opäť skôr jednotky so strelnými zbraňami. V ťažkej sú rytieri alebo svätí bojovníci, ktorí rozprášia takmer ktorúkoľvek jednotku, okrem ťažkých pešiakov. Dôležité je využívať trénovacích panákov, vďaka ktorým si vaše jednotky môžu zvýšiť útok. Verte mi, je rozdiel, keď pošlete do boja maximálne natrénovanú jednotku a čerstvo kúpeného žabařa. Magické jednotky sú výborné – je tu mních, ktorý sa síce nedá ovládať, no automaticky lieči vaše jednotky ak sú blízko a inquisitor sa hodí zase na zabíjanie démonov, keďže má ohnivý útok.
Taktiku na bojisku nie je vôbec ťažké praktizovať. Ťažká pechota s dlhými zbraňami je najlepšia proti jazde, no je veľmi pomalá, preto myslite dopredu, kde ju chcete mať. Ľahká pechota, špeciálne lukostrelci sú najlepší proti pechote a najúčinnejší, keď sú od nepriateľa vyššie – vtedy dávajú aj väčšie poškodenie. Dokážu využívať skirmish – to znamená, keď sa nepriateľ priblíži, začnú utekať a udržiavajú si odstup. Ťažká kavaléria je dobrá proti ľahkej pechote, pretože sa rýchlo dokáže pohybovať po bojisku a dostať sa za ťažkú pechotu. Ľahká kavaléria s jednotkami na diaľku je zase dobrá proti takmer všetkým typom, pretože má výbornú pohyblivosť a ani ťažká kavaléria ju nechytí. Potom tu sú obliehacie zbrane – najskôr si môžete vyrobiť len katapult, no neskôr vám sapér môže vyrobiť taký trebuchet alebo vežu. Výhodou týchto jednotiek je veľký damage budovám a hradbám, nevýhodou nízka pohyblivosť a zraniteľnosť napríklad proti ťažkej kavalérii. Špeciálnou jednotkou je skaut, ktorý má výborný dohľad a najlepšie je ho postaviť niekde na kopec, aby vám oznamoval blížiace sa nepriateľské jednotky. No umelá inteligencia ho vždy vedela vyčmuchať, aj keď som ho mal dobre zašitého. Autori mu mohli dať schopnosť menšej detekcie, takže by ho videli len nepriateľskí skauti. Takto je proti počítaču nepoužiteľný. Ďalšou jednotkou je špión, ktorého som za celú kampaň nevyužil, pretože som si ho nemohol vyrobiť. Vraj to je jedna z tých lepších mechaník, ktorá sa využíva hlavne v multiplayeri, takže som mal smolu. V takom Seven Kingdoms bolo používanie špiónov kľúčové a dalo sa použiť aj proti AIčku.
To boli len ľudské jednotky. Potom tu sú démoni – je tu veľkňažka, ktorá môže postaviť henge – rituálny monument, s ktorým si budete vyvolávať démonov. Prvými sú šibnutá horda – je to zberba tých najmenších démonov, ktorý cestujú spolu v jednej kope – nie sú silní, no sú lacní a je ich veľa. Alebo si môžete povolať nemŕtvu hordu. Je to ťažká pechota a aj keď tak nevyzerajú, dokážu napáchať riadnu škodu. Veľmi sa mi páčilo, že každá jednotka je iná a autori sa ich snažili odlíšiť, čo som neskôr mal rád u série Total War. Potom tu je sukuba, ktorá dokáže očarovať nepriateľskú jednotku a nakoniec tu sú dve veľké jednotky výborné proti budovám. Jednou z nich je tučný červ na vozíku. A medzi ľahkú kavalériu sa radí obrí pavúčí démon.
Každá misia začína cutscénou. Škoda, že nie sú nahovorené rozhovory a aj text by mohol byť v inom písme, pretože sa ťažko číta. V štvrtej misii sa na začiatku musíte porozprávať s mníchom, no rozhovor sa neaktivuje – až keď som si niekoľkokrát načítal hru, mních zrazu vyšiel a mohol som pokračovať ďalej. Neskôr v tejto misii musíte odviesť pozornosť vojska a nepozorovane previesť vozík zo zásobami do mesta. Potom sa prezlečiete za mnícha a pôjdete oslobodiť jedného väzňa. No ako to urobiť? V meste nájdete tri výbušniny – jednu použijete opäť na odlákanie všetkých stráží a ďalšími dvomi rozbijete poškodený múr. V šiestej misii si budete môcť zahrať za arabské jednotky a celkovo sa presuniete do púšte. Prinesie to niekoľko nových mechaník – napríklad z dreva dostávate len polovicu materiálu a farmy nemôžete postaviť na púšti, preto musíte nechať žiť niekoľko arabských sedliakov, aby postavili púštne farmy.
S grafikou a spustením hry na Windows 10 som nemal žiadny problém. Hra funguje výborne, dá sa dať širokouhlé rozlíšenie až do 4k, no niektoré texty sú potom veľmi malé, preto som hral len vo Full-HD. Zoomovať sa dá na každú jednotlivú jednotku alebo môžete kameru dať tak vysoko, aby ste mali dobrý prehľad o tom, čo sa deje na bojisku. Ovládanie hry je tiež výborné. Štandardne je pohyb kamery nastavený na WSAD a otáčať kameru si môžete myškou. Ľavou rukou si tak môžete rýchlo dávať do skupín vojakov a počas boja pohodlne prepínať. V menu si môžete nastaviť, že po jednom kliku sa vám označia všetky rovnaké jednotky, čo sa veľmi hodí. Viacero jednotiek si potom môžete dať do formácií. No formácie celkovo sú v hre rozbité a nepoužiteľné. Vaše jednotky v nej neprejdú užším terénom a keď budete chcieť s kavalériou zaútočiť v klinovej formácii, začnú sa divne pohybovať, útočia spomalene a nie všetci. Preto som radšej nevyužíval formácie aj keď pôsobia veľmi pekne, no sú nefunkčné. Ak sú naopak nepriateľské jednotky vo formácii, je to lepšie pre vašich lukostrelcov, pretože budú útočiť na celú skupinu a nie na toho istého vojaka. Niekedy mi hra začala divne poťahovať a to som ju hral v nižšom rozlíšení a na bojisku som mal len 200 jednotiek. V multiplayeri sa dá nastaviť maximálne 2000, to chcem potom vidieť tu slideshow.
Nepáčilo sa mi viac vecí. Začnem zabugovaný AIčkom, ktoré je naprogramované veľmi primitívne. Chovanie akoby v kampani neexistovalo a je ťažko naskriptované, pretože keď niečo urobíte inak, než ako to hra zamýšľala, AIčko zaspí a jeho jednotky sa ani nepohnú. To znamená, že niekedy na nich môžete útočiť katapultmi alebo lukostrelcami a neuvidíte žiadnu reakciu. Alebo mu zapálite celé mesto a jeho jednotky aj po zničení všetkých budov budú stále stáť na rovnakom mieste. Veľakrát sa dajú misie dohrať veľmi rýchlo pomocou jednoduchých trikov – napríklad v šiestej misii musíte zničiť hlavný palác nepriateľa. Buď si trpezlivo postavíte armádu a pôjdete slušne cez predné hradby až sa prepracujete k hlavnej budove. Alebo pošlete tri katapulty zozadu zničiť palác. Pohyb katapultov a iných jednotiek po teréne je divný. Môžu sa pohybovať po piesku ale po kamennom povrchu už nie. Rýchlo dohrať misiu môžete napríklad použitím kúziel – respektíve nebeského ohňa. Stačí jedno takéto kúzlo šmariť na nejakú stavbu v nepriateľskom meste a za chvíľu sa oheň začne šíriť a z mesta bude popol. A vlastne nemusíte čarovať žiadne kúzlo – stačí poslať niekoľko lukostrelcov k nepriateľským hradbám a tie podpáliť ohnivými šípmi – alebo podpáliť jednu budovu z ktorej chytí potom celé mesto a AIčku to je jedno. V poslednej misii mi nezostávalo použiť inú taktiku, pretože umelá inteligencia podvádzala a posielala v neuveriteľne krátkych intervaloch také jednotky, že som ich ledva stačili ničiť. Keď som si vypočítal, koľko jedla a materiálu by každý nájazd stál mňa, bolo to jasné.
Pathfinding jednotiek je takisto strašný. Vždy pôjdu najkratšou trasou, aj keď to znamená prechod cez nepriateľský tábor. Pri zložitejšom teréne sa zaseknú a musíte im dávať waypointy. Potom tu sú bugy s nezničiteľnými stavbami – napríklad vežami. Keď si načítate pozíciu, nepriateľská veža, v ktorej sú lukostrelci na vás niekedy ani nevystrelí. Niekedy sa nebude dať zničiť alebo zrazu začne strieľať a potom ju už môžete aj poškodiť. A to nehovorím o tom, že z času na čas sa stanú nepriateľské alebo vaše jednotky neviditeľné a vy nevidíte, kto na vás útočí. A tie obrázky, ktoré vidíte cez loading vás v podstate klamú, pretože to v hre nezažijete. Maximálne v multiplayeru alebo v novších Total War hrách. Tu sa žiadne väčšie raidy na nepriateľské mesto nekonajú – ani odstrelovanie hradieb a stavanie rebríkov. Pretože AIčko vám vždy nechá pekne otvorenú bránu, aby ste mohli vstúpiť. A nakoniec mi vadilo, že nemôžete urobiť ani jednu jedinú chybu, pretože tá znamená, že si musíte načítať pozíciu.
Ak si chcete zahrať samostatné mapy proti počítači v scenároch, máte smolu – je tu len multiplayer a ten sa proti počítači hrať nedá. Jedine mať niekoho, kto hru vie hrať alebo vyskúšať vytvoriť hru napríklad na GameRangeri a čakať, kým a ak sa niekto pripojí. Verím, že v multiplayeri 4 proti 4 by sa dali zažiť epické bitky. Inak vám budú všetky nadobudnuté skúsenosti z kampane nanič, pretože ich nebudete mať kde zúročiť. A Warrior Kings sľuboval, že si môžete založiť rozsiahlu sieť špiónov, robiť diplomatické konverzácie alebo nájazdy na nepriateľské mestá. Nič z toho v singleplayeri nenájdete, až v multiplayeri. Tento nedostatok napravuje druhý diel, ktorý vyšiel o rok neskôr s prívlastkom Battles. Konečne pridáva skirmishe.
Warrior Kings je slušné RTS s netradičnými mechanikami a nádychom fantasy, aj keď by sa z toho roku dali nájsť oveľa lepšie stratégie – napríklad Medieval: Total War, Warcraft III či Age of Mythology, no ak chcete podobnú novú hru, zahrajte si Total War: Warhammer. Vraj sa vytvára aj remake, no je to skôr mód, ktorý vylepšuje celkovú hrateľnosť. Môžete sa pripojiť aj na discord a pozrieť sa, na čom práve pracujú vývojári.