Silent Hill 3

Hellrampage2003, action, horor, Silent Hill, TPS, Windows Leave a Comment

Silent Hill 3 je tretí diel hororovej série od japonského tímu Silent. Dnešné video bude opäť veľmi výživné čo sa týka vývoja hry. Rozoberieme si aj monštrá a ich symboliku, všetky lokácie a hádanky. A uvidíte, aký horor bude prežívať hlavná hrdinka. Poďme na to.

Vývoj Silent Hill 3 začal hneď po vydaní druhého dielu – v septembri 2001 a autori súčasne pracovali na ďalšom titulu z tohto sveta, ktorý mal tajomný názov Room 302, z čoho sa neskôr vykľul plnohodnotný štvrtý diel. Možno aj preto vyšiel dosť rýchlo po treťom diele – za necelý rok. Na Silent Hill 3 pracovalo okolo 40 vývojárov, čo bolo o 20 menej než pri druhom diele. Znovu niektorí programátori a dizajnéri odišli a Team Silent musel nabrať nových ľudí. Masashi Tsuboyama, riaditeľ druhého dielu, na treťom nepracoval a rovno šiel vytvárať monštrá pre štvrtý diel. Riaditeľom sa stal Kazuhide Nakazawa, ktorý pre druhý diel vytváral animácie postáv – vtedy prišiel z Konami ako nová posila do tímu Silent. A taktiež na ňom nepracoval ďalší kľúčový vývojár – Takayoshi Sato. Ten po druhom diele išiel pracovať pre Electronic Arts na novom James Bondovi. Z dôležitých ľudí na treťom diele pracoval Norihito Hatakeda ako hlavný programátor, scenárista Hiroyuki Owaku, ktorý bol v tíme už od prvého dielu, umeleckým riaditeľom bol opäť Masahiro Ito a mal na starosti vzhľad monštier a netreba zabudnúť na skvelého Akira Yamaoka – skladateľa hudby a zvukov do hry. Zaujímavosťou je, že niektorí programátori, vývojári a umelci sa najnovšie spojili s Kojimom a pracovali na Death Stranding. A dnes už je jasné, že Akira Yamaoka a Masahiro Ito budú pracovať na remaku druhého Silent Hill, ktorý bol minulý rok oznámený.

Tretí Silent Hill mal byť koľajnicová strieľačka – niečo ako Time Crisis alebo House of the Dead. Nemalo sa jednať o priame pokračovanie a to kvôli pomalým počiatočným predajom druhého dielu v Japonsku. Ten sa celosvetovo ale predával výborne a stal sa hitom. Začali vytvárať prvé koncepty a to im zožralo polovicu času na vývoj a časť z budgetu – chceli hru vytvoriť za 18 mesiacov. Nakoniec sa rozhodli, že urobia plnohodnotný tretí diel, no z roka a pol im zostalo už len 9-10 mesiacov, takže na vývoj hry mali málo času, ak chceli stihnúť deadline. Zaujímavosťou je, že koľajnicová hra zo sveta Silent Hill neskôr vznikla v roku 2007 na hracie automaty. Vyrobil ju už ale iný tím – Polygon Magic.

Z inšpirácií autori čerpali opäť z filmu Jakobov rebrík a spisovateľom Stephenom Kingom. Lokáciami sa autori inšpirovali z reálneho sveta. Napríklad kostol urobili podľa katolíckeho kostola Yamate v Yokohame v Japonsku. A v ňom môžete vidieť množstvo obrazov, ktoré nakreslila Hiro Usuda, jedna z umelkýň pracujúca pre Team Silent a napísala k ním aj príbeh, ktorý si môžete prečítať. Tieto obrazy sú krásne a zároveň desivé, pretože majú reprezentovať to, čomu verí kult, proti ktorému bojujete. Počas hry môžete vidieť množstvo reklám. Jedna z nich – mačacie jedlo Minmo – sa stala až tak populárna, že hráči začali vytvárať tričká alebo vlastné reklamy s touto mačkou. Z Minmo sa tak stal neoficiálny maskot tretieho Silent Hill. Tretí diel bol sfilmovaný v roku 2012 s názvom Návrat do Silent Hill. Nebol ale prijatý až tak kladne ako úplne prvý film z roku 2006.

V predajoch si hra viedla výborne. V Japonsku sa držala na najvyšších priečkach a celosvetovo sa do novembra 2003 predalo viac než 300 tisíc kópií. Ale aj tak sa predávala horšie než prvé dva diely. Bolo to aj z toho dôvodu, že tretí diel nebol samostatný ako druhý a príbehovo nadväzoval na úplne prvý diel. Veľa hráčom sa nechcelo najskôr hrať zastaralú prvú hru, ktorá vyšla ešte na PS1. PS2 verzia dostala zo 41 recenzií priemerne 85%. PC verzia bola na tom horšie – z 12 recenzií jej vyšiel priemer 72%. Tretí diel mal podľa recenzentov málo inovácií a dizajnovo sa jednalo o rovnakú hru. Páčila sa im grafická stránka a využitie svetla a tieňov, rovnako ako zvuky, hudba a celková hororovosť, ktorá nebola pre slabšie povahy. Vraj séria Silent Hill preniesla žáner hororu v hrách na novú úroveň. Musím súhlasiť. Tretí diel bol zatiaľ najdesivejší a bolo v ňom zároveň najviac akcie. Resident Evil využíva skôr ľakačky, no Silent Hill krásne postupne buduje atmosféru. Obludnosti a ohavnosti, ktoré v hre uvidíte, sa vám budú zahryzávať do kostí a hrať si s vašou mysľou.

Prvý diel vyšiel vo februári 1999 na prvý PlayStation. Druhý diel v septembri 2001 na Playstation 2 a tretí v roku 2003. Vychádzal od mája až po august – najskôr v Európe, potom v Japonsku a nakoniec v Severnej Amerike. PC verzia vyšla v Európe až v novembri a v Severnej Amerike až v apríli 2004. Remástru na PS3 a Xbox 360 sa druhý a tretí diel dočkal v roku 2012. Ja som najskôr skúšal PS2 verziu, no tam bol lock na 30 fps a k tomu nízke rozlíšenie. Potom som si stiahol PC verziu, dal som si do nej fix od Steam066 a Voice Pack, ktorý opravuje zvuk. Bola to trochu zložitejšia inštalácia, pretože som si musel stiahnuť program Reloaded II, ktorý mi tam nové zvuky nahral, no úplne vám stačí len základný fix, ktorý upravuje hru na dnešné širokouhlé monitory a 4k. Hra vyzerá vďaka tomu skvelo aj dnes.

Podobne ako pri prvom a druhom diele aj tu chcem do hĺbky rozobrať príbeh a jednotlivé postavy. Celá hra mi prišla o dosť jednoduchšia a aj hlavná zápletka sa zdala byť jasnejšia aj vďaka tomu, že sú tu len 4 dôležité osoby. Postavy predchádzajúcich častí vytvoril Takayoshi Sato, no na treťom diele nepracoval. Tu si ich zobrali na starosti traja ľudia – Shingo Yuri, Minako Asano a Sachiko Sugawara. Prvýkrát v sérii sa tu objavuje ženská hrdinka Heather, ktorá sa vymyká klasickým romantickým klišé o dáme v nebezpečenstve, ktorú musia všetci zachraňovať. Heather je normálne mladé dievča, ktoré má rado nakupovanie po obchodoch. Má 17 rokov a ako tínedžerka je dosť náladová a veľakrát vybuchne, keď ju niečo frustruje. Vie byť sarkastická a má ostrí jazyk, no vie byť aj citlivá a naivná. Monštier sa nebojí a bez emócií ich strieľa, pretože vie o svojej minulosti a aj ako sa narodila. Pritom ju autori urobili ako reálnu osobu zo skutočného sveta, ktorá je zraniteľná.

Vytvorili ju podľa francúzskych herečiek Sophie Marceau a Charlotte Gainsbourg – z nich vznikla podoba Heather. Meno potom dostala podľa herečky, ktorá ju hrala a nahovorila – Heather Morris. Pôvodne sa mala volať Helen, no vývojárom toto meno prišlo, že patrí staršej osobe, preto ho zmenili. Spočiatku mala Heather vyzerať viac nevinne a mladšie, ako ukazujú prvé nákresy. Mala mať najskôr džínsy – tak ju chcel vytvoriť Shingo Yuri, no Asano a Sugawara presvedčili Yuriho, aby jej dal sukňu, pretože tak ukáže nohy a bude vyzerať viac krajšie a žensky. Dlho diskutovali aj o jej vlasoch. Nakoniec sa zhodli, že kučeravé vlasy budú u mladej ženy vyzerať lepšie. A dali jej krátke vlasy, aby nezaťažovali výkon PlayStation 2. Keďže ušetrili na výkone vďaka vlasom, mohli ukázať na obrazovke viac monštier. Niektorým hráčom sa ale nepáčilo, že hrajú za ženu a chceli späť Harryho. Ten sa tam tiež len krátko mihne.

Menami iných postáv a ich vzhľadom sa autori inšpirovali rôznymi hercami. Meno detektíva Douglasa Cartlanda si požičali z amerického herca Douglasa Fairbanksa (Dagles feirbengs) a tvárou sa inšpirovali kňazom z Piateho elementu. Vincentove meno mali z ďalšieho amerického herca Vincenta Galla, no jeho tvár modelovali podľa Ethana Hawke (ítn Hák). Čo sa týka jeho charakteru – je to pokrytec schovávajúci sa za pekným oblečením a výzorom. Stačí si všímať v cutscénach jeho divný úsmev a šialené oči. Zo začiatku sa zdá byť úplne normálny, no neskôr zistíte, aký je v skutočnosti vyšinutý. S Claudiou to mali vraj najťažšie. Chceli vytvoriť postavu, ktorá by na hráča pôsobila nepríjemne a cítil by sa s ňou v nebezpečenstve. Pôvodne mala byť holohlavá a po celom tele mať tetovania. Jej vzhľad mal byť oveľa odvážnejší, no nakoniec sa vrátili k jednoduchšej verzii. Meno dostala podľa talianskej herečky Claudie Cardinale, no jej model vytvorili podľa Julianne Moore a dali jej preč obočie. To videli v jednom magazíne o móde. Použili ho, aby ste z jej výzoru mali nepríjemný pocit. Touto postavou a jej náboženským kultom sa vraj inšpirovali z filmu Svätá krv od Jodorowského. Cutscény sa nahrávali pomocou motion capture a nie sú tu renderované filmy – všetky využívajú engine z hry a idú v reálnom čase. Norihito Hatakeda potom dorobil všetkým postavám mimiku a dal im emócie – podľa neho to bola najťažšia časť, ktorú mal na starosti.

Príbeh nadväzuje na úplne prvý Silent Hill. Druhý diel je samostatný a s prvým a tretím dielom príbehovo vôbec nesúvisí – len tým, že sa odohráva v mestečku Silent Hill. Tretí diel je takmer dokonalá kopírka prvého dielu – dostanete sa do rovnakých lokácií a stretnete podobné postavy. No prvá polovička hry sa neodohráva v Silent Hill. Tam sa dostanete až po nejakých piatich hodinách a po ulici sa budete pohybovať len minimálne. Väčšinou budete medzi štyrmi stenami. Ja som dohral hru za nejakých 10 hodín. Prvé dve tretiny hry ma nadmieru bavili, no od zábavného parku to už bolo trochu horšie.

Heather ako mladá tínedžerka má rada nakupovanie, preto bola rozhodnutá si v ten deň zájsť do obchodného centra. No z ničoho nič ostala uväznená v desivom zábavnom parku. Na začiatku v cutscéne vidíte Heather ako sa sama seba pýta, kde to je. V ruke drží nôž a všade naokolo vidí zakrvavené kostýmy zajacov. Ani hráč ani ona si nie je istá či to sú skutoční mŕtvi ľudia. Zostáva jej len pokračovať ďalej. Hneď ju napadne pekelný pes a za ním prerastená obluda s tučnými rukami. Týchto nepriateľov môžete zabiť alebo ich len obísť. Je to na vás. V inventári máte 4 zbrane vrátane pištole a samopalu. Dostanete sa aj na horskú dráhu, no nestihnete uskočiť a zrazí vás vlak. Zistíte, že sa vám to všetko len snívalo. Celý tento začiatok je desivý a pripraví hráča na to, čo ho v nasledujúcich hodinách čaká. No toto bol len slabý odvar skutočného hororu tretieho Silent Hill.

Heather sa sníval zlý sen a hráč zistí, že zaspala v malej reštaurácii Happy Burger. Všimnite si farebný tón, aký autori použili. Výrazná červená farba má symbolizovať krv a oheň a už od začiatku chceli vývojári hráčovi povedať, kde sa bude pohybovať. Heather vyjde z reštaurácie a zavolá svojmu otcovi. Uvidí, že ju prenasleduje nejaký starší pán, ktorý s ňou chce hovoriť. Predstaví sa ako detektív Douglas Cartland. Heather s ním nechce hovoriť, no detektív sa nedá tak ľahko odbiť. Vraj jej chce povedať niečo dôležité o jej narodení. Ak ste hrali prvý diel, už začnete tušiť kto je Heather a o čom chce s ňou detektív hovoriť.

Naša hrdinka sa dostane na záchod a uloží si hru krvavým symbolom kultu – Prstencom slnka. Vonkajšie kruhy majú reprezentovať dobročinnosť a vzkriesenie a tri malé kruhy vnútri prítomnosť, minulosť a budúcnosť. Každý jeden symbol niečo znamená. Runy sú z maďarčiny a otočené zrkadlovo. Sú tam napísané 4 mená – Incubus, Dahlia, Alessa a Alizer. Ak ste hrali prvý diel, budete vedieť, kto to je. Oko reprezentuje vše vidiaceho boha a dolný symbol naopak Lucifera, čiže nebo a peklo. Vľavo sú váhy ako symbol spravodlivosti a napravo Luciferov podpis. V úplnom strede medzi tromi kruhmi je kráľovská koruna. Tento krvavý kruh budete veľmi často nachádzať a budete si cez neho môcť ukladať hru. Taktiež je to prechod medzi reálnym svetom a paralelným svetom a symbolizuje cyklus znovuzrodenia. Symbol vznikol v tomto treťom diele a ukazuje sa aj v nasledujúcich hrách zo série.

Keď si uložíte hru a vyjdete z WC, realita sa potichu pretočí, že si to ani nemusíte všimnúť. Vyjdete oknom von, no stále ste v obchodnom dome, kde sa bude odohrávať prvá desivá hodina z hry. Všimnete si, že niečo nie je v poriadku; malé detaily – špinavá podlaha, rozbité krvavé obkladačky alebo prevrátené veci či zavreté obchody. Potom príde prvá desivá scéna. Od tohto momentu autori krásne budujú hororovú atmosféru, ktorá sa vám bude dostávať pomaly pod kožu. Uvidíte veci, ktoré nebudete chápať, no budete chcieť hneď z toho pekelného miesta odísť. 

Scenárista Hiroyuki Owaku povedal, že hororová zložka v Silent Hill 3 je úplne iná než v druhom diele. Tam nebola moc dôležitá a šlo skôr o psychológiu postáv a príbeh. Tretí diel je viac podobný prvému a autori sami hovorili, že sa chceli vrátiť ku koreňom série – je to survival horor, kde sa snažíte prežiť. Autori sa snažili vytvoriť pocit strachu podporený tichom, ktoré sa v každom hráčovi menilo v úzkosť. Je to typ strachu, ktorý sa postupne buduje a síli a eskaluje do hororu. To sa im tu podarilo na výbornú, pretože každá oblasť do ktorej vstúpite je najskôr úplne normálna. Napríklad nemocnica Brookhaven je spočiatku prázdna a nikoho v nej nestretnete. Je v nej ticho, no občas vás napadnú vzdychajúce sestričky. Keď ich zlikvidujete, budete počuť len svoje kroky. Ako pôjdete ďalej, začne hrať temná dunivá hudba s pravidelným rytmom a niekedy začujete zvuky buchotu či behu niekde za vami či nad vami. Potom je tu akýsi prechod, ktorý je temnejší – chodby sú oranžové, hrdzavé, znepokojujúce. Opäť budete počuť len ticho. Nakoniec sa týmto prechodom dostanete až do pekelnej nemocnice. Steny budú krvavo červené, niekedy budú krvácať či horieť alebo sa za nimi budú pohybovať červy. Tieto efekty im pomohol vytvoriť engine od Norihito Hatakeda, ktorý mali z druhého dielu.

Okrem pomalého budovania strachu sa snažili vytvoriť násilnejší a priamejší pocit strachu – keď pred hráča predhodia niečo hnusné a šokujúce. Aby to bolo v kontraste s predchádzajúcimi dielmi. Sú to predovšetkým monštrá, s ktorými budete bojovať. Hneď na začiatku v úvodných minútach stretnete 2 typy monštier. Je tu pes s rozpolenou hlavou obviazaný v krvavých obväzoch. Každá polovica hlavy je nezávislá, preto sa toto monštrum volá dvojhlavé. Tvorca Masahiro Ito ho dal hneď na začiatok preto, aby v hráčovi vyvolal pocit, že sa nachádza na pekelnom mieste. Pes je tiež odkazom na kerberosa, bájneho trojhlavého psa strážiaceho podsvetie. Tu chodia väčšinou v smečke. A tiež je manifestáciou podvedomia hlavnej hrdinky, no symboly si rozoberieme neskôr, pretože toho dosť prezrádzajú aj o prvom diele. Hneď na začiatku stretnete aj obrovské monštrum s názvom Closer. Môžete sa pozrieť, ako ho Masahiro Ito vytváral. Na nepriateľoch ale nepracoval sám. Pomáhali mu ďalší traja umelci, no celý tento malý tím viedol.

Heather sa bojí zrkadiel – na úplnom začiatku poznamená, že nemá rada zrkadlá, pretože na druhej strane je akoby úplne neznámy svet a osoba, ktorá sa na vás pozerá v skutočnosti nie ste vy, len imitátor. Potom v nemocnici sa tento jej strach naplno prejaví a je to desivé sledovať, pretože ste v tom momente bezmocný. Táto scéna bola asi najlepšia z celej hry.

Podobne sú na tom časti na toaletách. V každom diele ste v nich zažili hororové momenty. V prvom diele ste počuli plakať dieťa. V dvojke ste na záchodoch začínali a v tretej hre sa vďaka nim dostanete do paralelného sveta. V Japonsku sa rozpráva viacero hororových príbehov, ktoré sa odohrávajú na toaletách – napríklad započujete šepot zo stien alebo budete počuť ducha mladej dievčiny Hanako, ktoré zomrelo počas druhej svetovej vojny. Či uvidíte beznohé torzo Kashimi Reiko, ktorá zomrela po tom, ako jej vlak odrezal nohy. Tento príbeh sa volá Teke Teke. Podľa japonského folklóru sú toalety miestom prechodu – portálom do iného tajomného sveta.

Potom tu je scéna v spovednici, kde sa vám neznáma žena vyspovedá a prizná k vražde. Nevidí vás ale pýta sa boha, či jej odpustí. Vy si môžete vybrať či jej odpustíte alebo nie. Scenárista Hiroyuki Owaku chcel pred hráča dať takúto situáciu, aby sa cítil nepríjemne a nevedel čo si má vybrať. Pretože podobne ako v skutočnom živote, ani tu nie je správna či nesprávna odpoveď. Hiroyuki sa dostal do podobnej nepríjemnej situácie a chcel ju s hráčmi zdieľať.

Dialógy a všetky rozhovory z japončiny do angličtiny preložil Jeremy Blaustein, ktorý žije v Japonsku a pre Konami začal pracovať už od prvého Metal Gear Solid. Zápisky a všetky ostatné texty v hre potom preložila Nora Stevens. Preložila dokonca aj piesne, ktoré v hre zaznejú. Celej atmosfére dopomáha skvelá hudba a zvuky Akira Yamaoka. Zvuky monštier vytvoril podľa zvierat, ktoré spojil s digitálnymi efektami. V jednej chodbe počujete temný hlas – inšpiroval sa voodoo rituálmi, ktoré videl v televízii. Soundtrack vyšiel samostatne na CD k PS2 verzii. Hudba je skôr ambientná, no prvýkrát použil skladby so spevom. Nechcel mať čisto inštrumentálnu hudbu ako v predchádzajúcich hrách. Chcel, aby si jeho CD ľudia samostatne mohli pustiť a počúvať. Hľadal podobnú speváčku s hlasom ako má PJ Harvey a z pätnástich uchádzačiek si vybral Mary Elizabeth McGlynn. Neskôr naspievala niektoré pesničky aj pre film z roku 2006 a pre ďalšie diely série a dodnes dáva hlas množstvu anime postavám. Má fakt skvelý hlas. Vypočujte si napríklad jej song I want love.

Hrateľnosť tretieho dielu je podobná s predchádzajúcimi dielmi. Budete sa snažiť hľadať nezamknuté dvere, riešiť ľahké hádanky a snažiť sa prežiť útoky zmutovaných monštier v pekelnej realite. Pre každú lokáciu je tu mapa, takže sa nestratíte a rýchlo uvidíte, ktoré dvere ste ešte nepreskúmali. Prvá väčšia lokácia je nákupné centrum – v obchode s knihami je veľmi ľahký puzzle s antológiou Shakespeara. Zo začiatku nemáte baterku – nájsť ju bude ďalšia vaša úloha. S ňou to bude pravý Silent Hill. V jednej chodbe je otravný hmyz, ktorého sa budete musieť zbaviť skombinovaním niekoľkých vecí. Dôležitý predmet, ktorý tu musíte nájsť, je mesačný kameň. Vďaka nemu si otvoríte prechod k prvému bossovi. Je to prerastený červ, ktorý má podľa neoficiálnych špekulácii symbolizovať buď strach z červov, sexu alebo otehotnenia. Bossovia v treťom diele nie sú ťažkí a ani pri ich súboji nemusíte rozmýšľať. Stačí ich ustrieľať.

V ďalšej časti sa pozriete do metra – máte sa dostať na tretie nástupište. Keď som sa tam dostal, čakal som na vlak ale nič sa nestalo. Tak som pokračoval ďalej, no stále nič. Keď som vliezol na koľaje, tak ma zrazil vlak. Len v jednom momente ma nezrazil – keď som videl dvere s červeným svetlom. Toto považujem za dizajnérsku chybu, pretože som sa dlho potácal levelom a nevedel ako pokračovať. Metro je inak plné psov a tlusťochov, ktorí vám zavadzajú v prechode. Psy sa stále respawnovali, tak som ich prestal zabíjať, no v opustenom vlaku nájdete brokovnicu, ktorá sa vám bude hodiť na väčšie ciele. Vlakový level je geniálny a považujem ho za jeden z najlepších z hry aj keď je veľmi krátky. V každom vozni sa mení realita a je plný nepriateľov. Level má výbornú atmosféru a je skvelo ozvučený.

Je tu časť v stokách. To som moc nebol rád, no na druhej strane sú kanále dosť priamočiare, takže sa moc nestratíte. Bude tu jedna ľahká hádanka s doplnením paliva do stroja a jedna hnusná vodná príšera, ktorá vás môže stiahnuť pod vodu a zožrať. Ďalšia väčšia časť je v Hilltope – je to veľký šesťposchodový panelák s výťahom. Po prevrátení reality toto centrum vyzerá vážne desivo a autori urobili s audiovizuálom skvelý kus práce. Jedno poschodie bude strážiť glutton, čo v preklade znamená obžerstvo – jeden zo siedmych smrteľných hriechov. Neútočí, no musíte hľadať časti rozprávky, prečítať si ich a prísť na to, ako sa ho zbaviť.

Potom sa konečne dostanete vonku, no ešte nebudete v meste Silent Hill. Pôjdete do svojho bytu. Nasleduje ďalší bossfight proti misionárovi. Strelnou zbraňou ho nezraníte, pretože každú strelu zablokuje, takže si budete musieť s ním zatancovať s chladnou zbraňou. Dobre sa bráni a odbieha a súboj s ním bude dynamický. Po ňom sa Heather rozhodne ísť do Silent Hill. Celá nasledujúca cutscéna v aute s detektívom je perfektná. Hudba, dialógy, použitá kamery a atmosféra. — Do mesta Silent Hill sa pozriete len málo – budete krátko prechádzať z motela do nemocnice a späť. To ma trochu sklamalo, no autori hmlu nastavili na taký veľký stupeň, že nevidíte ani meter pred seba a orientovať sa budete len podľa mapy. Prieskum mesta tak odpadá. Budete sa sústrediť len na uskakovanie pred démonickými psami a kam máte odbočiť.  

Nemocnica Brookhaven je ikonická a ani v treťom diele nesklamala. Je to najlepšia oblasť v hre. Je tu niekoľko hádaniek s číslami, ktoré musíte v správnom poradí zadať a budete tu nachádzať  zápisky Stanleyho Colemana. Temnou chodbou prejdete do alternatívnej pekelnej nemocnice a tu začne pravý horor. Prvýkrát môžete uvidieť Valtiela, služobníka Boha, ktorý dohliada na jeho zrod. Nikdy s ním nebudete bojovať a nie je nikoho symbolom – drží sa v ústraní a z času na čas ho budete len vidieť. Na konci si zabojujete ďalší bossfight s monštrom, ktoré kedysi bolo človekom. Tento súboj je oveľa jednoduchší než ten predtým na streche proti misionárovi.

Návrat do zábavného parku mi neprišiel bohvieaký skvelý a odtiaľto až do konca mi hra prišla oveľa slabšia. Celá oblasť bola prázdna, nevyužitá a môžete ísť v podstate len jedným smerom. Puzzle medzi nakazenými mŕtvymi koňmi na kolotoči mi prišiel divný a aj následný bossfight. Posledná oblasť kostola bola o dosť lepšia – musíte nájsť 5 tarotových kariet a podľa básničky ich v správnom poradí zostaviť. Je to najzložitejšia hádanka v hre. Mapa kostolu je fakt nezvyčajná, akoby ju nakreslilo malé dieťa. Yasunori Kanetake, jeden z dizajnérov potvrdil, že bola nakreslená päť ročným dieťaťom.

Ak ste Silent Hill 3 ešte nehrali a nedohrali, tak tu bude veľa spoilerov, ktorým sa radšej vyhnite. Budú tu spoilery aj na prvý diel, keďže ten s tretím dosť súvisí. Rozoberiem záver hry, monštrá a ich symbolizmus:

SPOILER – záver, monštrá a ich symbolika

Silent Hill 3 sa odohráva 17 rokov po udalostiach prvého dielu. Heather je adoptovaná dcéra Harryho Masona a reinkarnácia Alessy. Jej skutočné meno je Cheryl. Claudia, ktorú budete neustále stretávať, bude Heater nútiť, aby si spomenula na svoj predošlý život a kto bola. Zámerne posiluje jej hnev a nenávisť – aj tým, že zabije jej otca Harryho. Chce z nej znovu urobiť Alessu, pretože je tehotná a má v sebe plod boha. Keď sa narodí toto božie dieťa, tak na Zemi zavládne raj. Aspoň tak to vidí náboženská fanatička Claudia. V hre nie je presne jasné, aký je to Boh, no vraj to je Incubus, ktorého sa snažila iná fanatička Dahlia vyvolať.

V záverečnej scéne v kostole sa stanú dve veci – Heather odmietne Boha, preto prehltne kapsulu Aglaophotisu, ktorú jej dal jej otec. Tým vyzvracia plod boha na zem. Claudia sa rozhodne plod spolknúť a tým boha prijať, aby sa narodil. Masahiro Ito tento plod prirovnáva k parazitovi z Votrelca, ktorý preráža hrudník. Claudiu monštrum stiahne pod zem a začne sa meniť. Môžete vidieť Valtiela, ako svojmu Bohu pomáha. Finálne monštrum, proti ktorému budete bojovať muselo vzniknúť za dva dni, pretože autorom sa krátil čas na vývoj. Ito spomína, že pre neho osobne bolo toto najťažšie monštrum, na ktorom pracoval. Použil assety z predchádzajúceho dielu a to z hlavného bossa a častí chlapíka s pyramídou na hlave. Koniec je len jeden, keď hráte hru prvýkrát. Zaujímavé je, že pri druhom prejdení sa vám môže odomknúť alternatívny koniec, ak zabijete dostatok monštier. Potom tu je ešte tretí koniec s UFO, ktorý je v každom diele.

Keď prejdete hru, otvoria sa vám nové šaty – odomknete si ich v menu a meniť si ich môžete cez inventár. Skvelé je, že sa oblečenie zmení aj v cutscénach, keďže idú cez engine hry. V pekárni sa dá nájsť plameňomet s neobmedzenou muníciou, ktorým krásne spálite všetky monštrá, no rozbije im to ich animácie čo je trochu škoda.

Vývojári Silent Hillu sa vždy snažili do svojich hier vložiť kontroverzné témy, ktoré sa v iných hrách moc neobjavovali alebo sa ich iní autori báli rozobrať. Monštrá tu opäť reprezentujú podvedomie Heather a toho, čoho sa bojí. Heather je mladá neskúsená tínedžerka, preto sa bojí vecí, ktoré sú pre ňu neznáme – sexuality a otehotnenia.

Psa som už trochu rozobral – má spečené mäso a na sebe obväzy. Symbolizuje Alessu, keď bola spálená pri rituáli. Closer so svojimi obrími končatinami, ktoré vystreľujú bodliaky môže symbolizovať viacero vecí – matku Alessy, ako ju bila a ubližovala jej. Toto monštrum si malá Alessa kreslila. Alebo to môže byť symbol otravných ľudí v nákupných centrách, ktorí majú v každej ruke tašku. Všimnite si, že to sú zatiaľ len spomienky inej osoby, no Heather je jej reinkarnácia, takže jej podvedomie si to pamätá. Closer sa podobá na mandarina z druhého dielu, ktorý ostal trochu nevyužitý. Hnusné monštrum je numb body – je to malá slizká dvojnohá príšera bez rúk. Prekvapivo nemá nič symbolizovať a je to len obyčajné monštrum, ako povedal Masahiro Ito. Je tu zvláštna lietajúca príšera s čepeľami, ktoré sa točia a vydáva príšerné zvuky. V niektorých častiach ju uvidíte chodiť na čepelových nohách. Volá sa pendulum a je veľmi ťažké proti nej bojovať, pretože je agílna a nie vždy ju trafíte. Ja som ju len obchádzal.

V Brooklynskej nemocnici sa vrátia aj sestričky. Tie tentoraz hlasito vzdychajú vždy, keď proti nim bojujete. Už nemajú na chrbte parazita a takisto nemajú zjazvené telo. Vyzerajú viac ľudsky a dokážu na vás strieľať aj z revolvera. Niektoré sestričky majú krvavý štvorec na ústach. Sú spomienkou na Lisu Garland z prvého dielu. Bola to sestrička v červenom, ktorú postihol hrozný osud. Môžete ju vidieť aj počas šplhania rebríkom ako večne trpí v pekelnej realite nemocnice. Desivým a zároveň otravným monštrom je slurper. Plazí sa po zemi, je veľmi rýchly a dokáže vás zhodiť a znemožniť ďalší postup. Musel som ho zabíjať, pretože sa cez troch takých v úzkej chodbe nedalo prejsť. K hlave má pripevnenú masku. Na jej vrchu je napísaný japonský symbol, čo v preklade znamená pes. Nie je isté, čo má symbolizovať. Na jednej strane to môže byť to, že sa Heather bojí stalkerov a násilníkov – v hre veľakrát vidíte ako vás toto monštrum zhodí a lezie po vás. Na druhej strane slurper môže symbolizovať dieťa a že sa Heather stane mladou slobodnou matkou. Potom tu je jedno obézne monštrum, ktoré má názov šialená rakovina. Navrhol ho Kazuhide Nakazawa a Jeremy Blaustein mu dal hlas a nahral jeho pohyby. Vraj bol inšpirovaný yokaiom nuppeppom.

Iné postavy tieto monštrá nevidia a celé mesto vnímajú inak. Vincent sa napríklad zarazí, keď mu poviete o monštrách, ktoré zabíjate. On ich ako monštrá nevidí. A v momente, kedy sa spýta Heather, či ich ona vidí ako monštrá, začnete vy ako hráč pochybovať, či sú to skutočne monštrá alebo normálni ľudia. — Potom sa tomu zasmeje, že to bol vtip. Ale aj budete o skutočnosti v hre pochybovať. Ako niektorí filozofovia povedali – to, čo vidíte, nemusí byť nutne realita.

70

Tretí SIlent Hill je skvelá hororová adventúra. No je príliš jednoduchá. Je to príliš veľký koridor, je tu viac strieľania, menej predmetov a puzzlov, čo mi vadilo. Oproti predchádzajúcim dielom to je zhoršenie. Hrá sa v podstate ako druhý diel, takže tu je minimum vylepšení. Streľba je stále toporná a nepriateľov budete radšej obiehať. Ovládanie kamery ostalo rovnakým problémom. Príbeh ma tiež sklamal – je zjednodušený a je tu menej tajomna, všetko je priamočiarejšie a hra je dosť krátka. Na druhú stranu, hororová časť je perfektná a výborne dávkovaná, rovnako ako dialógy, herecké výkony a použitie kamery v cutscénach či hudba. Aj po dvadsiatich rokoch Silent Hill 3 vyzerá stále výborne. Hra vás chytí a niekedy si budete pripadať, že ste priamo v pekle.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.