Blood: Fresh Supply

Blood je výživná doomovka, v ktorej prelejete hektolitre krvi a dynamitom roztrháte na kašu nielen nepriateľov ale aj celé levely.

Blood nepotrebuje brutálny mód, pretože samotné jeho jadro je také brutálne, že slabšie povahy to v roku vydania nezvládali. Je to jedna z mojich najobľúbenejších hier na Build Engine, aj keď je nekompromisná čo sa týka obtiažnosti a právom sa môže postaviť po boku Duke Nukem 3D či Shadow Warrior. A vyšla presne medzi týmito dvoma hrami. Ja som sa rozhodol spraviť video na najnovšiu verziu – Fresh Supply, ktorá vyšla minulý rok. Dá sa považovať za remáster, ktorý ide luxusne na nových systémoch – máte tu hromadu nastavenia grafiky a čo si chcete na obrazovke zobrazovať. Plus, dá sa zvýšiť FOV – mne vyhovovalo 90 ako pri každej modernej strieľačke ale ak ste blázon, môžete hrať aj na 140.

Klasická verzia bežala na DOS vo VGA a SVGA grafike – samozrejme, v nízkom rozlíšení. Remáster vytvorilo štúdio Night Dive s dovolením Atari. Beží na engine Kex a môžete ho hrať aj v 4k. Kex podporoval aj ďalšie vylepšené verzie, ktoré toto štúdio prinieslo znovu na svet – napríklad Turok, Forsaken či System Shock. Pôvodná verzia so štyrmi epizódami vyšla 31. mája 1997 v Amerike, u nás v Európe až 30. júna. Aj tak každý z nás hral len prvú epizódku, ktorá bola zadarmo a ako shareware vyšla už 7. marca. Blood vyrobilo Monolith Productions. Už sme od tohto štúdia mali dve hry – skvelú ale náročnú skákačku Claw či špiónsku No One Lives Forever.

V Blood budete hrať za Caleba – v každej inej hre a vesmíre by bol považovaný za antihrdinu, no v Blood je ten dobrý, pretože predsa zabíja tých zlých, nie? Caleb je jedným zo štyroch vyvolených, ktorých si vybral temný boh Tchernobog. So svojou priateľkou tvoria elitných sluhov tohto spiaceho boha. Toho uctieva kult menom Cabal. Jedného dňa si boh zavolá svoje štyri elity a povie im, že ho sklamali. Prvých dvoch zničí, Calebovu lásku unesie a Caleba pochová do bezodnej jamy. Caleb sa po pol storočiu v roku 1928 konečne preberie a len s vidlami ide zistiť, prečo ho jeho boh zradil. Takže Tchernobog bude hlavným bossom celej hry – stretnete ho na konci štvrtej epizódy a nahovoril ho šéf Monolithu Jason Hall.

Vráťme sa ešte do minulosti. Caleb sa narodil v Texase, preto má aj klobúk, vie to so zbraňami, má sadistické sklony, agresívnu povahu a sarkastický humor. Ale inač je to sympaťák od kostí. Nahovoril ho známy herec Stephan Weyte, ktorý daboval aj Clawa. Blood je známy aj pre svoje hlášky a podobne ako Duke Nukem či Lo Wang bude komentovať každú jednu vec. Vďaka tomu je v hre plno odkazov a k tým sa dostanem pri rozoberaní epizód.

Prvé koncepty Blood začal Nick Newhard, ktorý pracoval vo firme Edmark zaoberajúcej sa na vzdelávací software. Tam sa rozprával so svojim kolegom Jasonom Hallom o fantasy hre Gauntlet, že čo keby táto hra bola v 3D. Rozhodli sa použiť Build Engine, kde im pomohol aj Ken Silverman, pretože svoj engine stále vylepšoval a patrónom im bolo Apogee. To bolo v marci 1993, no vývoj začal v roku 1994 pod štúdiom Apogee West, ktoré sa v novembri stalo QStudios. Ako pracovný názov použili „Horror 3D“ a inšpiráciou im bol Lovecraft. Hra mala byť pôvodne oveľa temnejšia plná desivých scén a až George Broussard im povedal, aby do nej pridali humor.

Zo začiatku sa vývoj vliekol – Newhard na hre pracoval sám s malou pomocou Chrisa Rusha. Jason Hall zatiaľ pracoval v Edmarku a neskôr založil Monolith spoločne s Brianom Goble v októbri 1994. V tom čase pracoval ďalší tím Apogee na fantasy hre na Build engine (z čoho sa neskôr vykľubal Powerslave), takže Newhard sa rozhodol reštartovať vývoj a začať nanovo. Tím sa rozrástol o nového člena – programátora Petra Freeseho. Neskôr im Apogee poslalo ešte viac peňazí, takže si mohli dovoliť nové posily – umelcov Kevina Kilstroma a Erica Klokstada. To bolo medzi júlom a októbrom 1994.

Postupne sa pridávali ďalší a ďalší ľudia, no vo februári 1996 jeden z vývojárov dal na internet nedokončený kód z Blood. Videá z tejto verzie môžete nájsť na internete a je zaujímavé vidieť ako rok pred vydaním hra vyzerala. Od finálnej hry mala ale ešte ďaleko.

Vývoj celkovo bol veľmi problematický. Po vydaní Duke Nukem 3D v máji 1996 QStudios začalo spolupracovať s 3D Realms a na ich stránkach prinášali týždenné info o vývoji Blood. Neskôr prešli na oficiálne Blood stránky, prestali s 3D Realms spolupracovať kvôli nezhodám a prešli k Monolith, ktoré ich odkúpilo, rovnako ako práva na Blood. Bolo to hlavne kvôli tomu, že Monolith vedelo výborne robiť 3D cutscény, ktoré chceli v hre mať (vidieť to môžete v intre a po každej jednej epizóde). Blood mal revolučný 3D zvukový systém, ktorý vytvoril Jim Dosé. Chceli mať aj voxelovú grafiku a skúšali ju implementovať do hry, pretože staré polygóny boli pasé. Nakoniec v hre sú ale v obmedzenom množstve – napríklad zbrane, kríže, svietniky či hroby.

V Blood ste sa mali zmeniť do beštie. Bola to mechanika zvaná Bloodlust, čiže čím viac nepriateľov ste zabili, tým sa napĺňal ukazateľ krvilačnosti. Keď presiahol určitú hranicu, zmenili ste sa na beštiu – mali ste väčšiu rýchlosť a silu a autori mali dokonca urobené aj sprity. Nakoniec sa Bloodlust do hry nedostalo.

Blood oficiálne vstúpil do betaverzie 2. januára 1997. Prvá shareware verzia potom vyšla 7. marca a bola prijatá veľmi pozitívne – stiahli si ju viac než 110,000 krát zo servera GameCenter. Po vydaní hry Jason Hall napísal, že chceli pridať tonu ďalších vecí, no čas ich tlačil. Všetky nápady a veci, ktoré nestihli pridať do Blood, budú vraj v dvojke. Nick Newhard napísal: „Nie som si istý, či Blood ovplyvnil herný svet alebo naopak. Frenetická hrateľnosť, humor a dôraz na detail možno ovplyvnila budúce FPS. Urobili sme hru pre hráčov.“

Po vydaní Blood dostávalo výborné hodnotenia. Priemerne na metacritics získalo 83% a dnes má medzi hráčmi kultový status.

Blood je ťažká hra. Brutálne ťažká. Skúšal som ju hrať po vzore Civvieho na „Well done“, no už v druhom leveli na vlakovej stanici som to vzdal. Kvôli nekompromisnému inštantnému poškodeniu od kultistov. Všade je ich toľko, že po krátkom čase nebudete mať muníciu ani život a musíte sa čo najviac spoliehať na tajné miestnosti. Takže pre prvý prechod na túto obtiažnosť určite nehrajte. Ja som si  nakoniec vybral „Lightly Broiled“, čo je stredná obtiažnosť, no tá mi prišla zase ľahká. Chcelo by to ešte medzi obtiažnosť medzi treťou a štvrtou, ale to je len môj názor.

Hral som s čo najmenším HUDom, pretože pôvodný zaberá polovicu obrazovky. Štandardne je nastavené kolesové premieňanie zbraní v ľavej časti obrazovky. To som musel tiež vypnúť, pretože ma to otravovalo a tiež zaberalo obrazovku.

Nepriatelia sú klasické 2D sprity. Autori chceli mať 3D nepriateľov, pretože už Quake v 96´ ich mal 3D, no mali málo ľudí a času, takže urobili „len“ 2D sprity. Kultistov urobili tak, že nafotili ľudí pred modrým pozadím z rôznych strán a neskôr im dali animácie. V hre potom hovoria jazykom Cabal, čo je mix latiny, francúzštiny a sanskritu. Marana, čo budete počuť najčastejšia znamená smrť, „maranax pallex zase smrť slabému a „crudux cruo“ znamená čerstvá krv. Odkaz na celý slovníček nájdete v popisku.

Hral som len pôvodné štyri epizódy, takže len o tých budem dnes hovoriť. Prešiel som ich za približne 8 hodín, keďže každú epizódu som dohral za 2 hodiny a to som sa nikam neponáhľal a snažil sa nájsť čo najviac secretov. Vyšli aj dve rozšírenia – Cryptic Passage a Plasma Pak, ktoré pridávajú dve nové epizódy, šesť nových nepriateľov (veľa preskinovaných) a nové módy pre zbrane. Rozoberiem ich možno v budúcnosti, no na čo sa teším je fanúšikovské rozšírenie Death Wish, ktoré je veľmi chválené a obsahuje dlhé tri epizódy. Tak, poďme na originálnu hru v novom kabáte.

Hneď na začiatku môžem povedať, že zo všetkých štyroch epizód je najlepšia hneď prvá. Aj keď v nej získate len prvých päť zbraní, level dizajn je špičkový a každý level je kvalitný a sú výborne prepojené. Kde končí jeden, tam začína druhý. Epizódy tak pôsobia oveľa ucelenejšia, akoby ste hrali jednu veľkú prepojenú úroveň. Hru začínate v hrobe s hláškou „I live again“. Tá je z filmu Army of Darkness. Hrob Raven je odkazom zase na film Vrana z 94´ a báseň Edgara Allana Poe. Odkazov je oveľa viac a ich výčet by stačil na samostatné video. Hneď na začiatku môžete nájsť balíček TNT, čo bude vaša najmilovanejšia zbraň. V podstate všetky zbrane som si zamiloval a každú som po celú hru využil. V Blood nie je ani jedna zbraň neužitočná, dokonca aj prvé vidle budete potrebovať – napríklad proti krysám či dorážať zombíkov. Prvý level je plný tajných miestností a hlášok. Na konci je dokonca super tajná miestnosť, v ktorej môžete nájsť raketomet.

Poďme si ale niečo povedať o TNT. Rozmýšľam, či v Duke Nukem 3D bola podobne ukrutná zbraň. Tak, bol tam raketomet alebo granáty, no tie sa chovali inak. Po výbuchu nenastala tlaková vlna a neodniesla kričiace a roztrhané telá nebožtíkov. V Dukovi ste počuli mľaskavý zvuk a to bolo celé. V Blood keď hodíte dobre mierený balíček TNT medzi hŕstku nepriateľov a tých to krásne odhodí, nie je nič uspokojujúcejšie. Možno ešte strela raketometom do kultistov, to sa TNT vyrovná.

Svetlicová pištoľ je ďalšia geniálna zbraň. Stačí strela do kultistu alebo zombíka a po čase zbĺkne. Neviem, koho napadlo vytvoriť túto zbraň ale smekám klobúk. A alternatívnou streľbou sa svetlica rozdelí a v podstate urobíte z väčšieho počtu nepriateľov chodiace a vrieskajúce fakle. Nemusíte byť sadista ale v tejto hre si budete násilie užívať. Pritom násilie nie je prvoplánové. Ide výborne ruku v ruke s čiernym humorom a tým, že nezabíjate nevinných ako v Postal či Hatred. Zabíjate uctievačov zla, zombie a iné beštie, ktoré by mali ležať zakopané v hrobe. Takže to berte tak, akoby ste hrali kvalitný Bčkový horor.

Ak máte šťastie, môže vám už v prvom leveli vypadnúť z kultistu brokovnica. Ak nie, tak ju nájdete až v druhom. Tá je výborná a používal som hlavne druhý režim streľby, kedy na nepriateľov vystrelíte oba broky naraz. Nabíjanie je extrémne rýchle, Calem to má v ruke a budem sa opakovať: vidno, že je z Texasu. Druhý level sa odohráva na vlakovej stanici, opäť výborný level dizajn, takže veríte, že by to mohla byť skutočná stanica. Na konci levelu je jedna zaujímavosť, keď idete dlho dlho tunelom, môže vás zraziť prízračný vlak.

Tretí level ma ohromil, keď som ho hral prvýkrát. Odohráva sa v pohybujúcom sa vlaku. Dnes to je banalita, no v tom čase to bol technologický archievement. A aj preto mám rád vlakové levely v hrách, aj vďaka Blood. Výborný vlakový level bol napríklad v Soldier of Fortune či Gears of War. V tomto vlakovom leveli je jeden zapamätateľný vozeň – prestrelka v reštike. Dá sa tu nájsť aj tomík, ktorý využijete hlavne proti kultistom, pretože insta poškodenie sa má oplácať insta poškodením. A potom sa tu dá nájsť ďalší super secret – no musíte trochu riskovať.

Štvrtý level je asi najgeniálnejší v celom Build Engine. Dostanete sa totiž na karneval. A tu sa autori vyhrali do mrtě. Neskutočne ma bavilo objavovanie tajných miestností a plnenie disciplín. V jednej ste museli trafiť tri zombie hlavy do otvárajúcej sa papule. Po úspechu sa vám otvorí tajná skrýša s nesmrteľnosťou, čo som využil a zapol rage mód. Môžete získať aj topánky, s ktorými vyskočíte vyššie. Jedny vám vydržia aj celú epizódu, ak s nimi budete šetriť. Potom môžete získať neviditeľnosť, čo je v podstate nesmrteľnosť, pretože nepriatelia vás nevidia a nezaútočia ani keď vy začnete strieľať.

Zo štvrtého levelu sa dá celkom ľahko nájsť prechod do tajného levelu. V podstate v každom štvrtom leveli nejakej epizódy je prechod do tajného levelu. Tu musíte preskákať zničený most a vyriešiť jednoduchú hádanku a ste tam. Prvý tajný level je síce veľmi ťažký, no oplatí sa prejsť. Vstúpite do domu hrôzy, je to teda pokračovanie šialeného karnevalu.

Piaty level je akýmsi panstvom kultistov, v ktorom je zapamätateľná jedna miestnosť s pascou. A opäť pri konci sa dá nájsť super secret, keď skočíte pod most. Šiesty level je predposledný a budete cítiť, že sa blížite k prvému bossovi. Pascí oveľa viac pribudlo, tak využívajte rôzne vylepšenia. Získate napríklad sféru odrážania, takže sa od vás odrazia všetky fyzické útoky. Neplatí ale na duchov. Oh, ja som zabudol zmieniť Guns Akimbo. Je to síce aj film s Harry Potterom, no v Blood získate na krátky čas zdvojené zbrane. A nejdú odstrániť. Máte ich našrobované na rukách.

Potom môžete brať tri typy štítov. Červené sú proti ohňu, modré sú proti guľkám a fyzickému poškodeniu a zelené proti duchom. Takže keď na vás začnú strieľať kultisti, ubúda vám modrý štít. Keď na vás vyletí duch, stratíte zelený štít. A keď vám buchne dynamit v ruke, síce vám uberie červený štít, no to aj tak nerozchodíte. 

Vráťme sa do šiesteho levelu. Je tu super secret, len musíte trochu experimentovať. Pretože ho nevidíte a musíte sa vrhnúť dole z hradieb. Nájdete v ňom život, lekárničku, nesmrteľnosť, brnenie, jednoducho všetko, čo budete pred finálnou prestrelkou potrebovať.

Bossom prvej epizódy je šedá gargoyla menom Cheogh. Je to presne tá, ktorá ukradla vašu milú. Podľa toho, na akú obtiažnosť hráte, toľko bude mať HPčok. Ja som hral na tretiu, takže mal 5120. Bol celkom tuhý, pretože som mohol používať len prvých päť zbraní. Zaujímavosťou je, že neskôr ich stretnete aj vo väčšom počte – tam má meno kamenná gargoyla a prekvapivo je tuhšia než tento Cheogh. Má o 1300 viac HP. No keď budete mať viac zbraní, dá sa ľahko zabiť. Len pozor na jej strely, keďže sú rýchle a vie predpovedať váš pohyb. Ja som ju ničil kombináciou pekelnej palice, ktorú som si zmenil na vežičku a voodoo bábiky. Alebo použite teslu. Tá je dobrá proti väčšine.

O normálnej gargoyle toho moc rozprávať nejdem. Len poviem, že sa divne v 2.5D priestore pohybuje. Stačí si počkať, kým príde za vami a bude po vás hádzať kosti – tým spomalí a vy jej môžete uštedriť jednu raketu medzi oči. Raketomet sa inak v alternatívnej streľbe zmení na napalm. Ten som moc nepoužíval, no hodí sa do malých miestností plných nepriateľov.

Druhú epizódu začínate na malej lodi a Caleb hodí hlášku o Čeľustiach. Začiatok je opäť ťažký, pretože ste bez zbraní a okolo vás je plno nepriateľov. Dôležitá je v prvom leveli výborne urobená pirátska loď. Noví vodní nepriatelia ako pirane či Čapkovi mloci sú dosť otravní. Nevie sa, odkiaľ sa zobrali ale keďže autori zo začiatku vývoja čerpali z Lovecrafta, viem si predstaviť, odkiaľ vietor fúkal. V druhej epizóde získate postupne všetky nové zbrane. A klamal som, keď som hovoril, že všetky zbrane sú užitočné – Proximy a remote detonator som vôbec nevyužil. Na jednej strane sa mi nechcelo prepínať stále medzi TNT a ostatnými výbušninami a viem, že som si to mohol nabindovať, no radšej som na nepriateľov hádzal TNT.

Z nových zbraní nájdete výborný sprej so zapaľovačom. Dá sa hodiť ako taký molotov – odporúčam si nastackovať hordu zombie, urobiť z nich vlak a hodiť medzi nich túto pekelnú bombu. Stretnete tučného zombíka alias butchera, do ktorého stačí streliť dve svetlice. Pre arachnofobov tu sú nepríjemné pavúky, ktoré vám môžu rozhádzať ovládanie a zakrátko budete tušiť, že bosákom druhej epizódy bude pavúčia matka. Už v prvom leveli môžete nájsť voodoo bábiku. Tú je zábavné používať, pretože na každého nepriateľa bude mať iný efekt, rovnako ako má iný efekt zapálenie. Ak nebudete vidieť žiadneho nepriateľa a aj tak vystrelíte, tým zraníte sami seba. Najlepšie je voodoo používať proti kultistom, ktorí sú veľmi ďaleko a s inými zbraňami na nich nedostrelíte. Sekundárnou streľbou zabijete každého viditeľného nepriateľa, no zničí vám to bábiku.

V podstate celá štvrtá misia druhej epizódy je taký veľký odkaz na Kubrickov horor Osvietenie s Jackom Nicolsonom. Blood sa nechal inšpirovať aj kultovými horormi ako Hellraiser, Halloween či Evil Dead. Štvrtý level je naozaj výborný. Level dizajn je bezkonkurenčný a môžete tu nájsť cestu do tajného levelu. Len musíte nájsť päť ukrytých kníh, čím si vyvoláte portál a ste tam. Dajte si pozor na duchov, ktorý sa zjavia v nehmotnej forme, takže ich nezraníte. Musíte si počkať, kým k vám prídu. Najlepšia je proti nim brokovnica.

Ruka je desivé malé monštrum, ktoré takmer nevidíte, len počujete. Dokáže vás veľmi rýchlo zabiť a celú hru som sa ho nevedel striasť. Pritom stačí opakovane stláčať klávesu použitia. Bossom druhej epizódy je pavúčia matka. Na strednú obtiažnosť má len 1000 HP, no dokáže vyvolávať menších pavúkov. Je jednoduchá, no každá strela raketometu či TNT ju odhodí, tak je otravné ju hľadať po leveli.

Tretia epizóda sa spočiatku odohráva v otvorenom meste. Pripomenulo mi to mnou preklínané mestské levely v druhom Doom. Tu nie sú až také márne. Tretí level je otrasný, pretože sa budete pohybovať v stokách. Novým nepriateľom budú pekelné psy. Sú rýchle a najlepšie je používať teslu. Na oheň majú odolnosť. Tretia epizóda je celá taká industriálna, šedá. Budete sa pohybovať po sanatóriu, potom sa pozriete do továrne a v tajnom leveli navštívite katakomby plné zombie. Predposledný level pred bossom mi pripomenul Dark Forces, pretože v ňom budete riešiť plno hádaniek, ktoré do Blood moc nesedia. Boss tretej epizódy je Cerberus – dvojhlavý pekelný pes, ktorý dlho nedostal nažrať. V remástri je zabugovaný, pretože keď sa objavil, stále sa točil na mieste a ja som ho pohodlne zabil teslou. Ak s ním inak bojujete, je nebezpečný na diaľku, pretože strieľa rýchle rakety. Jeho útok na blízko je slabý, takže si ho držte pri tele.

Štvrtá epizóda mi prišla najslabšia. Začiatok je krutý – začínate opäť len s vidlami, no hneď dole nájdete brokovnicu a nejaké TNT, no šetrite s nimi. V tejto epizóde konečne nájdete poslednú zbraň – pekelnú palicu, ktorá používa ako náboje stratené duše. Ak sa vám minie munícia, začne vám to žrať život. Nie je moc silná a používal som ju len proti kamennej gargoyle ako vežu. Inak tu je veľa starých známych bossov – pavúčích matiek a gargoyl bolo toľko, že som ich nevedel spočítať. Level dizajn mi prišiel veľmi slabý, jediný dobrý level bol možno piaty a šiesty, kedy sa dostanete ku kultistom. Stále počujete ich uctievanie a vďaka tomu to má dobrú atmošku. Predposledný level je divný a pripomenul mi mimozemský svet Xen z Half-Life alebo Requiem. Tento level je ale otravné hrať, pretože nemá hlavu ani pätu a strácate sa v ňom. Hlavný boss je čajový, nemá zmysel sa o ňom baviť. Ešte pred ním si zabijete znovu všetkých predchádzajúcich bossov, no teraz aspoň už viete, ako na nich. Tchernobog je silný v tom, že vás dokáže inštantne zapáliť. Opäť som na neho použil moju najlepšiu taktiku – voodoo bábika s pekelnou štafkou. A dorazil som ho raketometom. Problém je, že má len 2048 HP na strednú obtiažnosť. Len pre porovnanie – boss v prvej epizóde mal 5120 HP, čo je 2.5x viac. Súboj s ním som nemusel opakovať, taký bol slabý.

Blood: Fresh Supply jednoznačne odporúčam. Zatiaľ som v hre strávil cca 10 hodín a určite sa k nej v budúcnosti vrátim, hlavne kvôli rozšíreniu Death Wish. Remáster je dostupný na GoGu či Steame za 8 eur.

Prehľad všetkých odkazov v Blood: https://www.blood-wiki.org/index.php/References_in_Blood

Jazyk kultistov: https://blood-wiki.org/index.php/Cultist_Language#The_Postmortem_Cultist_Translator

Interview s Nickom Newhardom: https://www.youtube.com/watch?v=iUYvtHYFlWY&feature=emb_title