Ak si chcete zahrať niečo dobré, tomuto sa vyhnite!
FLASHBACK: firma Capstone nie je nijak zvučnou firmou na poli videohier, ale nie je zase až tak neznámou, aby sa jej nedalo venovať trocha pozornosti. Ako taká vznikla v 84-tom a zanikla v 96-tom (chvalabohu). Za dobu svojej existencie stačila stvoriť mnoho brakových hier – s jednou takou sme už mali tú česť (Tekwar). Dnes som si našiel čas na ďalší ich počin menom Zorro, ktorý mi snáď pohol žlčou ešte viac ako spomínaný Tekhnus. Dnes pôjdeme s percentami riadne dole :D…
STORY: príbeh tohto žvástu sa točí okolo zlata, ktoré bolo dlhé roky stratené, až sa raz objaví seňor Cortéz, ktorý vie, kde je ukryté. Výmenou za pomoc pri hľadaní sľúbil podiel z pokladu istej dedine, no po nájdení zlata s ním ubzikne preč. Dedine teraz hrozí, že bude cez zimu hladovať, kto pomôže? No predsa ZORRO…
GAME: „seňor Zorro please por favor this gameso is estupido“ tak nech to máme z krku. Hra je absolútnou vykrádačkou staršieho Princa z Persie bez nejakého nového nápadu. Čo sa týka grafiky a ozvučenia tak to je ešte v pohode. Celá hra však padá na (ne)hrateľnosti, nie je ťažká, nie je ľahká ale nedá sa to proste hrať. Pri hraní som neustále myslel na jedno: čo robili testéri, že sa taký zlý produkt mohol vôbec niekedy dostať na pulty obchodov? Základné princípy, ktoré by mali fungovať bohužiaľ nefungujú. Pri skákaní z plošiny na plošinu nikdy neviete čo sa môže stať (čerešničkou na torte sú otočné plošiny a to hneď od začiatku) Nemáte ani šajnu kde máte ísť a neustále zbierate zlato, ktoré však nemá žiadny význam. Každý level je rozsiahlosťou ako bludisko, z ktorého sa musíte vymotať. Aby autori trocha hru uľahčili, zabudovali do hry Save/Load funkciu a to na ktoromkoľvek mieste v hre. Bohužiaľ táto funkcia sa tiež nezaobišla bez chýb, resp. pri každom načítaní sa znovu-zrodia aj nepriatelia a vy prídete o všetky zlaté tehly (niežeby ste ich potrebovali). Iróniou ostáva, že health bar sa nedoplní 😀 Zorro, kto už videl nejaký film tak určite vie, že primárnymi zbraňami tohto maskovaného hrdinu je kord a bič. Tieto dve zbrane sú aj zapracované do hry, ale keď príde na boj, pripadá mi to, ako keby bojoval autista s retardom – na život a na smrť. Vlastne bič je lepší ako kord lebo za plieskania biču od seba držíte nepriateľa pekne ďaleko pričom dĺžka boja je konštantná. Nepriateľov je asi zo 3 druhy a rozdiel medzi nimi je iba vo farebnom prevedení – tuposťou sú si rovní. Jediné pozitívum tejto hry je, že má iba 6 levelov, ktoré nanešťastie nie sú obzvlášť dlhé, ale dizajnom sú si podobné – robil ich jeden a ten istý pomätenec. Hra je zakončená v džungli kde po vyšplhani sa do ľavého horného rohu hra končí videom, ktoré som akosi nepochopil. Debilne to začalo a tak to aj končí, chvalabohu celý čas si to držalo úroveň, ktorá bola na píp…
VISUAL: ako som už nadškrtol, výzorovo a na statických obrázkoch sa môže javiť, že neide až o taký prepadák. Pravdu však zistíte po spustení. V CD verzii sa nachádzajú aj videa, ktoré sú komprimované v strašne zlej kvalite a navyše sa prehrávajú v malom okienku. Ak máte disketovú verziu o vizuále ani niet čo povedať, snáď hudba, ktorá je mizerná v oboch.
[su_note note_color=“#011e95″ text_color=“#c3c3c3″ radius=“11″]Verdikt: v hernej brandži je častým vidom, že ak sa podarí prísť niekomu s niečim novým okamžite má nasledovateľov, ktorí ho klonujú. Stalo sa Wolfensteinovi a stalo sa to aj Princovi z Perzie. Dnes tu máme takého prenasledovateľa, ktorí je technickými vymoženosťami ďaleko pred predlohou, ktorú kopíroval a aj tak pohorel na tom základnom… Záverom musím dodať, že ak si chcete zahrať niečo dobré, tomuto sa vyhnite!!!
[yasr_overall_rating size=“large“][/su_note]
[yasr_visitor_votes size=“medium“]
Výrobca a distribútor: Capstone Software- Rok vydania: 1995
- Platformy: DOS
- Extra:
- Ovládanie
