Pokračovanie kvalitnej stratégie vo… fantasy?!
Cavedog v roku 1997 prišiel so stratégiou, ktorá ohúrila celý svet. Total Annihilation priniesol na poli strategických počítačových hier niečo nové – strategické myslenie. Dovtedy to bolo viac menej o zbesilom klikaní myšou. Cavedog musel bojovať s veľkou konkurenciou, keďže v tom čase vychádzalo toľko statégii ako keď nevykastrujete mačku a jej sa narodia mladé (každý rok zo desať). Okrem série Total Annihilation mala firma vyrobiť ďalšie tri hry: strieľačku Amen: The Awakening, fantasy adventúrku Elysium a adventúru Good and Evil, no boli zrušené, pretože vydavateľ Cavedogu (GT Interactive) bol odkúpený spoločnosťou Infogrames.
Cavedog sa snažili upiecť príliš veľký koláč. Bohužiaľ sa im spiekol, našťastie nie celý. Tak by sa dalo v skratke opísať pokračovanie super ničivej real-time stratégie zo sci-fi prostredia. Počkať, ono to už nie je sci-fi?! Autori sa premiestnili do fantasy sveta, ktorý nemá nijakú tvár a snaží sa vykrádať základné fantasy jednotky. V TA:K sú v podstate všetky možné jednotky, ktoré ste kedy vo fantasy hrách videli – gargogyla, lich, drak (veľa drakov), titán, kentaur, troll, goblin, harpija, roc, wisp, zombie, demon,… no dobre, niektoré jednotky sú originálne. Páčil sa mi napríklad mind mage, ktorý dokázal jediným kúzlom očarovať nepriateľskú jednotku (strašne OP). Páčili sa mi jednotky rasy Creon, ktoré boli také steampunkové. Aramon, čo sú v podstate ľudia, ma vôbec nebavili, pretože majú klasické stredoveké jednotky, ktoré sú fádne a všetci ich poznáme. Veruna je v podstate podobná na Aramon, len jej monarcha vie chodiť aj po vode a je najsilnejšia v námorníctve, takže všetky mapy s vodou vyhrá. Rasa Zhon má orkské jednotky ako trolla, goblina, shamana a jej monarcha vie lietať. Najlepšie sa mi hralo za Tarosa, rasu, ktorá ovláda démonov a nemŕtvych. Má silného (ale pomalého) monarchu, ktorý jedným kúzlom dokáže zničiť veľkú časť vojska (toto kúzlo je dvojsečné). Veľmi som sa smial na jednotke „Kamikaze rat“, čo je v podstate krysa omotaná výbušninami. Rasa Taros má môjho obľúbeného mind mage a množstvo ďalších jednotiek.
Aby som nevynechal príbeh – bol raz jeden božský čarodejník Garacaius, ktorý vládol nad celým svetom a mal štyri deti. Neskôr svojim deťom rozdelil zem na štyri časti – Elsinovi (ktorý vyzeral najnormálnejšie) dal Aramon, najkrajší zo štyroch svetov, ktorý obsahoval magický kameň Dariena. Thirshe, tmavovlasej lovkyni, dal divoké lesy Zhonu a náramok, ktorý obsahoval dušu Khandra. Svojmu ďalšiemu synovi – temnému mágovy Lokkenovi – dal Garacaius vulkanickú a nebezpečnú zem Taros spolu so žezlom. Svojej najmladšej dcére Kirenne dal ostrovy Veruna a kameň zvaný Machova slza. Po tomto rozdelení sa Garacaius vrátil na trón a dal sa do úzadia. O desať rokov neskôr záhadne zmizol z hradu. Kampaň začína roku 1527. Štyria vládcovia (už nie sú deti) sú nesmrteľní, každí sa v mieri stará o svoju zem a prosperuje. Keďže tatíček už nedáva pozor na deti, Lokken si zmyslel, že dostal málo a chcel viac. Poslal preto armády nemŕtvych na Aramon a tu začína kampaň.
Najhoršie na TA:K je, že v skirmishi nie je žiadna taktika. V podstate sa snažíte mať čo najväčšiu armádu za najkratší čas. Surovina je v hre len jedna, čo ma sklamalo – mana, ktorá sa vám postupne dopĺňa – je to obmena Metal Extractora z prvého dielu. Stačí si postaviť dom na trénovanie najlepšej jednotky v pomere cena=výkon, tú si dať vyrábať a keď sa vám vyrobí cca 30 takých jednotiek, húfne zavelíte do útoku. Hra nie je úplne takticky prázdna, no je podstatne horšia od prvého dielu. Dá sa v tu robiť množstvo vecí – napríklad základné lietajúce jednotky ako gargogylu alebo papagája poslať skautovať oblasť, kde je nepriateľský tábor. Keďže tu radar neexistuje a nedá sa postaviť (a je tu fog), každá jednotka má určitý radar zakomponovaný v sebe, takže vidí na mape v nejakej vzdialenosti nepriateľské jednotky. To sa dá pekne využiť. Z predchádzajúceho enginu si hra berie 3D svet na 2D ploche, takže ak máte nejakú vyvýšenú plochu, strelecká jednotka cez ňu neprestrelí. To isté platí pre budovy, čo sa dá tiež využiť. Horšie je na tom umelá inteligencia vašich jednotiek, ktorá bude stále strieľať do steny na nepriateľa. Preto je lepšie stavať lietajúce jednotky (ktoré sú najsilnejšie v hre), pretože s týmto nemajú problém a dokážu sa rýchlo presúvať. Keďže tu nie je žiadna absolútna jednotka ako v predchodcovi (Veľká Berta napríklad – artiléria) dá sa veľmi ľahko brániť – postavíte si bránu, stenu a pár vežičiek a ste za vodou (sú tu „najsilnejšie jednotky v hre“ no tie trvajú večnosť než ich postavíte a nepriateľ vám zatiaľ zlikviduje spoluhráča a polovicu základne). Horšie je, že stenu vám ľahko prekročia menšie jednotky po horách, takže nejde kompletne uzavrieť bázu, čo ma vytáčalo. Svojim jednotkám som pekne otvoril bránu, oni si vybrali cestu cez dieru v kamennej stene a šli popri horám. Neveriaco som krútil hlavou. Ak už si zvolíte obrannú taktiku a nepriateľ na vás posiela stovky vojakov, máte sčasti vyhraté, pretože sa vaše jednotky budú levelovať, získavať rank a stanú sa nezničiteľnými. V drtivej väčšine máp sa dá ľahko vyhrať tak, že pošlete svojho monarchu dopredu pred vojsko k nepriateľskej armáde a vyčarujete najsilnejšie kúzlo. To nepriateľskú armádu zmetie z povrchu zemského a máte vyhraté.
Druhý diel beží na vylepšenom engine prvého dielu. A je to vidieť, no pôsobí nedorobene, viac zabugovane a ako keby hra vyšla pred prvým dielom. Naanimovať a ozvučiť robotov je oveľa ľahšie než živé tvory ako kone, ľudí alebo drakov. Animácie preto nie sú úplne dokonalé. Jednotky pôsobia pomaly, vlečú sa a hra sa dá hrať jedine s desaťnásobným zrýchlením.
Najviac som bol odvarený z dobovej recenzie zahraničného webu GameVortex, ktorý hre udelil absolútne hodnotenie. Pritom tam vynášal do nebies grafickú stránku, ktorá beží krásne aj bez akcelerátora a rôzne efekty. V tom môžem súhlasiť, pretože aj bez podpory grafickej karty hra beží výborne a ak ste ju v tom čase nemali, ostatní hráči nad vami nemali žiadnu výhodu v lepších efektoch alebo vyššom framerate. Taktiež sa im páčila vybalancovanosť jednotiek a rás. V tomto nemôžem súhlasiť. Tá hra je totálne nevybalancovaná. Rás je IMHO príliš veľa a jednotiek je toľko, že sa v nich strácate a stratili sa v nich aj autori hry. A to nehovorím o zvukovej stránke. Spomeňte si, aké hlášky dávali jednotlivé jednotky vo Warcraft 2. v TA:K jednotky len škriekajú, pištia, kričia (okrem ľudskej rasy) a vôbec je to všetko urobené amatérsky. Prekvapilo ma, že hudbu do hry robil Jeremy Soule, tvorca soundtracku k prvému dielu (a mimo iné aj pre Skyrim, Guild Wars, KotoR, Neverwinter Night, Dungeon Siege… no čo, získaval skúsenosti). V prvom dieli to bolo epické hneď od začiatku, orchester burácal hromy-blesky a tu je to také komorné. Síce sa nachádzame vo fantasy (stredoveku?, no spomeňte si na Skyrim, aký bol vďaka hudbe epický) ale očakával som viac. Toto mi smrdí synťákom. Nechcem hejtovať hru ale od prvého okamihu, kedy som si na GoGu kúpil opatchovanú verziu za 6 dolárov a snažil sa ju spustiť mi hra neustále hádzala pod nohy polená prešpikované elektrickým drátom.
[su_box title=“Zaujímavosti:“ style=“noise“ box_color=“#e36b00″ title_color=“#000000″ radius=“11″]
- Na prvý apríl (deň bláznov) sa Cavedog snažila urobiť vtip z toho, že premenovala firmu na Frozen Yak Entertainment a všetky svoje hry (2) – Total Annihilation sa volal Really Cool Wargame a Kingdoms premenovali na Really Cool Wargame with Trolls. Zašli až tak ďaleko, že si registrovali novú webovú stránku s logom a obrázkami. Premenovali aj svoje nakoniec nevydané hry: Amen: The Awakening = The Rapture: Hallelujah Episode I, Good and Evil = Noir et Blanc! a Boneyards = The Yak Pen
- Hra získala aj ocenenie za najväčšie sklamanie roku 1999 v nemeckom hernom magazíne GameStar
[/su_box] [yasr_overall_rating size=“large“] [yasr_visitor_votes size=“medium“]