Rick Dangerous

Hardcore arkáda pre náročných!

Pred recenzovaním som zapátral hlboko v pamäti, kedy naposledy som hral podobne ťažkú hru, pri ktorej som nadávky zo seba chŕlil rýchlejšie než hocijaký samopal, zatínal päste a spomínal svätú trojicu minimálne sto krát a nemal som ďaleko od toho, aby som hodil kus hardware pripojeného k PC ďaleko od stolu, pri ktorom som sedel. Naposledy to bol Demon’s Souls na PS3, čo bolo pred približne piatimi rokmi. Doteraz ma žiadna hra nevytočila tak, ako Rick Dangerous (RD), pretože autori akosi zabudli vložiť do hier výzvu a robili a robia z nich mainstream pre malé detičky (Dark’s Souls 1 a 2 som ešte nehral, na to si chystám náhradné ovládače brúsim nože!). S úsmevom si spomínam na video s malým nemeckým chlapcom, ktorý sa snažil spustiť a hrať Unreal Tournament. Nedopadlo to dobre – chudák klávesnica a myška a hlavne jeho rodičia. Vôbec by ma neprekvapilo, keby som ho našiel dnes v ústave. Apropó, aj takto môžete dopadnúť, ak ste vznetlivej povahy a dlho hráte Nebezpečného Ricka. 🙂

RD bola prvá hra štúdia Core Design. Až keď bolo štúdio odkúpené od Eidos v roku 1996 a začalo s ním spolupracovať, v tom momente pre mňa začali vznikať pamätné hry – Tomb Raider, Blam! Machinehead, Project Eden alebo Fighting Force. Ich prvé hry síce nepoznám, no už od začiatku chceli mať podobného hrdinu, akým je Indiana Jones. Z filmu Indiana Jones a Dobyvatelia stratenej archy (1981) si autori požičali scénku s balvanom, pred ktorým Indy uteká. A hneď na začiatku hry utekáte aj vy s Nebezpečným Rickom pred gúľajúcim sa balvanom. A práve v roku 1996 sa im podarilo vytvoriť ženský klon pána Jonesa – Laru Croft. Niekto hovorí, že (duchovný) otec Lary je Nebezpečný Rick a niekto tvrdí, že to je Jones, keďže obe arkádové tituly vznikly v roku 1989.

Príbehovo si môžete „introdukciu“ pozrieť cez krátky komiks, ako sa Rick dostal do problémov. Stojí za to si ho prečítať, aj keď je v angličtine, takže vám ho nejdem prezrádzať. Dej sa odohráva v roku 1945 a budete hrať za britského agenta Ricka Dangerousa, ktorý sa vydáva do amazónskeho pralesa hľadať prastarý kmeň Goolu. V prvom leveli si prejdete svätý chrám Goolu, ktorý ešte žiaden muž neprežil (hlavne, že tam je plno tučných domorodcov). Keď už prejdete tento ukrutne ťažký level plný pascí, domorodých bojovníkov a gúľajúcich sa kameňov, presuniete sa z blata do kaluže – do egyptskej pyramídy. Tretí level sa odohráva v nacistickom hrade Schwarendumpf, kde musíte zachrániť spojeneckých vojakov (koho hneď napadol Wolfenstein 3D, nech zdvihne ruku!). Tam sa dozviete, že na Londýn sa chystá raketový útok a tak si to Rick namieri priamo do tajnej nemeckej raketovej základne. Ak sa dostanete do tretieho levelu, tlieskam vám.

Výborná zahraničná recenzia, môžete si v nej pozrieť, ako hra vyzerá na iné platformy.

Rick má v zálohe pár nábojov do pištole a zopár dynamitov, ktoré si obnovuje cez nájdené krabice. Nepriatelia sa dajú zlikvidovať obomi zbraňami, no zbúrať múr alebo zničiť stalagmity môžete jedine výbušninou. Ak ste prešli prvý level a máte ho namemorovaný ako skriptá zo slovenského jazyka v maturitnom ročníku, v ďalších leveloch si už dáte sakramentský pozor, ktorou cestou pôjdete. Vždy jednoduchšia cesta je v RD tá zradná. Občas vás prekvapia bodáky lezúce zo steny, a občas padajúci nepriateľ. Práve nepriatelia majú dva typy chovania. Prvý typ sú stráže, ktoré hliadkujú dookola istý úsek a aj keď vás uvidia, nezaútočia na vás. Odhadom sa dajú veľmi ľahko preskočiť. Druhým typom sú útočníci, ktorí sa budú k vám snažiť dostať. Najväčšie šťastie je, že nevedia skákať, takže ich stačí nalákať do priepasti a nemusíte si míňať muníciu. Každý level funguje na rovnakom princípe, len graficky je zmenený celý dizajn úrovne.

Ako negatíva by som spomenul zlé ovládanie, ktoré je rozdelené cez polovicu klávesnice. Niektorým ľuďom, ktorí nie sú zvyknutí hrať hry, to bude veľmi nepríjemné. Osobne som si na ovládanie rýchlo zvykol, aj keď som musel hľadať, ako sa strieľa alebo pokladá dynamit (Z,X,K.O). Ďalšie negatívum je audiovizuálna stránka. Ak si porovnáte verziu pre amigu, je oveľa krajšia, sú v nej počuť lepšie zvuky a obsahuje hudbu. Amigácka verzia je oveľa plynulejšia postavičky a prostredie je väčšie a vidíte, či sú na zemi bodáky alebo nejaké iné životu nebezpečné pasce. V DOSovej verzii nie sú skoro vidieť, a tak sa budete musieť uspokojiť s hraním pokus-omyl. Taká je v podstate celá hra. Celý level sa musíte dokonale naučiť – kedy a kam skočiť, či šetriť nábojmi alebo dynamitom a akým rebríkom alebo miestam sa vyhnúť. Nasleduje ďalší zápor – nemožnosť ukladať hru, keď človek prejde level. Keď sa konečne naučíte prvý level naspamäť a krvopotne ho s tuctom nadávok vychrlených do monitora prejdete, budete čakať, že vám hra vychŕli nejaké heslo pre daný level a kde nič, tu nič. Ak si chcete zahrať len druhý alebo tretí level, budete musieť prejsť najskôr prvý… a druhý. Na celú hru (4 levely) máte len šesť životov, čo je málo. Audiovizuálne mi DOS verzia strašne pripomínala Barbariana či Duke Nukema a svojou nutnosťou naučiť sa každý krok svojim spôsobom aj Another World alebo Hearth of Darkness.  Dlho som sa rozhodoval, či hru nedajbože zaradiť medzi logické hry, pretože sa levely musíte naučiť naspamäť a potom nejde ani tak o šikovnosť ako o memorovanie. Nakoniec je to predsa len arkáda s akčnou zložkou, takže si ju užite a dúfam, že budete trpezlivejší než ja. 🙂

[su_spoiler title=“Ovládanie“ icon=“arrow-circle-2″]

[O] – skok
[K] – skrčenie
[Z] – doľava
[X] – doprava
[Medzera] – streĺba
[E] – reštart hry
[P] – pauza
[ESC] – exit[/su_spoiler]

[yasr_overall_rating size=“large“]

[yasr_visitor_votes size=“medium“]

• Výrobca: Core Design
• Distribútor: Microplay Software
• Rok vydania: 1989
• Platformy: DOS, Acorn 32-bit, Amiga, Amstrad CPC, Atari ST, Commodore 64, iPhone, ZX Spectrum
• Extra: