Rýchlosť bola prevedená v druhom dieli na skutočnú závislosť!
Po troch rokoch od vydania prvého Níd for spídu prichádza diel druhý. Autori hru posunuli do viac arkádovejšieho štýlu a je to vidieť aj na šialenej fyzike. Prvý diel mi prišiel viac robustnejší, možno aj preto, lebo autá boli o čosi pomalšie než tu. Pre mňa osobne druhý diel znamenal štart a zoznámenie sa s celou sériou, preto ho mám zo všetkých dielov najradšej. Keď som bol mladší, Need for Speed 2 mi pripadal zábavný aj vďaka tomu, že ste mohli na ceste veľmi ľahko zneškodňovať nepriateľov a urobiť za sebou chaos, po ktorom prichádzajúce autá doslova lietali. Dnes, po zložení nostalgických okuliarov, z tejto hry mám trochu horšie pocity, pretože druhý diel nezostarol až tak dobre a dnes sa ani dobre nehrá.
Čo si budeme hovoriť. Keď zapnete menu a zaznie úvodná zvučka, nostalgicky sa vám zavarí mozog a budete si hovoriť, kde sú tie roky, keď ste túto hru hrali v splitscreene so svojim súrodencom či kamarátom. Dnes je škoda, že sa tieto staršie diely Needov nedajú nikde digitálne kúpiť, preto som ich musel hľadať na rôznych abandonware stránkach a pokúšal sa ich spustiť na nových Windows. Na mnohých stránkach nájdete rôzne patche, ktoré vám dovolia hru nainštalovať z digitálneho CDčka a opraviť blbnúci zvuk. To sa mi podarilo, no nahrávalo mi to v 640×480, takže som hral v okne.
V roku 1997 vyšli dve verzie – štandardná a špeciálna edícia. Špeciálna edícia priniesla novú trať, štyri nové autá a podporu grafických kariet. A v rovnakom roku vyšla aj verzia na PlayStation, ktorú som si zahral, no keďže som chcel hrať druhý diel v najvyššej grafickej kvalite, ukazovať budem PC verziu. Čo sa týka recenzií, PS verzia bola prijatá lepšie – priemerne dostala 71.4%. PC verzia len 68%. Kritici sa sťažovali, že arkádovosť a komixový štýl druhému dielu vôbec neprospel a že je menej realistickejší než prvý. K tomu ste v tom čase na spustenie potrebovali výkonný počítač s grafickou kartou, čo mnohí nemali. PS verzia obsahovala aj vnútro jednotlivých áut, no pri väčšom počte vozidiel hra začala nepríjemne poťahovať. Na druhú stranu mi prišlo, že je PS verzia viac robustnejšia a autá v nej lepšie sedia na vozovke a nie sú papierové ako v PC verzii. A Soundtrack mi prišiel v playstation verzii výraznejší.
A kritici mali pravdu – druhý diel je oveľa zbesilejší a arkádovejší, hudba je akčnejšia a rytmickejšia a nepriatelia agresívnejší. Autá sú oveľa rýchlejšie a celá hra tak pôsobí viac arkádovejšie. Kvôli jej nereálnosti je hra veľmi jednoduchá a aj keď som počas jazdy urobil viacero chýb, stále som skončil prvý. Ale to som hral na ľahkú obtiažnosť. Na ťažkej sa nepriatelia niekedy nedajú dobehnúť a musíte mať perfektne zvládnutú trať a nerobiť žiadne chyby. No a potom záleží na zvolenom aute.
Keď zapnete hru, privíta vás akčne ladené intro, ktoré pekne navodí atmosféru hry. Krásne zábery exotických licencovaných áut ako Ford Mustang, Lotus GT1, McLaren F1 či Ferrari F50 a iných. Pritom si môžete pozrieť štatistiky každého auta, jeho cenu, rýchlosť, akceleráciu a dokonca históriu: kedy bola spoločnosť založená a odkedy sa značka vyrába. A u každého auta, ak máte CD verziu, sú reálne obrázky a video s vlastnou hudbou, čomu dávam palec hore. V hre je celkovo 8 licencovaných áut v štandardnej verzii. V špeciálnej pribudli ďalšie štyri, takže celkovo ich je 12. Autá sa okrem vzhľadu líšia aj štyrmi vlastnosťami – niektoré je pomalšie a lepšie bočí a má silnejšie brzdy – napríklad Ford Indigo, iné vyniká výbornou akceleráciou a najvyššou rýchlosťou, akú môže dosiahnuť – taký Ford GT90 je dobrým príkladom. Vyskúšal som si všetky autá a najlepšie sa mi jazdilo s Ferarri F50. Ford GT90 a McLaren F1 sú moc rýchle a do väčšiny tratí sa nehodia. Autori spolupracovali na každej značke individuálne s jeho výrobcom a snažili sa, aby riadenie áut pôsobilo čo najreálnejšie. Zvuky áut sú tiež podľa reality, pretože mali nainštalované mikrofóny, takže motor je zdigitalizovaný.
(Výčet áut – McLaren F1, Ferrari F50, Lotus GT1, Jaguar XJ220, Ford GT90, Isdera Commendatore 112i, Italdesign Cala a Lotus Esprit V8 + Ferrari F355F1, Ford Mustang Mach III, Italdesign Nazca C2 a Ford Indigo.)
Ovládanie vozidiel nie je moc dobré. Na klávesnici je bočenie utrpenie a keď som skúšal volant, tak mi nešiel nastaviť force feedback. Najlepšie sa Need for Speed hrá na gamepade, kde môžete aj citlivejšie zatáčať a celkovo lepšie reagovať v šmykoch a driftoch. Herne sa dajú nastaviť tri módy – buď si nastavíte simuláciu, arkádu alebo divoký mód. Odporúčam hrať na arkádu, tá je z nich asi najvyváženejšia. V simulácii sa zle driftuje do zákrut, respektíve vyrovnáva dráha počas driftovania, takže často chytíte šmyk. A divoký mód je až moc veľká arkáda a zdalo sa mi, že autá lepšie zatáčajú.
Čo by som vytkol druhému dielu – chýbajú policajti. Boli už v prvom diele a nechápem, prečo ich nedali aj do pokračovania. Pritom v trojke sú opäť. Dá sa tu zapnúť aj doprava, takže cesty nebudú až také prázdne, no len v súboji jeden na jedného. Ďalej – chýbajú šprinty, ktoré takisto v prvom diele boli. Tu si môžete zahrať len okruhy, no ako bonus si ich môžete otočiť zrkadlovo alebo si ich prejdete z konca na začiatok. Na druhej strane, graficky na to nie sú stavané, takže budete vidieť veľa chýbajúcich textúr.
Trate si môžete odjazdiť jednotlivo, potom tu je turnaj alebo nový mód knockout – v ňom vždy odjazdíte jednu trať a idete ďalšiu. Posledný vždy vypadne až budete v poslednej trati bojovať vo finálnom dueli. Čo sa týka tratí, najskôr sa pozriete do Nórska, kde si zajazdíte na trati podobnej z Nascaru – využijete hlavne najrýchlejšie autá ako McLaren či Ferrari. V druhej Austrálii môžete na sklo nachytať veľký hmyz, uvidíte operu v Sydney a celkovo sa bude až príliš rýchlo meniť prostredie. Akoby autori toho chceli ukázať čo najviac za veľmi krátku dobu, pretože jedno kolo prejdete za minútu tridsať. Tretia trať sa odohráva v Mexiku. Začínate pri pláži, nad hlavou motorové lietadlo a vľavo výhľad na more, čiže veľmi pekná trať. Potom sa dostanete do osád, prejdete džungľou, aby ste sa vynorili pri majských pyramídach. Celkovo táto tunelová oblasť s lávou sa mi moc nepáčila, pretože je v nej málo priestoru, samé zákruty a v Need for Speed sú oveľa zábavnejšie otvorenejšie časti so širokou cestou.
Ďalšia štvrtá trať sa odohráva v severnej časti Európy. Čakajte veľa mlynov, horských ciest, serpentín a pekných starých budov, čiže pohodovú atmosféru starého kontinentu. Ehm, chlapci Američania sa asi splietli, pretože sa nachádzate v Rakúsku a to určite nie je sever Európy. No nič, asi v 90tych rokoch ešte nemali mapu Európy alebo si mysleli, že tu je stále Rakúsko-Uhorsko a povedali si, že Rakúsko je nad Talianskom, tak to musí byť sever, keďže na východe je už len Rusko, všakže.
Piatu trať v Kanade autori už museli urobiť špičkovo, pretože aj odtiaľ pochádzali. A táto trať sa mi páčila najviac, aj kvôli tomu, že bola v demoverzii. Je z nich najlepšia – sú tu dlhé rovné úseky, kde môžete dupnúť na plyn, skratky, ktorými si môžete skrátiť cestu, no sú riskantné a hornatá oblasť zakončená tunelom. Len som asi čakal od Kanady viac snehu. Ale aj ten príde. Šiesta trať je Grécko. To je veľmi, veľmi pekne urobené. Takže opäť čakajte more, piesok a suchšie prostredie. A pozor na začiatočné klesanie cez mesto. Tam som sa opakovane vysekal. Posledná siedma trať sa odohráva v Nepáli. Je to veľmi ťažká ľadová trať plná nebezpečných zákrut, skokov a iných nemilých prekvapení. Potom je tu ešte jedna tajná trať, ktorú si v PC verzii môžete odomknúť cheatom. Zajazdíte si v Hollywoode a prejdete si živými sci-fi kulisami, stretnete naštvaného dinosaura či UFOnov. Dosť šialená trať. Pripomínala mi skôr nejaké futuristické závody ako P.O.D. Keď už sme pri tom cheatovaní, môžete si vďaka nemu pridať tajné vozidlá či si zajazdiť s krabicou, basou piva či Tyranosaurom Rexom. Je to doslova tank a všetky autá pred sebou prevalcuje. Nevýhodou je, že je veľký a ak idete tunelom, môžete sa ocitnúť nad úrovňou. Inač je to sranda.
Druhý Need for Speed hodnotím veľmi kladne, no odporúčam len z nostalgických dôvodov. Dnes je plno iných závodných hier a tieto staršie diely majú tú smolu, že sa zložito spúšťajú na nových systémoch a nikde sa nedajú digitálne kúpiť. Už len čakať, kedy EA vydá remástre alebo remaky svojich starých Needov. Ale toho sa asi nedočkáme.