Hexen: Beyond Heretic

„Greetings, mortal. Are u ready to die?!“

Hexen je oproti Hereticovi vyspelejšie FPSko, ktoré sa poučilo zo svojich chýb. Prináša zložitejší level dizajn a premyslený systém hubov, ktorý ale nie každému môže sedieť. Teraz je len otázkou: „Je lepší Heretic alebo Hexen?“

Hexen vznikol 30. októbra 1995, takže 10 mesiacov po Hereticovi. Bol vyrobený firmou Raven Software a ich minulosť som rozobral už v Hereticovi. Hexen vyšiel okrem DOSu aj na Mac, SEGU Saturn, PSko, Nintendo 64 a Windows. Zaujímavosťou je, že jeden save Hexena zožral celú memory kartu na PlayStation, čo bolo 15 slotov. Sila čo? Čo sa týka vývoja Hexena, ten bol tiež vyvíjaný na NeXTSTEPu podobne ako Heretic a používal modifikovaný Doom engine. Môžete sa tu pozerať hore a dole či lietať a oproti Hereticovi tu môžete aj skákať, čo bola veľká novinka. V Doome nič z tohto robiť nešlo, no vďaka GZDoom môžete dnes skákať a krčiť sa vo všetkých wadovkách.

Hneď na rovinu poviem, že Hexen sa mi páči oveľa viac než Heretic. V prvom rade to je spôsobené jeho neuveriteľne temnou atmosférou, ktorá by sa dala porcovať sekáčikom na ľad. Je tu hmla, ktorá sa formuje nad močiarmi skrývajúcimi podvodných netvorov, padajúce lístie zo stromov, a máte tu čiastočne zničiteľné prostredie – stromy, mozaiky v kláštore či sudy a výborné zvuky či hudbu, ktoré dokresľujú už dosť hutnú atmosféru.

„My servants can smell your blood, human.“

Príbeh pokračuje tam, kde skončil Heretic. D´Sparil, jeden z hadích jazdcov, bol porazený, no ďalší dvaja pokračujú v ničení svetov v rôznych dimenziách. Jedným z takýchto svetov je aj Cronos, svet Hexena. V ňom žijú ľudia a ich mágia je oveľa silnejšie než tá elfská v Parthorise. V Cronose si ľudia uvedomujú, že ich mágia je na jednej strane užitočným nástrojom ale na druhej veľmi mocnou zbraňou schopnou zničiť celý vesmír. Vďaka tomu uvedomeniu sa stali disciplinovanou spoločnosťou, ktorú vedie hŕstka neľútostných vodcov a tí založili tri organizácie – Légiu, Arkánum a Cirkev. Légia zosobňuje ľudskú vojenskú silu využívajúcu brutálne magické zbrane, Arkánum je centrom vedenia a rozhoduje, kto bude mať prístup ku všetkým tajomstvám mágie a Cirkev je takým mostom medzi Légiou a Arkánom – používa mocné zbrane spoločne s tajomnou mágiou. Tieto tri organizácie kontrolujú každý aspekt ľudského života vo svete Cronos a každá je vedená jedným človekom. Légiu vedie Zedek, Arkánum arcimág Menelkir a Cirkev veľký patriarcha Traductus. Týchto troch vládcov zláka Korax, druhý hadí jazdca, na temné dary večného života a zakrátko dostane aj zvyšok ľudstva pod svoju kontrolu. Utiecť dokážu len traja ľudia – bojovník Baratus, mág Daedolon a klerik Parias. Kedysi slúžili pod vládcami troch organizácii, no teraz prisahali, že ich zničia a všetko ostatné, čo im príde do cesty. Vy si jedného z nich vyberiete a pôjdete zničiť Koraxa.

„Are you strong enough to face your own masters?“

Každá jedna postava je špeciálna a za ňu budete hrať celú hru. A dôležité je dodať, že každá postava má 4 unikátne zbrane, takže celkovo je v hre 12 zbraní. Pri prvom prechode odporúčam začať klerikom. Teraz poďme jednotlivo na povolania. Bojovník má najväčšiu rýchlosť pohybu, silu a brnenie, takže vás nepriatelia tak ľahko nezabijú. Počas hry môžete s každou postavou zbierať časti brnenia, ktoré vám zvýšia armor, no bojovník má minimum 3, pod ktoré nemôže klesnúť. Klerik má 2 a mág 1, len tak pre porovnanie. A takisto, keď zoberiete brnenie, bojovníkovi dá najviac bonusu, klerikovi menej a mágovi najmenej. Bojovník je veľmi priamočiare povolanie ako v každej hre. Zo začiatku používa oceľové rukavice a trojité kombo, po ktorom chvíľu trvá, než môžete znovu zaútočiť. Je to prirodzený drtič – základného Ettina dá na tri rany – práve tretia rana dá dvojité poškodenie. Druhou zbraňou je Timonova krátka magická sekera. Jej útoky míňajú modrú manu, rovnako ako druhé zbrane ostatných postáv, tretie zbrane potom zelenú manu. Sekera má inak rýchly útok a Ettina zabije na dve rany. V multiplayeri je dosť populárna, pretože zabije hráča inštantne ak nemá brnenie. Treťou zbraňou bojovníka je kladivo odplaty. Ak nemáte zelenú manu, môžete ho používať na blízko, ak ju máte, kladivo môžete hádzať a po náraze vybuchne. A vtedy uberie najviac damage. Len si dajte pozor na kentaurov so štítom, ktorí dokážu kladivá odraziť. Ale tak títo šmejdi dokážu odraziť takmer každý útok, preto nikto proti nim rád nebojuje.

K ultimátnym zbraniam sa dostaneme neskôr. Teraz poďme na mága. Ten je fyzicky najslabším hrdinom, čo sa týka brnenia, sily a rýchlosti, no môže používať mágiu. A hranie za neho je najťažšie – aj kvôli jeho zbraniam. Začnime prvou – tou je wandka podobná z Heretica. Tam ste mali elfskú, tu máte zafírovú. Rozdiel je v tom, že na túto wandku máte neobmedzenú muníciu. A hodí sa aj proti kentaurom, pretože tí ju neodrazia – strely idú cez nich. Takže je dobrá aj neskôr v hre, kde si nastackujete nepriateľov do rady za sebou a rýchlejšie ich zabijete. Druhou zbraňou sú mrazivé črepy – v Doom terminológii by sa táto zbraň najlepšie dala prirovnať k brokovnici, ktorá zmrazí nepriateľa. Pozitívne je, že sa už znovu nerozmrazí ako v Duke Nukem 3D a keď zmrazíte nepriateľa vo vzduchu, tak ho zabije následný pád. Nevýhodou je, keď sa ocitnete v malom priestore, pretože zmrznutý nepriateľ zablokuje vaše ďalšie útoky. A takisto proti kentaurom táto zbraň nie je dobrá. Tretia zbraň je v podstate bleskové kúzlo. Vyvoláte veľký blesk, ktorý automaticky nájde cieľ a zabije ho. Vizuálne je to úplne luxusná zbraň, stačí sa pozrieť na žiariace ruky. A táto zbraň je výborná proti kentaurom, ktorí ju nemajú šancu odraziť.

Klerik je posledným tretím povolaním a na koniec som ho dal preto, lebo je z nich najvyváženejší a má najlepšie zbrane. Preto som si ho vybral na prvý prechod. Jeho prvou zbraňou je palcát, ktorý je veľmi slabý – ettinov zabijete na 6 rán a ak budete hrať na predposlednú obtiažnosť ako ja, nepriateľov už na začiatku bude toľko, že zabiť ich dlhšiu chvíľu potrvá. Budete sa modliť, kedy už konečne získate novú zbraň. Potom palcát už nepoužijete. Druhou zbraňou je hadia staffka – podobá sa na kušu z Heretica a má podobné zelené strely. Keď s ňou strieľate na blízko, jej útok sa zmení: uberá nepriateľom menej, no saje z nich život a vám sa obnovuje, čo je super. Treťou zbraňou je ohnivá búrka – je to v podstate nasmerovaný plameň, ktorý po kontakte vybuchne. Hodí sa hlavne proti otravným močiarovým stalkerom a mágom.

Ultimátnu zbraň má každá postava jednu. A ak ju chcete používať, najskôr musíte v hre nájsť jej tri časti. A potom mať dostatok modrej a zelenej many, pretože táto zbraň ich obe míňa naraz. Začneme tou najslabšou – tú má bojovník. Je to meč so zelenou aurou strieľajúci zelené energetické strely. Proti kentaurom nepoužiteľná zbraň. A nedá sa používať ako zbraň na blízko, čo je škoda. Ďalšou ultimátnou zbraňou je pekelná staffka mága. Vystreľuje červené krvavé orby, ktoré preletia nepriateľmi a náhodne vybuchnú. Výbuch je síce silný ale málokedy sa správne trafíte, respektíve strely sa trafia, pretože sú navádzané. Väčšinou sa sami zničia o stenu. Poslednou a mojou najobľúbenejšou zbraňou je klerikov krucifix. Je to skutočná BFG tejto hry. Stačí jeden výstrel a vyčistíte miestnosť od nepriateľov. Jedným výstrelom totiž vyvoláte štyroch nasraných duchov, ktorí rozsápajú na kúsky každého nepriateľa, ktorého uvidia. Dokonca dokážu prechádzať cez steny a útočia aj na tých, ktorých nevidíte. Jednoducho, luxusná zbraň. Dajte si ale pozor na kentaurov a mágov, ktorí dokážu duchov odraziť a poštvať proti vám.

Poďme na obtiažnosť. Na najľahšej hráč dostáva od monštier polovičné poškodenie a nepriateľov je oveľa menej. Takisto sa vám sama aktivuje urna pri nízkom počte života. Ja som hral na štvrtú z piatich, čiže na hard, kde pribudlo oveľa viac monštier. Na nightmare ich viac nie je len sú rýchlejšie. A na najťažšej obtiažnosti sa monštrá nerespawnujú ako to bolo v Doom. Len sa cca raz za minútu niekde pri vás objaví Ettin, takže nikdy kompletne nevyčistíte level a nikdy nebude v leveli konečné číslo, koľko je vlastne monštier. Odporúčam hrať Hexena minimálne na ťažkú obtiažnosť, pretože ostatné sú až moc ľahké a pri najťažšej obtiažnosti budete cítiť, že s nepriateľmi bojujete a každý jeden vyhratý súboj si budete vážiť – okrem toho využijete viac predmetov.

„Worship me, and I may yet be merciful. Then again, maybe not.“

Hexen je v rámci level dizajnu úplne iná hra. Nebudete musieť vždy hľadať kľúče ako v klasických doomovkách a levely neodohráte za sebou. Budete hodený vždy do jedného z piatich hubov, ktoré vám otvoria ďalšie levely a medzi nimi môžete v rámci jedného centrálneho hubu cestovať portálmi. Každý hub má svoju tajnú mapu, do ktorej sa môžete dostať vtedy, keď sa vám aktivuje prechod do ďalšieho hubu. Prejdenie jedného hubu mi trvalo od hodiny a pol do dvoch hodín – len posledný piaty bol najkratší – ten som prešiel za trištvrte hodiny. Keď som si to tak rátal, vyšlo mi, že som Hexena prešiel za 8 hodín. Heretica mi tiež podobne trvalo dohrať, takže za mňa spokojnosť čo sa týka dĺžky hry.

Ak vám prišiel level design v Hereticovi prehľadný a čistý ako práve vypraté oblečenie, v Hexen je chaotický a plný bludísk. No aj tak som chrochtal blahom. To, čo autori predviedli s enginom, je neskutočné a budú vám to stále ukazovať. Je to až šialene geniálne. Je tu veľmi veľa pohybujúcich sa stien, ktoré sa volajú polyobjekty. Doom engine používal systém binárneho rozdeľovania priestoru pre rendering, takže nepodporoval pohybujúce sa steny. V Hexenovi, aby mohli pohybujúce sa steny používať, museli to šikovne obísť – steny sú v skutočnosti inde na mape, len sa renderujú na tom mieste, kde autori potrebujú. A dokážu urobiť zemetrasenie a zmeniť časť mapy. A pozrite sa na vlniacu sa vodu. A prekvapilo ma, že tu nie sú tajné miestnosti – tak sú, ale nie sú ako secrety označené.

„You have played this game too long, mortal. I think I shall remove you from the board.“

Poďme si trochu predstaviť päť obrích levelov a nepriateľov, ktorých budete ničiť. Opäť, ako pri Hereticovi, ani pri Hexenovi som nehral rozšírenie Deathkings of the Dark Citadel, ktorý pridáva tri nové huby, takže si rozoberieme len pôvodnú hru. Rozšírenia si zahrám možno niekedy inokedy, keď budem mať na ne chuť.

Po výbere obtiažnosti sa ocitáte v takom menšom leveli, ktorý je v podstate tutoriálom alebo ak chcete – prológom. Level je veľmi jednoduchý – v kláštore nájdete zelený kľúč a tu si všimnite pohybujúcich sa stien – tie sú v skutočnosti úplne mimo mapy a renderujú sa vám pred ksichtom. Ďalej musíte zazvoniť na zvon, aby sa vám aktivoval portál do prvého hubu – to mi pripomenulo Dark Souls. Z nepriateľov tu zatiaľ stretnete dvojhlavých ettinov (a nebojte sa, nebudú to obri ako v Icewind Dale) – tých tu bude na posledných dvoch obtiažnostiach až 40. Na prvých dvoch ich je o polovicu menej. A potom stretnete Afritov – otravné ohnivé vtáky. Sú dosť agílne a budú s vami po celú hru, rovnako ako ettinovia, tak si na nich začnite zvykať. Atmosféra je úplne perfektná a ešte lepšie vyznie, ak hráte pôvodnú hru na DOS s nízkym rozlíšením. To sa potom cítite ako v starom zatuchlom dungeone.

Po tomto začiatočnom leveli sa nachádzate v prvom hube. A privíta vás Korax – ten sa vám bude vyhrážať vždy v každom novom hube, až nakoniec skape a zavrie klapačku. Už prvý hub vám zamotá hlavu – pretože v ňom bude toľko portálov, že sa môžete ľahko stratiť. A vždy, keď stlačíte nejaký spínať, nebudete vedieť, čo otvorí, takže si musíte v hlave zaznačovať miesta, ktoré vypadali podozrivo a ísť sa k ním pozrieť, či sa náhodou neotvorili. V tomto prvom hube stretnete troch nových nepriateľov – prvým sú kentauri, ktorí dokážu odrážať vaše strely alebo blokovať útok na blízko. Používal som proti nim zelené fľaše, ktoré vypustili jed a dokázali ich dostať do stunu. U každého povolania majú ale iný efekt. Bojovník ich používa ako granáty a mág ako časovanú bombu – podobnú na presýpacie hodiny v Hereticovi. Najlepšie sú u klerika, pretože neskôr tento jedovatý mrak môžete používať v kombinácií s ďalším predmetom – diskom odpudzovania. Ten dokáže odhodiť nepriateľov, ak sú pri vás blízko. Ak sa dotknú steny, tak stratia život a rovnako ak sa dotknú navzájom dvaja nepriatelia, začnú po sebe útočiť. Ak vypustíte zelený jed a odhodíte ho diskom, ten sa dotkne nepriateľa a inštantne ho zabije. Bossovia tento útok odrazia, čo je škoda.

Ďalším nepriateľom v prvom hube bude had chaosu – na podobnom jazdil jazdec chaosu D´Sparil, no tento had je oveľa ľahší. Problémom bude jeho ohnivý útok – ak nemáte zbraň na diaľku, môže vám robiť problémy. A keď budete hrať za klerika, dlho nebudete mať zbraň na diaľku, takže týchto šmejdov budete musieť umlátiť mackom. Tretím nepriateľom je nepríjemný ľadový wendigo – zabite ho rýchlo, pretože na vás bude strieľať ľadové črepy. Toto monštrum je ale nevyužité, pretože sa objaví len v prvom hube a potom som ho ešte niekde stretol ale veľmi málo.

Pred koncom prvého hubu môžete ísť do tajného levelu – ten nájdete tak, že skočíte do vody pri začiatku, kde bol výťah. V tomto levely je veľmi veľa nepriateľov a dá sa tu získať aj dobré brnenie. Hlavnou vecou a dá sa povedať takou kuriozitou je, že tu môžete nájsť srdce D´Sparilla, ktoré musíte dostať na podstavec. Je to odkaz na záverečného bossa v Hereticovi.

Druhý hub mi dal tiež dosť zabrať. Nachádzate sa v tajomných lesoch a hmlou zaliatych močiaroch, v ktorých číhajú nepríjemní stalkeri. Fakt nepríjemná špinavá oblasť a správne stredoveká, pretože v nej nájdete aj hrad. A môžete tu nájsť maulotaura ako použiteľný predmet – na vyvolanie ale potrebuje dostatok priestoru, preto je najlepšie ho použiť v otvorených lokáciách plných monštier. Maulotaur bol jedným z bossov na konci druhej epizódy Heretica – a tu ho dostávate ako spojenca, čo je super. Z tých horších levelov spomeniem wastelands, kde musíte použiť mapu, aby ste sa nestratili a potom darkmere, v ktorom som hľadal asi pol hodinu jeden spínač a potom som zistil, že som ešte nepreskúmal studňu. Secret je tu veľmi krátky a v podstate v ňom môžete získať manu a život a otvoríte si dvere v štvrtom hube. V poslednom leveli druhého hubu vás čaká ako mini-boss mŕtva wyverna. Tú nie je ťažké zabiť, pretože sa dá zobrať lietanie a v dogfighte ju sundať. Čo sa týka lietania – to môžete nájsť na konci každého levelu a keď si ho aktivujete, vydrží vám nepretržite až do začiatku nového hubu. Je ale zbytočné, pretože v tom čase máte preskúmanú už celú mapu a rovnako tu nie sú žiadne tajné miesta, kde by ste sa inak nedostali.

V treťom hube musíte nájsť šesť drahokamov. V druhej časti budete musieť nájsť a stlačiť deväť spínačov – tie sú rozmiestnené po troch leveloch. Takže dosť zložitý a ťažký level. Prvýkrát stretnete temných bishopov – lietajúcich mágov. Strieľajú pomalé strely, ktorým sa dá ľahko vyhnúť a ani vo väčšom počte nie sú ťažkí. Na konci tretieho hubu si zabojujete konečne s poriadnym bossákom. Bude to démonický mág Heresiarch, ktorý sa ukázal na konci tretej epizódy Heretica. Pôvodne to mal byť druhý hadí jazdec, teda brat D´Sparila, no nakoniec z neho urobili „len“ normálneho bossa. Ale aj tak je dosť tuhý – má až 5000 HPčok rovnako ako Korax, s ktorým budete bojovať v piatom Hube. Má síce veľa života a zabiť ho vám zožerie veľa many, no jeho útokom je ľahké sa vyhnúť. Taktiež dokáže odrážať strely, keď okolo neho poletujú fialové kocky many, preto dokáže odraziť aj ultimátnu zbraň klerika a duchov proti vám poštvať. Stačí si počkať, keď mu odrážanie vyprší a poslať na neho duchov. Účinný je na neho aj jed klerika, ktorý prejde aj cez štít. Keď má málo života, vtedy si okolo seba začne vyvolávať menších mágov.

Štvrtý hub toho moc nového neprináša, čo sa týka nepriateľov. Budete musieť nájsť dve knihy a štyri ozubené kolieska a neskôr aj kľúče. A dostanete sa do hnusných stôk, kde budete zvyšovať hladinu výkalov – už som čakal, kedy príde takýto level. Na konci hubu vás opäť čaká rovnaký boss ako v treťom hube. A tentoraz som proti nemu poslal maulotaura, no moc mi nepomohol, keďže všetky jeho útoky odrazil.

Piaty hub je veľmi jednoduchý a priamočiary a prinesie nového nepriateľa – akési oživlé mátohy, ktoré majú dosť nebezpečné navádzané strely a dokážu nablízko vyžierať život. Vyriešite si jednoduché puzzle a navštívite hrobky svojich bývalých pánov, ktorých musíte zabiť a vziať si od nich artefakty, aby ste mohli navštíviť Koraxa. Ten nie je moc ťažký, pretože sa po leveli nachádza dosť kalichov, ktoré vám obnovia plnú manu. Len pozor na pasce a navádzané strely. Výborne na neho platí štvrtá zbraň kňaza. A keď si dáte nesmrteľnosť v podobe predmetu šachovej veže, súboj sa stane ešte ľahším.

Z predmetov, ktoré som nespomenul, využijete napríklad vtipný porkalator, s ktorým urobíte z nepriateľov prasatá. V Hereticovi ste z nich robili kurčatá. Stále vás môžu ale zraniť. A nie je ale nad to urobiť prasce z mágov, ktorí sú nad priepasťou. Topánky rýchlosti, vďaka ktorým dvakrát rýchlejšie bežíte, som vôbec nevyužil, rovnako ako pochodeň či urnu na obnovu života, keďže fialových fľašiek som mal dosť.

Hexen sa stal po vydaní úspešným – aspoň čo sa týka PC verzie. Ostatné až tak dobre prijaté neboli. Do augusta 1997 sa spoločne s Hereticom predalo 1 milión kópii.

Hexena vám môžem s kľudom odporučiť, len čakajte zložitý level dizajn a neustále hľadanie pák a spínačov. Najnovšie sa teším na nový titul v retro kabáte, ktorý sa volá GRAVEN a mal by vyjsť budúci rok. Má sa jednať o duchovného nástupcu druhého Hexena. Túto hru vyvíja dánsky Slipgate Ironworks a ako vydavateľa má práve 3D Realms. Btw, budúci rok nás čaká oveľa viac remakov výborných hier – príde Sin, Rise of the Triad či Blade Runner, takže sa je na čo tešiť.