Heart of Darkness je akčná arkáda, z ktorej malo množstvo hráčov nočné mory. Tvári sa ako veselá rozprávka, no opak je pravdou – nešetrí brutálnymi scénami a náročnými pasážami, ktoré musíte veľakrát opakovať, aby ste sa dostali ďalej. Dnes si rozoberieme aj jej vývoj, pretože na nej pracoval jeden významný tvorca.
Heart of Darkness (skrátene HoDko) vytvorilo francúzske vývojárske štúdio Amazing, ktoré založil Eric Chahi (Šahi), známy tvorca revolučnej hry Another World (skrátene AWčko). To vyšlo v roku 1991 a dodnes je považované za kultovú hru, pretože v tom čase používalo nevídané prvky – filmovosť a cutscény, hrateľnosť bez HUDu, kompletnú vektorovú grafiku a rotoskopicky prevedený pohyb hráča. Rotoskopiu využívali už Karateka v 1984 a Princ z Perzie z 89´roku, ktoré vytvoril Jordan Mechner. Chahi sa pri tvorbe AWčka nechal inšpirovať Dragon´s Lair, fantasy hrou na automaty, ktorá mala v 83´roku nadčasovú grafiku. Chahi vytvoril kompletne sám celé AWčko – až na hudbu, tú zložil iný človek – a ani jeho francúzske meno nejdem vyslovovať, pretože by som ho skomolil (Jean-François Freitas). AWčko sa stalo po vydaní úspešné a v 90tych rokoch sa predalo približne milión kópii. A jeho odkaz sa odzrkadlil aj do iných hier – inšpiráciu z neho čerpal napríklad Fumito Ueda, keď pracoval na hre Ico alebo Hideo Kojima, tvorca série Metal Gear. V roku 1994 vyšlo pokračovanie len na Sega CD s názvom Heart of the Alien – vyrábal ho už iný tím a iní ľudia a vyšiel len v severnej Amerike. Hrateľnosť a duch hry zostal rovnaký. Po Another World sa ďalšou Chahiho hrou stalo Heart of Darkness, ktoré vyšlo až v roku 1998 po dlhých siedmych rokoch.
Vývoj HoDka sa začal už v roku 1992 a hlavnou platformou malo byť PC, aj keď hra neskôr vyšla aj na PlayStation. Prvýkrát sa ukázala verejnosti v roku 1995 na európskej počítačovej šou v Londýne, kde tvorcovia hry presvedčivo hovorili, že je takmer hotová. Oznámili verziu pre 3DO, no keďže dlho trval vývoj a hra vyšla až v roku 1998, 3DO ako herná konzola už sa nedala na trhu kúpiť, pretože jej život trval len do roku 1997, preto bola táto verzia zrušená. Oznámené a následne zrušené boli aj ďalšie verzie – napríklad Atari Jaguar, Amiga CD32, Game Boy Advance či Sega Saturn. V 95´, kedy sa prvýkrát hra ukázala verejnosti, vraj vyzerala úžasne a boli z nej všetci nadšení. No stále nevychádzala a keď v roku 1998 vyšla, už nikoho neohúrila a bola po technickej stránke zastaralá.
Spočiatku malo HoDko vydávať Virgin Interactive, no to v decembri 1996 projekt opustilo a autori zostali bez peňazí. Nechceli to vzdať, pretože hre obetovali už 4 roky práce, preto pokračovali. Po deviatich mesiacoch bez peňazí a podpory od vydavateľa ho v septembri 1997 nakoniec našli – stal sa ním Interplay, keď sa prezentovali na ďalšej Európskej počítačovej šou. Po vydaní dostávala hra veľmi dobré hodnotenia. Priemerne dostala 72% na PC a 75% na PlayStation. Pracovať na HoDku, podľa Chahiho, bolo veľmi ťažké, pretože bol zvyknutý tvoriť sám, no teraz musel byť v tíme a tvoriť s viacerými ľuďmi, aj keď si ich sám vybral. Podľa neho bol vývoj veľmi dlhý a hra nakoniec bola úspešná, no bolo to ťažké obdobie. V tom čase začal na PC vládnuť CD-Rom a prichádzali prvé 3D hry, čo HoDku hráči vyčítali, že bol len v 2D.
Po vydaní HoDka si Chahi musel dať pauzu, pretože hry sa stávali čoraz väčšie a muselo na nich pracovať čoraz viac ľudí. Hry podľa neho už strácali kreativitu. Na hernú scénu sa vrátil až v roku 2011, kedy v Ubisoftu pracoval ako riaditeľ hry From Dust, čo bola božská stratégia. V tom čase rástol počet indie hier a štúdii, ktoré ich vyrábali, preto si začal oveľa viac veriť. Indie hry tvoria menšie tímy, no hry sú oveľa rozmanitejšie a autori sa neboja vytvoriť originálne nápady, ktorých by sa veľké firmy zľakli, pretože sú riskantné. Chahi najnovšie vytvoril adventúru Paper Beast, ktorá vyšla minulý rok a je určená skôr pre virtuálnu realitu.
V srdci temnoty budete hrať za malého chlapca Andyho. Intro je výborné a akoby ste sledovali nejaký animák od Pixaru. K tomu môžete počuť hudbu Bruca Broughtona, ktorú nahral Londýnsky symfonický orchester. K takejto temnej hre sa síce moc nehodí, no má úžasné melódie. Hudba mi trochu pripomenula Návrat do budúcnosti, hlavne kvôli téme hranej v plechových dychových nástrojoch a celkovo ich použití. Intro hry je celkom dlhé – má až 7 minút a aj celá nasledujúca hra je pretkaná cutscénami, ktoré približujú nový svet. Na začiatku vidíte hlavného hrdinu Andyho, ktorému akurát skončila škola, preto sa poflakuje po meste so svojim psom Whiskym. Počas pohodlia v parku zrazu nastane zatmenie slnka a Whiskeyho ukradnú temné sily. Andy sa ho rozhodne nájsť a zachrániť, preto nasadne do svojej vesmírnej lode a cestuje do nového temného sveta.
V HoDku budete zomierať veľmi často. Môže za to aj nejasné ovládanie, takže budete v prvých minútach zisťovať, ako sa vlastne hra ovláda. Zo začiatku máte bleskovú pušku, ktorou ničíte temné bytosti. Tú ale hneď po piatich minútach stratíte, takže budete musieť prežiť bez nej. V hre sú veľmi brutálne scény, preto by som ju neodporúčal mladším hráčom. Zaujímavé je, že nebola vekovo obmedzená a mohol si ju kúpiť každý. Monštrá vás môžu zožrať alebo z vás budú trhať mäso, veľa plošín vás môže rozdrviť, takže vám bude trčať len noha či ruka. Alebo vás zožerie mäsožravá rastlina či rozmixujú pirane. Či vám lietajúca potvora zlomí chrbticu. Všetky smrti sú veľmi realistické aj vďaka skvelým animáciam. Hra je preto nekompromisná aj v obtiažnosti – stačí jedna chyba a idete znovu celú rozsiahlu pasáž. A to umelo naťahuje hru najviac. Niekedy sú od seba checkpointy nespravodlivo ďaleko a postup hrou sa stáva frustrujúci. To sa dá dnes v playstation verzii jednoducho vyriešiť cez emulátor a častejšie si hru sejvovať.
Postup hrou nejdem zbytočne prezrádzať, pretože hra je krátka a dohráte ju do štyroch až piatich hodín. Šikovnejší majú hotovo aj za tri a tí, čo hru už majú zmáknutú ju môžu prejsť aj za dve. Poviem len, že budete bojovať proti akémusi temnému pánovi, ktorý nechcene uniesol Andyho psa – respektíve jeho sluha sa pomýlil a uniesol psa namiesto Andyho. Prečo ho temný pán chce? To netuším – asi si z neho chce uvariť polievku. HoDko sa delí na niekoľko oblastí – každá z nich je prerušená cutscénou. V hre stále nezabíjate ale aj riešite ľahké puzzle. V druhej časti sa dostanete do džungle a v štýle Pitfall budete musieť používať liány. Potom sa dotknete magického kameňa a získate užitočnú schopnosť – budete vystreľovať zelené gule, ktoré dokážu dať rastlinám život a naopak zničiť temnotu. Potom príde časť pod vodou, ktorá ma moc nebavila a otravovali aj obrie červy, ktoré vás chceli zožrať. Ďalšou oblasťou je temný lávový svet. Animácie vystreľujúcej lávy sú úžasné, rovnako ako pomaly padajúci jed pavúkov, keď leziete. Celkovo všetky animácie sú úžasné a hra vďaka nim vôbec nezostarla. Jediné mínus môže byť v malom rozlíšení – chcelo by to plnohodnotný remáster na nové konzoly, akého sa dočkal aj Another World.
V druhej polovici hry stretnete tuhších nepriateľov, ktorí sa po smrti dokážu zdvojiť. Keď ich je viac, sú nebezpeční – strieľajú menší ohnivý útok a väčší pozemný, ktorý sa dá len preskočiť. Umelá inteligencia nepriateľov ma veľmi bavila – sú veľmi vychcaní a vedia sa vyhýbať vašim strelám. Vedia vás obísť a keď si nedáte pozor, vpadnú vám do chrbta. To isté platí pre pavúkov, ktorí sú veľmi agílni a dokážu sa vyhnúť niekoľkokrát vašej strele. Červy naopak vedia, že mierite na ich noru, kde sú schované a keď sa pohnete, dokážu to využiť a napadnú vás zozadu alebo z boku. Samozrejme, že sa to dá obísť, keď sa napríklad dostanete na kraj, začnú sa objavovať stále na rovnakom mieste. Ale aj tak bojovanie proti nepriateľom je zábavné. Úplne inak sa chová grupa temných monštier, ktorá na vás huláka a snaží sa vás chytiť alebo preskočiť. Finálny súboj je náročný a budete sa musieť ubrániť tone monštier a ohnivým strelám temného lorda. Po záverečných titulkoch nasleduje extra 3D video, ktoré si môžete užiť, ak máte 3D okuliare – tie staré dvojfarebné.
Heart of Darkness dnes už nikde nekúpite. Je čisto abandonware, takže hľadajte na podobných stránkach. No aj dnes sa oplatí zahrať – odporúčam PlayStation verziu, ktorá je na dvoch CD.