Diablo II

Hellrampage 2000, diablovka, fantasy, Módy, real-time, RPG, Windows Leave a Comment

Videorecenzia

Zatiaľ čo prvý Diablo priniesol na prelome roku 96 a 97 reálny čas v RPG hrách a temnú surovú až hororovú atmosféru, druhý diel mal väčší počet hrateľných postáv, rozľahlé exteriéry, oveľa rýchlejší súbojový systém a pevne daný strom skillov, ktorý bol ale natoľko variabilný, že aj na piate dohratie ste mohli za jednu postavu hrať iným štýlom. Niekto nedá dopustiť na prvý diel a jeho depresívne krvavé kobky, niekto zase oslavuje druhý diel pre väčšiu rozmanitosť. O prvom Diable som pred pol rokom urobil tučné pol hodinové video a opísal som aj vývoj či históriu, tak ak ste zvedavý ako to všetko začalo, choďte si ho pozrieť. Dnes rozoberiem vývoj od začiatku roka 1997, kedy autori z Blizzard North dokončili prvý diel.  

David Brevik mal na GDCčku minulý rok v septembri opäť výživnú hodinovú prezentáciu druhého Diabla, aj keď len digitálne, kvôli pandémií. Diablo 2 vyšlo 29. júna 2000, takže minulý rok oslávilo 20 rokov od vydania. Autori na ňom začali pracovať tri mesiace po vydaní prvého dielu – po osem mesačnom maratóne, kedy v kuse pracovali nadčasy, aby stihli prvý diel vydať do konca roku. Pracovali aj cez Vianoce, preto boli strašne unavení – 3 nasledujúce mesiace boli vyhorení, preto si museli zobrať pauzu. Nechceli hneď začať pracovať na pokračovaní, preto začali premýšľať, čo budú ďalej robiť a popri tom opravovali prvý diel, ktorý bol plný chýb. Nakoniec sa ale vrátili späť k Diablu, pretože to chceli robiť, aj keď toho mali plné zuby. Mali veľa nápadov, ako vylepšiť pôvodnú hru – chceli ju celú previesť do online priestoru, kde by bola ekonomika a hráči by medzi sebou obchodovali s predmetmi. V Blizzard North prevládal názor, že každý vývojár môže prispieť nejakým nápadom – či to bol programátor, skladateľ alebo dizajnér. Pretože každý z nich bol fanatik do hier – takpovediac hráči robili hry pre hráčov. Dnes veľké herné korporácie nevedú hráči ale biznismani, ktorí o nich nič nevedia, preto sú hry napríklad od Ubisoftu bez duše a akoby cez kopírák. Na druhú stranu, v tíme ich bolo oveľa menej, preto bolo aj ľahšie sa medzi sebou dohodnúť.

Pri druhom Diablu chceli autori nechať jadro hry nedotknuté – čiže museli tam byť náhodne generované levely, monštrá a poklady z toho dôvodu, aby to každému hráčovi vytvorilo jeho vlastnú hru. To znamená, že každý hráč má mať unikátny zážitok z hry. Veľa RPG hier v tom čase malo lineárny prístup k postupu hrou – každý prechod ste mali rovnaké monštrá na rovnakom mieste, z ktorých padala rovnaká výzbroj. Brevik nechcel túto náhodnosť postupu opustiť, pretože to bola hlavná zložka hry. Ďalej chceli, aby Diablo 2 bola väčšia a lepšia hra. Konečne pridali beh, pretože v jednotke ste sa strašne pomaly pohybovali a dôjsť niekde v Tristrame bolo utrpenie. Premýšľali nad grafikou, ako ju vylepšiť. V marci roku 1999 vyšiel Everquest a autori ho začali hrať. Začali si všímať, že 3D grafika je pre budúcnosť hier dôležitá. Preto sa rozhodovali, či si pre Diablo 2 vybrať 3D alebo ostať verný 2D. Už v prvom Diablu používali pre postavy 3D renderované modely, z ktorých ale urobili obrázky, takže to v podstate boli 2D sprity. Prvé 3D hry používali modely s veľmi malým počtom polygónov, preto postavy veľakrát vyzerali veľmi zle a preto sa rozhodli použiť 2D, pretože usúdili, že to nakoniec bude vyzerať oveľa lepšie, než keby dali postavám málo polygónov. Namiesto ôsmych smerov dali postavám až 16, obrázky boli vo väčšej kvalite a mohli použiť aj viac farieb. Dnes vypadá Diablo 2 stále výborne aj keď si dáte väčšie rozlíšenie. A keď ho hráte naopak v nižšom, tak si všimnete, že sa nachádzate síce v 3D priestore, no pevne dané objekty sú 2D sprity a keď sa pohybujete, tak sa hýbu v priestore a robia 3D efekt. Takže to bol akýsi 2.5D hybrid, podobne ako Doom a ďalšie doomovky, ktoré takto prekabátili 3D priestor. Tým vznikol oveľa dynamickejší svet a na to boli autori z Blizzard North naozaj pyšní.

Ďalej boli pyšní na to, že v Diable 2 nemali takmer žiadne nahrávacie obrazovky. Mali obrovský svet, ktorý bol zároveň streamovaný – malé úseky sa po častiach nahrávali pred hráča. To som teraz viackrát zaregistroval – aj spawn nepriateľov, ktorí sa zjavili predo mnou, pretože teraz mám rozlíšenie nad hranicou vtedajších možností. Z toho by sa mohli poučiť vývojári v Bethesde, pretože v ich hrách ma najviac štvú načítacie obrazovky – Fallout a Elder Scrolls séria je toho dôkazom.

V prvom Diable mala každá postava tri rôzne sety pre oblečenie – ľahkú, strednú alebo ťažkú zbroj. Do pokračovania chceli dať oveľa viac grafických rozdielov, takže s každým kúskom brnenia by vaša postava vyzerala úplne inak. Autorov takisto štvalo, že veľa hráčov cheatovalo, pretože hra nebežala na jednom centrálnom serveri ale v štýle Peer to Peer (pír), takže sa dala ľahko hacknúť. To Diablo 2 zmenilo a multiplayer bežal už na centrálnom servery, na ktorom bežala hra a ostatné počítače sa k nemu pripájali.

Sériu Diablo charakterizuje aj hudba. Tú skomponoval Matt Uelmen – vytvoril hudbu aj pre prvý diel a neskôr v Blizzarde pracoval na WoWku, kde vytváral zvuky a hudbu. V Starcraft pracoval ako zvukový dizajnér. Najnovšie skomponoval soundtrack pre trilógiu Torchlight, čo je v podstate klon Diabla a keď sa do neho započúvate, nájdete podobné témy a použitie sólovej gitary.

Diablo 2 malo pôvodne vyjsť už na Vianoce 1999, no autori chceli mať v hre veľa nových vecí a mechaník a tak prirodzene nestíhali. Približne v apríli-máji 1999 začali crunchovať, robiť nadčasy, aby termín stihli. David Brevik spomína, že pracoval každý deň 12-16 hodín a nevzal si voľno ani cez víkend. Niektorí si samozrejme zobrali voľno, no boli aj takí, čo si do práce brali spacáky a zubné kefky. Aj tak nestihli termín Vianoc a museli hru odložiť. Vývoj sa pretiahol až do júna 2000 a Brevik hovorí, že si za rok crunchovania zobral asi 3 dni voľna, inak pracoval non-stop, čo je fakt šialené. Zo začiatku na hre pracovalo 25-30 ľudí a keď finišovali, bolo ich približne 60.

Keď hra vyšla, kritika ju hodnotila vysoko nadpriemerne. Z 34 recenzií priemerne dostala 88% a u hráčov na tom bola podobne. Najväčšie nedostatky videli v tom, že Diablo 2 nebolo v 3D, zo začiatku mali problém s Battlenetom a online hraním, pretože veľa ľudí opäť cheatovalo a hra nebola až taká temná ako prvý diel (nedostatok temnoty neskôr vyčítali aj Diablu 3). Aj tak sa stal druhý diel neuveriteľne úspešný a za dva týždne sa predalo milión kópií. Za jeden a pol mesiaca po vydaní to boli 2 milióny. Za rok od vydania prekročil celosvetovo 4 milióny kópií. Dodnes Diablo 2 ľudia hrávajú alebo streamujú na twitchi – aj po 20 rokoch hra stále žije.

Príbeh nadväzuje na koniec prvého dielu. Diablo bol porazený obyčajným smrteľníkom, ktorý sa stal hrdinom. Z démona zostal len soulstone, kameň obsahujúci jeho dušu. Soulstone vytvoril archanjel spravodlivosti Tyrael, ktorý do takéhoto kameňa uväznil aj ďalších dvoch démonov z trojice primárneho zla. Tento hrdina, za ktorého ste v jednotke hrali, si vrazil soulstone s Diablom do hlavy, pretože si myslel, že ho dokáže absorbovať. To sa ale šeredne mýlil, pretože ho Diablo nakazil a hrdina pomaly začal nad ním strácať kontrolu. Všetky renderované cutscény sú prerozprávané cez Mariusa, ktorého navštívil Tyrael. Marius mu začne rozprávať príbeh ako sa z hrdinu stal temný pútnik. Jedného dňa pútnik vstúpil do krčmy, kde bol aj Marius. Ten bol príliš opitý a myslel si, že sa mu to sníva. Pútnik vyvolal démonov, ktorí celý podnik zničili, no Mariusa nechali žiť. Ten pútnika začal nasledovať, aj keď nevedel prečo. Spolu šli na východ.

Zo začiatku som bol z cutscén zmätený, pretože nerozprávali príbeh hráča ale antagonistu, teda aspoň človeka, ktorý ho sledoval. Pochopil som ho až spätne, keď som prešiel hru. V Diablo 2 hráte za nového hrdinu, ktorý musí sledovať temného pútnika cestujúceho na východ a zastaviť ho aj jeho démonov. Nie je žiadny veľký spoiler, že z pútnika sa stane Diablo a toho musíte znovu zabiť, aj keď teraz s novým hrdinom. Dôležité je dodať, že si zabijete aj ďalších jeho dvoch bratov – lorda nenávisti Mephista a lorda deštrukcie Baala, ktorí sa tiež dostanú von zo svojim soulstonov.

Pôvodne malo byť v hre 5 aktov, no nakoniec zostali len 4, pretože piaty nestihli dokončiť, respektíve museli vystrihnúť štvrtý akt a piaty zamaskovali ako štvrtý. Keďže nestihli veľa vecí pridať, rozhodli sa vytvoriť datadisk a pridať nový piaty akt. K tomu pridali dve nové postavy a runy, ktoré ste si mohli vložiť do brnenia. Pre Brevicka datadisk Lord of Destruction kompletizuje hru – bez neho mu prišla nedokončená.

Hral som verziu 1.12 s datadiskom. Dnes sa Diablo 2 dá kúpiť len na stránkach Blizzardu, no neviem, či to je dobrá kompatibilná verzia a ide pohodlne na nových systémoch. Ja som použil mód MultiRes, ktorý dovoľuje hrať hru na vyššom rozlíšení než 800×600, takže ako vidíte, zábery z hry sú v 1080p. Z populárnych a známych módov spomeniem Median XL pridávajúci nové monštrá, bossov, oblasti a každá postava má nové prerobené skilly. Potom tu je Path of Diablo, ktorý sa snaží zostať verný originálnu ale vyťažiť z neho čo najviac. A je ich je oveľa viac – stačí zájsť na stránku módov. Odkaz nájdete nižšie pod videom (článkom).

Čo sa týka postáv, je ich celkovo (aj s datadistkom) 7. V základnej hre boli amazónka, barbar, necromancer, paladin a sorcererka, v datadisku pribudli assassínka a druid. V minulosti som hrával za barbara a sorcererku, takže tých som teraz vynechal. Za amazónku som tiež nechcel hrať, pretože je to v podstate lukostrelkyňa a za ňu som hral v prvom Diablu (aj keď sa dá hrať aj inak než len s lukom). Assassínka mi prišla zaujímavá ale tá je dobrá hlavne na PvP. Preto som si vybral pre túto recenziu troch hrdinov a s každým som šiel build, ktorý som si dopredu vybral. Zaujímavé je, že každá postava má nejakú minulosť, má okolo seba vytvorený lóre, takže lepšie zapadá do sveta a hráč sa môže viac do postavy vcítiť.

Ako prvého som si zahral necromancera – s ním som šiel build Bonemancer. Všetky body som si dával do útočných kostlivých kúziel. Necromancer bol v raných verziách hry slabý vo vyvolávaní, no teraz mu zlepšili minionov, preto sa dá hrať aj ako vyvolávač – môže si vyvolať kostlivcov alebo golema. Toho som mal aj ja pri sebe, aspoň na prvom leveli, aby na krátky čas zamestnal nepriateľov. Prekliatia som vôbec nepoužíval, pretože stáli moc many, preto som sa sústredil čisto na útočné skilly. Ďalším populárnym buildom je zamerať sa na jed. Ale existuje veľmi veľa buildov, z ktorých si môžete vybrať. Alebo môžete ísť vlastný build. S necromancerom som za celú hru zomrel len 2x. Prvýkrát na konci tretieho aktu pri súboji s Mephistom, pretože som poľavil a myslel si, že ho už mám. A tiež som spanikáril, pretože som nemal v rýchlom bare žiadne ďalšie potiony na manu. Druhýkrát som hlúpo zomrel pri elitnom jedovatom lordovi, ktorý ostatných zrýchľoval. V minulosti mi robil najväčší problém koniec druhého Actu a súboj s Durielom. To som nedával, pretože som hral aj neopatchovanú verziu, k tomu som si skilly dával ako som chcel a moc som nad tým nepremýšľal. Aj teraz po rokoch som mal proti nemu rešpekt, pretože mi zabil žoldniera a na jednu ranu zničil môjho golema. Bol som proti nemu sám a pomaly sa mi míňala mana. Nakoniec som ho len tak-tak dal ale mal som poriadne stiahnutú prdel. V neopatchovanej verzii sa po smrti znovu obnovil bossovi všetok život, preto to bolo také ťažké – v opatchovanej mu zostane toľko, koľko ste mu ubrali. Inak mojim hlavným skillom od levelu 18 sa stal kostlivý oštep, ktorý má tú výhodu, že zraní každé monštrum, ktoré mu vojde do cesty. Preto sa najlepšie používa v úzkych chodbách, kde idú monštrá za sebou a vy ich takto môžete ľahko a rýchlo zabiť. Oštep dostáva bonusové poškodenie aj z ďalších skillov, ak ich máte – napríklad z kostlivej steny či magických zubov, ktoré som si kvôli tomu tiež maxoval. Najsilnejšie kúzlo kostlivý duch mi prišiel slabší než oštep, pretože zranil len jedného nepriateľa. Na druhú stranu sa výborne hodí do PvP, pretože je navádzaný.

Druhou postavou bol paladin. Tam som si chcel skúsiť build Hammerdin – čiže špecializáciu na požehnané kladivo. Paladin je charakter s defenzívnymi a ofenzívnymi aurami + má útočné skilly, na ktoré som sa zameral. Zo začiatku nemá dobré útočné skilly – až od levelu 6 dostane svätú strelu, ktorá uberá len nemŕtvym, takže na obyčajných nepriateľov sa použiť nedá. Ja som chcel používať až sväté kladivo, ktoré sa odomyká na osemnástom leveli, no leveloval som si aj svätú strelu, pretože tá následne dávala bonus ďalším skillom – aj kladivu. S paladinom sa dajú zabíjať monštrá napríklad len použitím útočných aur. Tak sa z neho stáva Auradin. Alebo sa môžete špecializovať na charge a zabíjať mágov na jednu ranu. Alebo si z neho urobíte klerika a budete sa špecializovať na buffy a defenzívne aury – to sa dá najlepšie využiť v multiplayeri. Možností je neobmedzene. Technologickým stromom sa Brevik nechal inšpirovať z hry Master of Orion. Dôležité je, že paladin bojuje primárne na blízko a ak máte problém s väčším počtom silných nepriateľov, dá sa to obísť tak, že sa postavíte pred dvere a nepriateľov si dávate po jednom. A ak sa vám zdá, že je hra príliš ľahká, dá sa to obísť jednoduchým príkazom /players# (1-8), kedy síce stúpne obtiažnosť a hra predpokladá, že sa v nej nachádza viac hráčov. Bude teda aj viac monštier, no dostanete oveľa viac expov, takže sa rýchlejšie levelujete.

Ako posledného som si vybral druida. To bola vždy moja obľúbená postava, pretože každý jeho strom je výrazne odlišný – môžete sa buď špecializovať na elementárnu mágiu a po nepriateľoch hádzať tornáda, ohnivé balvany či si vyvolať vulkán, alebo lycantrópiou sa premeniť na vlka či medveďa (pôvodne ste sa mohli premeniť aj do havrana ale tento nápad sa do finálnej hry nedostal). Alebo si budete maxovať vyvolávacie kúzla. Ja som s ním chcel ísť elementárne skilly a presnejšie vzdušné kúzla, pretože armagedon vraj nie je spoľahlivý. No zo začiatku som musel ísť ohnivé elementy, pretože vzdušné kúzla začína mať až od 18. levelu. Do vtedy je najlepšie kúzlo fissure – stačí vyvolať kúzlo a šmahom zabijete aj tucet slabších nepriateľov.

Hru začínate v malom tábore. Pôvodne ste mali začínať v takzvanom Battle.net town, v ktorom by sa nachádzali aj ďalší hráči, čo by pomohlo imerzite. Potom, keby ste odišli z mesta, vytvorila by sa pre vás samostatná inštancia, kde by vás ostatní hráči neotravovali. V dnešných hrách to je už samozrejmosť – má to napríklad Path of Exile. Nakoniec sa táto mechanika do hry nedostala, pretože by muselo byť Diablo neustále pripojené k internetu, ktorý v tom čase každý nemal. Preto tento nápad museli vynechať. Vráťme sa ale do prvého tábora. Hneď na začiatku vás privíta Warriv, obchodník cestujúci s karavanou a povie vám, čo sa v okolí deje. Neskôr vás vezme na východ do nového mesta a druhého Aktu. Pokecáte si s Akarou, spirituálnou leaderkou tábora a vysokou kňažkou sesterstva Nevidiaceho oka. Poprosí vás, aby ste jej pomohli zbaviť sa prekliatia. Dá vám prvý quest – ísť do brlohu monštier a to kompletne vyčistiť. Stretnete tu vo väčšom počte Padlých, čo je rasa démonov. Tí chodia vo svorke a väčšinou ich vedie šaman, ktorí ich aj dokáže oživiť – preto sa zamerajte najskôr na neho. Šamani sú vládci rasy Padlých, pretože sú najmúdrejší a najodvážnejší a dokážu používať mágiu. Aj tak proti gejmerovi za obrazovkou nebudú mať šancu. Btw, títo Padlí niekedy vykrikujú slovo Rakanishu a dokonca stretnete pri obeliskoch elitu s týmto menom. Bol to interný vtip vývojárov – David Brevik kýchal tak silno, akoby vyslovoval slovo rakanishu a autori to zakomponovali do hry.

Po dokončení questu vám Akara dá jeden skill bod navyše. Je to takisto výborná obchodníčka, takže si od nej môžete nakúpiť potiony na manu a život. A keď budete mať peniaze, kúpte si knihy teleportácie a identifikácie, kde sa vám budú stackovať automaticky všetky získané zvitky. Ďalší quest vám dá Kashya, kapitánka lukostrelkýň v rovnakom sesterstve ako Akara. Aj toto sesterstvo Nevidiaceho oka má svoj rozsiahly lóre. V podstate každá frakcia vo svete Diabla má podrobný lore a je zvláštne, že nikdy v minulosti som príbeh Diabla nejako nevnímal. Kashya vám dá za úlohu zabiť bývalú kapitánku sesterstva, ktorú nakazila Andariel. A to je ďalší mini príbeh, ktorý vám ale hra nepovie. Nepovie vám ako sa nakazila – to si musíte zistiť mimo hru a trochu sami popátrať, no odmenou vám bude rozširujúci sa svet, ktorý sa číta ako kniha. Fascinujúce na tomto svete je, že je zahalený tajomstvom a odhaľuje vám len hladinu vody. Ale to, či sa na hladinu budete len pozerať alebo sami do vody vstúpite, je len na vašej iniciatíve. Môžete sa pritom dostať len po krk, no keď zatúžite ísť hlbšie, tento svet vás pohltí rovnako ako neznáma hĺbka jazera.

Blood Raven je veľmi jednoduchá s mágom, pretože ju môžete ostreľovať z diaľky. Ak hráte za bojovníka, bude vám stále utekať a jej súboj začne byť otravný. Po tomto queste vám Kashya ponúkne služby svojich lukostrelkýň a vy si jednu z nich budete môcť najať. Kedysi som to nevyužíval a chodieval sólo, no títo žoldnieri sú dosť užitoční, pretože im môžete dať výbavu a zvýšiť ich štatistiky. Aj oni majú svoje štatistiky, preto im môžete vybrať brnenie a zbraň priamo pre nich. Takisto lukostrelkyni môžete dať len luk a nie zbraň na blízko alebo štít.

V prvom akte budete prehľadávať rôzne kobky plné nemŕtvych a démonov ako po celú hru. Vonkajšok prvej oblasti mi pripomínal Tristram a bolo to z toho dôvodu, že sa v rovnakej oblasti nachádza – presnejšie v Khandurase, čo je západné kráľovstvo. Pozriete sa do neho v jednom z questov. Tristram nájdete vypálený – budete z neho musieť zachrániť Deckarda Caina, posledného žijúce horadrického učenca, ktorý toho vie veľmi veľa o mágii, jej histórii a lóre. Mohli ste ho stretnúť už v prvom diele – je známy pre svoju nezabudnuteľnú hlášku. Cain vám bude po záchrane zadarmo identifikovať všetky predmety. A takisto vám dá veľmi veľa informácii o svete a čo sa v ňom deje. A prečo ho démoni nezabili ale zavreli do klietky.

Bossa prvého aktu Andariel nájdete v katakombách kláštora. Ako prvý boss je teda poriadne veľká a dokáže byť aj nebezpečná, ak si nedáte pozor. Na diaľku má útok jedom, takže si zoberte nejaké protijedy a veľa potionov či už na manu alebo život, pretože ich budete potrebovať. Na blízko útočí pomocou chápadiel.

V druhom akte sa kompletne zmení prostredie. Presuniete sa do púštneho mesta Lut Gholein, ktoré sa nachádza východne od Tristramu, na druhej strane cez hory, no stále na rovnakom kontinente. Mesto je oveľa väčšie, nájdete tu nové NPCčka, ktoré vám opäť budú dávať postupne questy. Môžete navštíviť bar, pokecať so štamgastami a takmer sa pobiť alebo skúsiť navštíviť palác. Hneď v prvom queste budete musieť zabiť monštrum v kanáloch pod mestom. Takže nové mesto a hneď obyvateľom pôjdete okúknuť kanalizáciu, super. V stokách sa bude úplne v poslednom leveli nachádzať Radament, čo bol člen rádu Horadrima. V tomto ráde boli veľmi silní mágovia, ktorých viedol archanjel Tyrael, aby zničili tri primárne zla. Tyraela neskôr stretnete, je to naozaj obdivuhodný týpek.

Po zabití nemŕtveho Radamenta nájdete zvitok Horadrimu, čo vám vysvetlí Cain, pretože je posledný žijúci Horadrim. Musíte získať kocku Horadric – v nej prebieha craftovanie. Autori sa nechali inšpirovať vtedy novými MMORPGčkami a niečo podobné chceli mať aj vo svojej hre. Môžete s ňou transmutovať predmety na iné – napríklad do nej dáte tri drahokamy rovnakej kvality a vyjde vám jeden lepší drahokam. Alebo dáte tri magické prstene a z nich sa stane jeden magický amulet. Kombinácii je oveľa viac, no ja som kocku používal len na zlepšenie gemov a nechcelo sa mi moc experimentovať, pretože ste si nemohli nahrať hru a predmety, ktoré ste stratili, ste už späť nezískali. Pôvodne mali padať z nepriateľov namiesto vybavenia rôzne ich časti – napríklad oko, mozog, ruka, kosti či srdce a tieto časti by ste kombinovali v kocke Horadric a dostávali špeciálnu výbavu. Neskôr, keď si zahrali hru, tak zistili, že mali inventár zaplnený časťami tiel, vnútornosťami či očnými bulvami – bolo to moc krvavé, preto od tohto nápadu upustili (aj keď sa mesiac o tom hádali) a z nepriateľov normálne padá výbava. Čiže z takého netopiera vám môžu spadnúť rukavice či celé plátové brnenie.

V druhom akte som moc nemal rád dungeony – hlavne úzke nory, ktoré si vykutali miestne červy. Aj pretože mi pripomenuli krušné chvíle v šiestom Might and Magic a dungeon Úľ. Tieto nory majú jednu výbornú vlastnosť – majú úzke chodby a výborne sa v nich používa kostlivý oštep s nekromancerom. Potom sa dostanete do chrámu plného salamandrov, pozriete sa do podzemia paláca, v ktorom vládnu obri a iné príšery a nakoniec sa objavíte v novej dimenzii plnej portálov, ktorú vytvoril Vizjereiský mág Horazon.

V druhom akte musíte hľadať časti staffky, ktorú následne spojíte v kocke, aby ste si otvorili prechod k bossovi Durielovi, ktorý mi robil také vrásky. A nebol som sám – zo srandy som navštívil niekoľko fór, kde votovalo 230 ľudí a 77% hlasovalo za Duriela, že je najťažším bossom. Keď prežijete tohto madafakera v druhom akte, ostatok hry prejdete v pohodičke. Ani Diablo, Mephisto či Baal vám nebude robiť také problémy. Nejde o to, že má veľa HP – všetci bossovia majú veľa života. Ide o to, že je agresívny a nemá útok na diaľku, takže po vás neustále pôjde a nedá vám vydýchnuť. Vášho parťáka a vyvolaného peta rozseká na pár rán a vám začne pomaly ubúdať mana a život. Po tomto súboji konečne stretnete ikonického Tyraela.

Tretí akt začnete v upršanom Kuraste, opäť o čosi ďalej na východ cez more. Krásne prostredie ešte viac vynikne vo vyššom rozlíšení – hlavne efekty dažďa a starodávne až mayske pyramídy. Keď vyjdete z mesta, budete sa nachádzať v džungli a močiaroch. Napádať vás budú otravní malí fetišisti, ktorí opäť chodia vo veľkých skupinách a majú so sebou witch doctora. Väčšinou padli na jednu ranu ale bolo otravné ich zabíjať, pretože ich bolo všade strašne veľa – z každej strany. Aj môj golem mal problémy sa obracať. Dizajn lesa je rozťahaný do dĺžky nie do šírky, preto budete chodiť skôr užšími koridormi a veľakrát prechádzať cez rieku.

Prvý quest nájdete náhodne, keď v lese zabijete nejaké elitné monštrum. Z neho vypadne malá soška. Impozantná vonkajšia lokácia je mesto Kurast, ktoré sa delí na tri časti a v každom nájdete portál a rozsiahle stoky spoločne s niekoľkými špeciálnymi dungeonmi. V stokách sa zle orientovalo aj pomocou mapy a NPCčka sa zasekávali a vôbec nepomáhali, takže strašný dungeon – asi najhorší v hre. Ale musíte ho absolvovať, pretože v ňom máte jeden z questov. Na konci tretieho aktu ešte pred samotným bossom si zabijete členov rady – démonických papalášov. Potom v dungeone si zabojujete proti temným a krvavým lordom, ktorí sa budú brániť ohnivými kúzlami a na konci  stretnete Mephista, prvého démona z primárneho zla. Ten je skôr mág – bude sa držať ďalej a útočiť kúzlami. Pozor na jeho blesk, ktorý dokáže veľmi rýchlo ubrať život. Inak som mal na začiatku šťastie, že sa zasekol o roh a ja som mu ubral polovicu života.

Posledný štvrtý akt v základnej hre sa odohráva v Pandemóniu, ktoré leží v epicentru reality. Táto ríša slúži ako taká križovatka pre domény všetkých bytostí. Chápte to ako taký Nexus – realitu, ktorá sa nachádza ako spojka medzi nebom a peklom. Nevládnu mu ani démoni a ani anjeli a veľakrát o neho vedú vojnu. Štvrtý akt má len 3 questy a je najkratší. Neprišiel mi až taký temný, pretože to nebolo peklo ako v prvom diele. Ale aj tak tu stretnete silných démonov a starých známych balrogov. V pandemóniu musíte zničiť Mephistov soulstone – dostanete sa do neho portálom z Mesta zatratených, ktoré vás dostane k rieke plameňov, kde v pekelnej vyhní zničíte kameň. A musíte mať na to vhodné pekelné kladivo, ktoré spadne z miestneho kováča. Takže to nebude také jednoduché ako keď Frodo hodil prsteň moci do Hory osudu.

Finálny boss Diablo nie je prehnane agresívny. Jeho najnebezpečnejší útok je ohnivý kruh, ktorému sa dá ťažko vyhnúť, keďže bojujete v otvorenom prostredí a nemáte sa za čo schovať. Dosah kúzla je ohromný a pokiaľ nemáte teleportáciu, tak sa mu nevyhnete. Potom má ešte silnejšie kúzlo no s menším dosahom – červený blesk. V tomto súboji je dobré mať čo najväčšiu resistanciu proti ohni a blesku. Inak ako mág ho môžete ľahko upižlať kúzlami – len potrebujete veľa potionov na obnovu many a asi sa budete vracať do mesta na kúpenie ďalších.

Datadisk pridáva piaty akt, ktorý sa odohráva na hore Arreat blízko mesta Harrogath, čo bolo mesto barbarov. Teraz mesto obliehajú démoni a vy musíte ich útok odraziť a zničiť katapulty. Ich zničenie nie je povinné, skôr musíte nájsť Shenka, čo je generál Baala a toho zabiť. Už normálni nepriatelia sú tuhší než ste boli zvyknutý zo základnej hry. Čakajte tu minotaurov, harpyje, zasnežených chlpatých yeti alebo naoko pomalších kostlivých rytierov, ktorí sa k vám rozbehnú, keď k ním prídete bližšie. Na jednej strane vonkajšia lokácia pôsobí ako pravé bojisko, no po čase začne byť nudná a vy zabíjate nekončiacu vlnu démonov. Potom tu sú pekelné lokácie, ktoré nie sú povinné a nájdete v nich len bonusovú truhličku s pokladom. Ako dungeony na vás autori pripravili ľadové jaskyne plné kryštálov. Potom sa dostanete pred hallu Anguisha, kde ma nemŕtvaci dostali do úzkych a takmer zožrali zaživa. V dungeone stretnete zaujímavé monštrum, ktoré dokáže iné monštrá nakaziť červom. Keď takéto monštrum potom zabijete, červ vylezie von a zaútočí na vás.

Impozantný je vrchol hory Arreat, kde sa dostanete pred bossom piateho aktu. Aby ste mohli vstúpiť do finálnej bašty, musíte sa postaviť trom ochrancom a presvedčiť ich, že ste toho hodný. Súboj s Baalom má niekoľko fáz. Najskôr musíte vyčistiť celú miestnosť od monštier, aby ste mali priestor kde bojovať a potom pristúpite k Baalovi. Ten začne vyvolávať skupiny čoraz tuhších monštier až ujde portálom. Súboj s Baalom mi prišiel zábavný. Sám sa takticky stiahol cez most čo najďalej, aby ste k nemu nemohli. Mágovia to budú mať opäť ľahšie, pretože Baal používa ľadovú vlnu, ktorá odhodí hráča a uberie mu život. Takže keď sa chcete priblížiť s bojovníkom, musíte si to načasovať. Ďalej dokáže vyvolať chápadlá, ktoré dávajú nepríjemné ministuny, na druhú stranu sa dajú rýchlo zničiť. Ako špeciálny útok používa Baal duplikáciu seba samého. Nie je to kúzlo ilúzie ale klon, ktorého je síce ľahšie zabiť, no dokáže čarovať rovnako silné kúzla, okrem ďalšej duplikácie. Keď ho zabijete, príde Tyrael a nasleduje pekná animačka. A môžete znovu začať hru, tentoraz na ťažšej obtiažnosti. Alebo si dať novú postavu. Ja som mal po prejdení hry s necromancerom level 32, takže som si najsilnejšie kúzla moc neužil – na to slúži nová hra, kde získavate ešte lepšie a mocnejšie predmety.

Diablo 2 sa výborne hrá aj dnes. S vyšším rozlíšením mi príde, že po 20 rokoch vyzerá ešte lepšie – predsa len, vtedy sme ju hrali v 800×600 na CRT monitoroch. Moc by som si neprial, aby Blizzard urobil remake alebo remáster, pretože by ho s najväčšou pravdepodobnosťou pokazil – ako to urobil u Warcraft 3: Reforged. Radšej nech hru vydá v pôvodnom stave alebo s malou úpravou kompatibility na GoGu a Steame a rozšíri si tak základňu. Diablo 2 v tomto prípade zachraňuje skvelá komunita a nápadité módy. A teraz už si len počkať na Diablo 4 a modliť sa, aby to Blizzard nepohnojil, pretože má poslednú šancu vyhrabať sa z bahna, do ktorého sa posledné roky tak úspešne sám dostal.

Hodnotenie návštevníkov
[Celkovo hlasov: 0 Priemerné skóre: 0]

Fan stránky: https://www.diablofans.cz/

Ako rozbehnúť Diablo 2 na novom stroji (MultiRes) – https://www.youtube.com/watch?v=m_aQ958M-So

Módy pre Diablo 2: https://www.moddb.com/games/diablo-2-lod/mods?sort=visitstotal-desc

David Brevik o Diablo 2 Post Mortem GDC – https://www.youtube.com/watch?v=cuNgTnfk-wU

Hellrampage
Najnovšie články od Hellrampage (zobraziť všetky)
Návštevnosť: 63 (celkovo), 1 (dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *