Crusader: No Remorse

Pred jedenástimi rokmi som si prvýkrát zahral túto izometrickú akčnú bombu a teraz som sa k nej rozhodol vrátiť, dohrať ju, trochu o nej niečo povedať a pripomenúť všetkým hráčom jej výnimočnosť.

Crusader je izometrická taktická akčná strieľačka, v ktorej môžete využiť aj stealth. Je tu veľká zničiteľnosť prostredia – môžete zničiť prakticky akýkoľvek objekt a hra sa pýšila aj vysokým rozlíšením či skvelou hrateľnosťou. Originálne vyšla na DOS v roku 1995 a neskôr sa portovala aj na PlayStation alebo Saga Saturn v 97 roku. DOSová verzia mala SuperVGA čiže rozlíšenie až 640×480 a porty na PSko a Segu boli dosť osekané, čo sa týka grafiky, no bol tam scrolling. Mali nižšie rozlíšenie – len 320×240 a ako si môžete všimnúť, v emulátore som použil resolution scale až do 4kčka, čo výrazne vylepšilo grafiku. No DOSová verzia mala zase to obmedzenie, že sa neskrolovala ale podobne ako v Little Big Adventure sa jednotlivé obrazovky sekane zobrazovali. To mi osobne v Crusader až tak moc nevadilo, pretože miestnosti sú väčšinou malé a v Little Big Adventure ste mali obrovský otvorený svet. Ale tu to niektorým ľuďom vadilo, že sa hra neskrolovala. Tony Zurovec si ale vybral, že chce mať krásne vypadajúcu hru, než keby sa mal vrátiť na nižšie rozlíšenie.

Crusader je ďalší úspešný titul firmy ORIGIN Systems. Vydali ohromné množstvo hier a môžu sa pochváliť tým, že zvládli viacero žánrov naraz na množstve platforiem. Podľa ich slov tvorili svety a zakladali si na filmovosti, že v ich hrách chcú mať kvalitné cutscény a nadabované rozhovory. Na druhej strane boli ich hry náročné na hardware a nie každý si ich mohol dovoliť zahrať. V RPG žánri to bola Ultima, u vesmírnych simulátorov kraľoval Wing Commander a v akčnom žánri dnes recenzovaná akčná nálož, ktorá sa dočkala aj pokračovania. Crusader vytvorila divízia Loose Cannon Productions, ktorú viedol Tony Zurovec. Ten dnes pracuje na Star Citizen. Do ORIGIN prišiel v roku 1992 ako talentovaný programátor a jeho prvým projektom bola Ultima 7, kde vytvoril AIčko. Ohromne veľa sa toho za rok naučil aj od svojich kolegov, ktorí boli podobne naladený ako on a zdieľali rovnakú vášeň pre hry. Jeho prvým vlastným projektom bol Crusader a práve z ôsmej Ultimy si požičal engine Pagan.

Tony sa inšpiroval hrou Castle Wolfenstein z roku 1981 a čím bol starší, tak stále premýšľal nad jej mechanikami a ako by hra vyzerala, keby vyšla dnes. S technológiami v roku 1994 toho mohol dosiahnuť oveľa viac, takže toto bola hra, ktorú chcel vytvoriť. Už len potreboval, aby mu ORIGIN verilo, tak si musel získať dôveru v tíme, aby mohol začať pracovať na vlastnom projekte. Crusader sa mal dať hrať aj v cooperácii až pre štyroch hráčov, no krátko pred vydaním tento multiplayer zrušili a stala sa z neho čisto singleplayerová hra. Od začiatku vývoja ho dokončili za 18 mesiacov a v Amerike vydali v auguste 1995.

Crusader bol v predajoch veľmi úspešný. Predalo sa štvrť milióna kópií, pritom Tony odhadoval, že sa predá len do 100,000. V recenziách bola najúspešnejšia DOSová verzia, ktorá zbierala vysoko nadpriemerné hodnotenia – 10, 9 a 8. Verzia na PlayStation a Segu zbierala nižšie – od 8 dole. Pokračovanie vyšlo hneď o rok, pretože Crusader bol v predajoch úspešný a vydavateľ Electronic Arts ich tlačil, aby ho rýchlo vyrobili. Druhý diel ale Tony považuje skôr za taký datadisk a nechcel mu dať označenie Crusader 2, pretože sa toho moc nezmenilo. Hra je vylepšená len v malých detailoch. Mal sa vyvíjať tretí diel na PSP, no nakoniec bol zrušený čo je veľká škoda. Mal mať podtitul No Escape alebo No Mercy. Zachovalo sa z neho len jedno krátke video.

Crusader je zasadený do dystopickej budúcnosti 22 storočia, kde svet ovláda mocná korporátna entita známa ako Svetové ekonomické konzorcium. Stalo sa novodobým tyranom – odoprelo ľuďom základné práva, zrušilo slobodu tlače alebo nastavilo dane cez 90%. V hre ovládate križiaka, elitného zabijáka, ktorý slúži v tejto korporácii a je prezývaný ako „silencer“, no namiesto toho, aby zabíjal potichu a bez vyvolania alarmu ako Hitman, má skôr rambo štýl, takže sa do miestnosti privalí a rozstrieľa všetko, čo na neho škaredo pozrie. Je to typický zabiják, ktorý má všetkých umlčať a nasadzoval sa na tie najdôležitejšie misie. To sa ale dozviete sami, až dohráte prvý veľmi rozsiahly level, ktorý je pokladaný len za tréningový. Pritom vám zaberie hodinu a pol. Silencer mi vzhľadovo pripomenul Mandaloriana – je to úplne totožný chodiaci nepriestrelný plecháč. Proti tomuto korporátu sa vytvorila organizácia rebelov, ktorí si hovoria Resistance. V krátkej úvodnej cutscéne uvidíte trojicu elitných vojakov. Vracajú sa z neúspešnej misie, v ktorej nesplnili rozkaz – mali páliť na civilistov, ktorých chybne označili za rebelov. Korporát na nich preto pošle ozbrojeného mecha a dvoch zabije. Hrozbu vytuší jeden z nich a včas sa zachráni – je to kapitán bez mena, za ktorého budete hrať vy. Začne o konzorciu pochybovať a prestúpi k rebelom. Príbeh je inak plný zvratov a dvojitých agentov, takže nemôžete veriť fakt nikomu, pretože ten, ktorý sa zo začiatku zdá byť dobrý je zlý a naopak. Je tu jeden fajn odkaz na System Shock a Shodan o tom, že sa vyvíja pravá umelá inteligencia. Niektorí hráči si preto mysleli, že Crusader sa odohráva vo svete System Shocku ale to nakoniec pravda nie je – tvrdenia Tony vyvrátil a povedal, že to je len easter egg. Je tu aj množstvo odkazov na Wing Commander či Bioforge.

Crusader je veľmi rozsiahla hra – obsahuje 15 misií. Každú prejdete približne za hodinu. Väčšinou v nich budete musieť niečo nájsť a zničiť, získať informácie alebo zachrániť zajatca. Ja som celú hru dohral za 16 hodín a bola to poriadna porcia. Hral som na druhú obtiažnosť zo štyroch a nemal som núdzu o lekárničky alebo štíty. Skôr som ich hromadu nechával na zemi a mal plný inventár. Hra mi prišla ľahká a dal by som si aj tretiu zo štyroch. Problémy prišli v posledných troch leveloch, kde bola obtiažnosť až neúnosne vysoká. Pre radu hráčov bude vysoká hneď na začiatku a to je len z toho dôvodu, že sa hra veľmi zle ovláda, respektíve si musíte zvyknúť na ovládanie. Keď som Crusadera hral prvýkrát, mal som problém dohrať prvý level – pomohlo až keď som sa naučil kotúľať do strán a tak som prekvapil nepriateľov. Dôležité je všímať si okolie – prvé vždy zničiť kamery, aby nevyvolali alarm a veže, ktoré na vás začnú strieľať, poprípade pasce na stenách. Sú tu takmer neviditeľné míny, na ktoré môžete nechcene skočiť alebo malé čidlo, ktoré na vašu prítomnosť upozorní nepriateľov a zavrie vám pred nosom dvere. To som najviac neznášal. Niekedy vyvolanie alarmu privolá stráže, ktoré sa portnú najbližším teleportom alebo otvorí dvere mechom, ktorí vás prevalcujú svojou nesmiernou silou, či zapne pasce a znemožní vám prejsť. Keď je alarm, nemôžete používať karty na otvorenie dverí – dá sa jednoducho vypnúť stlačením červeného tlačidla. A občas sa dá alarm vypnúť aj cez počítač.

Hneď na začiatku v prvom leveli, keď sa teleportnete, vás uvidí civilista a pôjde aktivovať alarm. Keď ho rýchlo zabijete, neprivolá to stráže a vy máte pokojnejší začiatok. Následne môžete prvého vojaka zapáliť otočením ventilu. Chudák za hlasného zavýjania zhorí, no horšie je, že takýmto usmaženým nepriateľom to zničí všetky predmety a tie nemôžete zobrať. Ak niekoho usmažíte laserom, plazmou alebo odpálite granátom či raketou, tiež vám to znemožní jeho preskúmanie, takže som zabíjal hlavne klasickými projektilovými zbraňami. Takýto mŕtvy vojak má väčšinou kredity, muníciu, medkit alebo gadgety. Nové zbrane sú po úrovni buď tajne skryté na veľmi nedostupných miestach alebo ich v neskorších leveloch môžete nájsť voľne položené na stole či ukryté v truhlici. Keby ste ich nenašli, dajú sa kúpiť od Weasela, čo je miestny priekupník, ktorý sa nachádza v bare rebelov a po každej misii si u neho môžete doplniť zásoby. Je ale hrozne drahý, tak pozor na to. Dôležité je spomenúť, že zbraní u seba môžete nosiť maximálne 5. Ak chcete nejakú inú, tak klávesou Ctrl + D vyhodíte svoju aktuálnu zbraň na zem a môžete si kúpiť novú. Vyhodené zbrane sa objavia v bázi rebelov napravo od baru.

Zbrane sú rozdelené na projektilové a energetické. Pri projektilových ma otravovalo, že som si nemohol prebiť zbraň. V hre o nich nenájdete žiadne info a ani o predmetoch čo robia. A keď si budete chcieť nejakú zbraň kúpiť u Weasla, tak nemáte šancu vedieť, aká je. Popis je len v manuáli rebelov, ktorý vyšiel samostatne vytlačený k hre. Ak si zakúpite GoG verziu, budete ho tam mať spolu s ďalšími manuálmi ako protiteroristickým spisom, kde je krátky popis všetkých dôležitých postáv. Na začiatku budete mať len poloautomatickú pištoľ BA-40 Patriot. Neskôr si môžete kúpiť vylepšenú BA-41, ktorá je trochu lepšia. Hneď v prvom leveli v skrytej miestnosti za teleportom a pascou, ktorá vystreľuje granáty môžete nájsť brokovnicu. Lepšiu brokovnicu nájdete až pri konci hry – poloautomatickú Riot Gun. Rýchlo sa jej míňa munícia a nebola moc presná. Ja som si obľúbil pušku RP-22 a jej vylepšenú verziu RP-32, s ktorou som v podstate prešiel celú hru. Neskôr na ňu vypadávajú zásobníky z vylepšených špeciálnych jednotiek, ktorí sa zabíjajú horšie. Potom tu je ešte granátomet a raketomet. Ten som vôbec nepoužíval, pretože by to poškodilo predmety zabitým nepriateľom. Ale proti mechom sú to skvelé zbrane. Z energetických tu je laserová pištoľ a puška, dve plazmové pušky a Pulsar, ktorý dokáže vystreliť pulz koncentrovanej energie, čím spáli mäso človeka a všetky jeho vnútorné orgány. Výber zbraní je slušný, no ja som ich od seba nevedel moc rozoznať, keďže jednotlivé verzie sa na seba hrozne podobali – ten istý problém som mal so zbieraním zásobníkov.

Útočné predmety sú tri, z toho len jeden som používal. Máte tu míny, potom detpac, čo je vojenský balíček s výbušninou, ktorá sa dá na diaľku odpáliť a pavúčie bomby. Tie posledné som používal najviac a hlavne na statické ciele – na zničenie nedostupných kamier alebo otravných veľkých laserových veží, ktoré sa nedajú inak zničiť. Ako obranné predmety tu je lekárnička, ktorej budete mať večne dosť a potom napájací článok, s ktorým si obnovíte štít. Sú tu tri typy štítu – ionický, plazmový a graviton. Začínate s minimom štítu a postupne si ho môžete vylepšovať. Dá sa kúpiť aj EMPčko, ktoré po aktivovaní vyradí všetkých mechov na krátky čas. Keď ho bude mať Weasel u seba, okamžite ho kúpte, pretože bez neho to budete mať ťažké, keď sa začnú ukazovať mechovia.

Ovládanie je naozaj komplexné a aby ste prešli hru, musíte ho zvládnuť. Je tu klasické chodenie, beh, môžete sa skrčiť a schovať sa za predmety, môžete robiť úkroky do strán či kotúľ do boku. Dá sa aj skákať, čo veľakrát využijete, keďže tu je plno plošinkových pasáží, no izometrický pohľad skresľuje a vám sa tak môže horšie v priestore orientovať. Hra sa dá ovládať aj na numerickej klávesnici alebo pomocou myšky, no mne prišli najlepšie klasické šipky a ľavú ruku na druhej strane klávesnice, kde som si prepínal Wčkom zbrane a mal som blízko Ctrl a Alt pre pokročilé manévre. Očkom si prepínate predmety a Učkom ich použijete. Skom hľadáte aktívny predmet vo vašej blízkosti a Enterom potvrdíte výber. Na ciele sa mieri celkom jednoducho – zameriavač máte ďaleko od seba a keď nejaký cieľ zameriate, ukáže sa malý terč.

Nepriateľov môžete zabiť rôznymi spôsobmi – už som spomenul zapálenie, potom tu je aj para, ktorá prúdi z pokazených trubiek, môžete na nich poslať výbušný sud, môžete ich utopiť v kyseline tým, že zničíte pod nimi železné mreže. Dajú sa rozstrieľať klasickými nábojmi alebo ich totálne usmažiť plazmou, streliť im do ksichtu raketu či granát. Milo ma prekvapila možnosť ovládať mechanické jednotky. Dostanete tak do rúk buď rôznych mobilných robotov, ktorí sú vyzbrojený guľometom či raketometom alebo statické laserové veže, ktoré za vás odvedú všetku špinavú prácu a vy tak nestratíte život. Je tu quicksave, takže ak chcete, môžete si uložiť hru po vyčistení každej miestnosti. Hra je tak navrhnutá, aby ste si ju ukladali neustále, pretože každá miestnosť je plná pascí a nedá sa odhadnúť čo na vás v ďalšej vyskočí.

Interakcia s prostredím je výborná a opäť platí, že musíte pozorne preskúmať každú miestnosť. Môže sa v nej nachádzať truhlica s vybavením alebo páka, ktorá otvorí tajné dvere či počítač, ktorý obsahuje dôležité heslo na otvorenie dverí, alebo schovaná karta niekde v poličke bez ktorej sa nedostanete ďalej. Trojciferné kódy si nemusíte písať, pretože ich použijete hneď u najbližších dverí. Máte tu niekoľko možností ako vyriešiť problém, čo neskôr ponúkalo Deus Ex Warrena Spectora. Celá misia sa dá prejsť aj stealth bez aktivovania alarmu, no je to pekelne ťažké. Hra je ale tak nastavená, aby sa spustil alarm a v prvom leveli by ste bez neho nemohli použiť teleport a nájsť brokovnicu. A okrem nej sa dá nájsť aj granátomet ale je to ťažké.

Level dizajn je výborný ale niektorým hráčom sa môže zdať, že sa opakuje a tým trpí hrateľnosť a hra sa tak stáva stereotypnou. To je z časti pravda ale ja som si celú hru dávkoval a stále ma bavila. Prvý level sa odohráva v nejakej továrni – tento industriálny typ levelov sa mi hral dobre len ma nebavili plošinkové pasáže, kedy sa musíte dostať cez kyselinu buď aktivovaním mostu alebo inak. Sú tu ventilátory, ktoré vás môžu zhodiť a na obnovu života alebo štítu môžete využiť regenerátory. Tie si svojou streľbou môžete aj zničiť, tak si dajte pozor. V prvom leveli máte nájsť a vyhodiť do vzduchu reaktor. Druhý level začínate uväznený v laserovom väzení. Tu použili nové assety a budete sa nachádzať vo vojenských kanceláriach. Musíte nájsť a oslobodiť väzňa. Tretí level bude továreň mechov, čiže opäť industriálny a môžete tu nájsť raketomet. V štvrtom leveli musíte zničiť generátor. Tento level bol jeden z najhorších z celej hry. Je zbytočne zložitý a blbo sa v ňom orientuje. A konečne som si skúsil nesplniť rozkaz a ísť rovno do teleportu ukončiť misiu. Major ma zvozil ako malé decko a nakričal na mňa. Piata misia je z časti industriálna a z časti laboratórium, kde musíte nájsť čip. Šiesta misia konečne prinesie výraznejšiu zmenu prostredia – pôjdete navštíviť senátora. Sú tu sklenené steny, ktoré môžete efektívne rozbiť a zabiť za nimi nič netušiaceho nepriateľa. Sú tu noví nepriatelia a veže a celkovo tu je veľa nových assetov. V siedmej sa opäť vrátite do továrne a musíte ju zničiť, pretože v nej vyrábajú nervový plyn. Osmy level je v kasárňach špeciálnych jednotiek, takže čakajte veľa nepriateľov, veží a mechov. V deviatom leveli musíte byť potichu, to znamená nemôžete aktivovať alarm. Ja som ho ale aktivoval a nič sa nestalo, takže nie je nutné ísť stealth. Po tejto misii začínajú zvraty v príbehu a zbytočne by som vám to spoileroval ak si chcete užiť hru.

V osekanej verzii, ktorá sa dá nájsť na internete, nenájdete žiadne videá. Nečakajte intrá a ani množstvo malých filmov a rozhovorov, ktoré sú vsunuté do hry. Hru to tak ochudzuje o riadny kus atmosféry. Preto odporúčam GoG verziu, kde filmy sú a samotní herci ich zahrali podľa svojich možností. A nie sú to len cutscény po misii ale aj rozhovory s postavami alebo majorom, ktorý vám dá novú misiu a povie, čo máte robiť. Pokecať si môžete vždy po misii v bare, kde budú NPCčka odpočívať a vždy vám niečo povedia. Postavy sú vykreslené veľmi dobre. Hneď v úvode sa stretnete s Quentinom Maxisom, lídrom rebelov, ktorý bol pôvodne vojak v konzorciu. Potom budete stretávať majora Stephona Elya, ktorý vás bude pred každou misiou informovať o vašich cieľoch. Tiež býval v korporácii ako líder čaty špeciálnych jednotiek a potom prešiel k rebelom. Pri konci každej misie uvidíte aj Troya Reavesa, ktorý bude váš operátor a vždy vám bude hľadať vhodný portál, ktorým sa dostanete späť do báze – niečo ako operátor Tank z Matrixu. Jeho portál ale nie vždy bude na 100% spoľahlivý… — Potom tu je Anna Vargasová, ktorá sa tvári ako milá a že si s vami rada pokecá, no je nebezpečná. A Shannon Brooks vám bude stále len nadávať, pretože vám neverí a myslí si, že ste stále s korporáciou a u rebeloch ste len ako špión. Na koniec som si nechal Weasela, čo je týpek a priekupník zbraní… — Vždy vám povie nejakú hlášku a trochu mi pripomenul Christiana Ericksona z MegaRace.

Hudbu vytvorili Andrew Sega, ktorý neskôr pracoval na hrách Unreal či Freelancer a Dan Grandpre, ten spolupracoval na hudbe pre Deus Ex. V roku 1994 si spolu založili firmu Straylight Production, kde bol aj Alexander Brandon, ktorý vytvoril hudbu pre Tyriana a pracuje na hrách dodnes a ďalší výborný skladateľ Jake Kaufman. V Crusader hrá elektronická hudba, disko, techno a dajú sa nájsť aj nejaké rockové skladby. V tretej misii hrala hudba podobná z Need for Speed a vo štvrtej zase ako v Syphon Filter. V bázi bude hrať vždy pokojnejšia hudba, budete počuť napríklad gitarové vybrnkávačky akordov alebo pomalé melódie elektrickej gitary v sprievode syntetického klavíra. Je tu fakt rôznorodá hudba a v každej misii iná – dodatočnú urobil Todd Parson a Kirk Winterrowd. Pre Crusader bol vytvorený špeciálny audio engine Asylum Sound System, ktorý namiesto MIDI používa MOD súbory. Takže máte kvalitnú hudbu a nemuseli ste na ňu použiť drahý hardware.

Prvý diel Crusader odporúčam. Pre hernú históriu je to veľmi dôležitá hra, ktorá sa aj dnes hrá veľmi dobre. Treba sa ju len naučiť ovládať a získate tak hodiny kvalitnej akcie, kde všetko vybuchuje.

Kam ďalej:

Fanúšikovská stránka – https://www.echosector.com/

Crusader a Doom – https://www.moddb.com/mods/crusadoom

Tvorca hudby hrá Crusader (Andrew Sega) v interview – https://www.youtube.com/watch?v=IhUQfhHazlM

Digital Foundry rozbor + porovnávanie verzií – https://www.youtube.com/watch?v=8o79KmttkWk

Chris Roberts v interview s Tonym Zurovec – https://www.youtube.com/watch?v=8dL3nrrj2ZA

Základné ovládanie
[Šípky] – pohyb
[Space] – streľba
[Tab / J ] – skok
[Shift] – beh
[S] – hľadanie/označenie
[Enter] – aktivovanie
[U] – použitie predmetu
[O / I] – prepínanie predmetov
[W / Q] – prepínanie zbraní
[B] – odpáli bombu
[E] – vypne/zapne štíty
[Z] – vycentruje kameru

Ďalšie
[F1] – help obrazovka
[F2] – obrazovka nastavenia
[F4] – rýchle nahratie hry
[F5] – rýchle uloženie hry
[F8] – nahrávacia obrazovka
[F9] – ukladacia obrazovka
[+] – zvýšenie hlasitosti hudby
[-] – zníženie hlasitosti hudby

Špeciálne pohyby
[Ctrl + ↑] – skok
[Ctrl + ↓] – skrčenie sa
[Ctrl + ←/→] – prevalenie
________________
[Alt + ↑] – opatrné našlapovanie
[Alt + ←/→] – opatrné našlapovanie doboku

[/su_spoiler]