Armored Fist

Simulátor tankov M1A2 Abrams a T-80 v horšej grafike…

Prvé hry, kde sa objavil jeden z najznámejších vojenských tankov na svete M1A2 Abrams, boli vyrobené v roku 1988 – Steel Thunder a Heavy Metal. Potom prišli ďalšie hry, ktoré chceli mať svoj najlepší simulátor tanku, to už ale v tejto chvíli nie je podstatné. Séria Armored Fist (AF) začala práve dnes recenzovanou prvou časťou, ktorá vyšla na DOS v roku 1994. Firma NovaLogic už vyrobila niekoľko hier pred týmto rokom, no najviac vychádzala z Comanche: Maximum Overkill (1992), čo bol simulátor ľahkej útočnej helikoptéry (LHX) RAH-66 Comanche, ktorý mal veľký úspech a tak ho skúsili zopakovať s tankovým simulátorom. Ten ale stále odkladali a hráči sa ho nemohli dočkať. Nakoniec sa dočkali (keby sa nedočkali, nepísal by som o tejto hre) a použili pre svoj nový simulátor Voxel Space technológiu, ktorú použili už pri Comanche (čiže „nagrc technológiu“).

V AF si môžete zahrať až šesť kampaní + jednu tréningovú kampaň + máte editor misii. Celkovo je v hre 47 misii, čo je úctyhodné číslo. Misie sa odohrávajú v rôznych častiach sveta – Ukrajina, Cyprus, Sýria, India a iné, takže budete „jazdiť“ po snehu, tráve, blate alebo piesku (terén nemá efekt na chovanie tanku) cez deň alebo noc, pretože v tanku môžete využívať aj nočné videnie. Horšie je, keď vám ho nepriateľský tank poškodí – môže vám zlikvidovať aj pohon či otáčanie hlavne. Čo je výborné, v AF nehráte len za západ, v ktorom ovládate dva tanky – M1A2 Abrams a M3 Bradley + útočné helikoptéry Apache. Môžete si vybrať aj opačnú stranu – východ. V ňom ovládate sovietsky tank T-80 (pred ktorým majú spojenci rešpekt právom), BMP-2 + helikoptéru MI-24W „Hind-F“. Aby bola hra vybalancovaná, každá strana má rovnaký typ munície, no spojenci majú viac nábojov a sovieti zase odolnosť tankov. Ak už máte radi americký Abrams alebo ruský T-80, každá strana má pre a proti.

Zvuky tanku sú veľmi zvláštne. Vôbec sa nepodobajú na Abrams a vôbec sa pri nich necítite, že ste v tanku, skôr že ovládate malého EOD Bota na odstraňovanie mín v Afganistane. Ak nemáte zvuky ale len hudbu, veľmi ťažko sa odhaduje, kedy ste vystrelili, či máte zameraný tank alebo či máte ešte muníciu. Ak vám zvuk funguje, týpek v tanku pekne povie, aký máte zameraný tank, či sa objavil nepriateľ, došla vám munícia alebo ste nepriateľa rozstrieľali na fašírku. Muníciu má každý tank rovnako rozdelenú a nedá sa počas misie dopĺňať, takže keď si ju miniete a budete na ruskú T-80ku strieľať trápnym guľometom, vaša smola. Munícia je znázornená dosť nelogicky – červené čísla na červenom podklade, takže nikdy presne neviete, koľko vám zostáva nábojov – na to slúži dobre tabuľka, do ktorej sa dostanete stlačením F10, kedy sa vám otvorí taktická mapa, ktorá ukáže naplánovaný pohyb vašich tankov. Vaše tanky idú po dopredu určenej trase, no môžete tank sami ovládať a určiť mu trasu vy. Umelá inteligencia je tu celkom dobre spravená, pretože vaše tanky, ak ich neovládate a v hre máte aj viac tankových plukov, ovláda sama a tým nemyslím len pohyb ale aj streľbu. Aj keď živý hráč má oveľa rýchlejšie reflexy, môže lepšie posúdiť situáciu než počítač a má celkovo väčšiu voľnosť, keďže nie je podriadený pár príkazom.

V CD verzii (nerozbehol som ju) budete mať po každej misii animačku, čo bolo v tej dobe hlavné lákadlo – nie grafická stránka hry ale rôznych videosekvencii. Grafika je sama o sebe zlá. Nie zlá, príšerná. Po chvíli hrania ju prelúsknete, no aj tak – vyznať sa v tom malom množstve pixelov, či je na kopci pred vami tank alebo bunker, či satelit, je vážne oriešok. Ja som sa kukal na taktickú mapu a čakal, kým sa nepriateľ neobjaví a nebude na dostrel mojich tankov. Výborné je, že každý tank má až desaťnásobné priblíženie, takže sa z rozmazaných pixelov stanú konečne tanky, bunkre a satelity, ktoré viete od seba rozoznať. Kokpit je vytvorený geniálne, všetko máte pred sebou a čo nevyšťukáte na klávesnici, to vyklikáte myškou v kokpite ručne.

Obtiažnosť tohto tankového simulátora je na veľmi vysokej úrovni. Tréningové misie sa ešte dajú v pohode zvládnuť, no ak si zapnete prvé misie, vtedy sa prvý krát riadne zapotíte. V nich pochopíte, že nemôžete len tak bezhlavo nabehnúť s celou divíziou tankov a snažiť sa rozmetať viac početného nepriateľa v jeho základni. Musíte taktizovať – k tomu vám pomôže taktická mapa, na ktorej môžete určovať cestu vašim plukom. Je to dosť kostrbaté a nedá sa hlavne zastaviť čas a v kľude si naplánovať akcie. Začiatočné waypointy, ktoré vám určí automaticky počítač (alebo ich autori naplánovali tak), sú zlé, pretože smerujú priamo do nepriateľského hniezda a vy si ich musíte hneď na začiatku vymazať a vyrobiť nové a logickejšie. V každej misii máte urobiť to isté – zničiť nejaké tanky, bunkre, satelity alebo iné objekty. Žiadny príbeh alebo zložitejšie úlohy nečakajte – toto je simulátor, kde sa ničí. Síce to nebola vo svojej dobe najlepšie vypadajúca hra, tankový simulátor to bol v roku 1994 na PC len jeden. Ako čerešničku na torte doplním, že sa hra predávala za necelých 54.95 dolárov (woooooow!, 55 doláčov dať za hru, čo ti rúbe…?!)…

[su_spoiler title=“Ovládanie“ icon=“arrow-circle-2″]

Hlavné
[Šípky] – pohyb tanku
[Alt + šípky] – pohyb hlavne
[Medzera] – streľba
[Enter] – automatické zameriavanie

Ostatné
[F1] – pauza
[F2 / F3 / F4] – zmena pohľadu
[F5] – nočné videnie
[F10] – mapa / akčný pohľad
[Tabulátor] – ďalšia jednotka
[Caps Lock] – zamerá cieľ
[1, 2, 3, 4, W] – výber zbrane
[7] – artiléria
[8] – vzdušná podpora[/su_spoiler]