Stonekeep

Geniálny atmosférický dungeon plný prekvapení!

K tejto hre som pristupoval mierne s pocitom, že predsa len je to dungeon a ako každý správny dungeon aj v tomto ma určite budú čakať tuhé kobky, v ktorých sa budem strácať, množstvo pascí a nepreberné množstvo rovnakých stien. Približne to som dostal, no úcta k práci, ktorú odviedli autori tejto hry mi zostala.

Najprv som vôbec netušil, že Stonekeep vyrobil a vydal Interplay, ale keď som zistil tento fakt, hneď mi doplo, prečo je tento dungeon tak špecifický a temne atmosferický a prečo sa tak krásne hrá. Black Isle je dnes už mŕtve štúdio (R.I.P), ktoré pracovalo pre Interplay a vyvíjalo množstvo skvelých RPGčiek – napríklad geniálny Planescape: Torment, post-apokaliptický Fallout či ľadový Icewind Dale. Interplay naopak vyrobilo legendárne Battle Chess, predchodcu Fallout série Wasteland a množstvo iných parádnych hier. Dnes si povieme niečo o ich ďalšom klenote – o temnom dungeone Stonekeep, ktorý vyšiel v roku 1995.

Príbeh je veľmi jednoduchý, prerozprávaný cez krátke hrané intro. Napísal ho Peter Oliphant, ktorý okrem toho naprogramoval aj umelú inteligenciu pre hru. Na jednom typicky stredovekom hrade si v mieri žijú obyvatelia a poddaný a nikto ani len netuší, že sa k nim blíži smrteľné nebezpečenstvo – hrad nečakane napadne Shadowking (zúrivý šialený boh) a zničí ho kameň po kameni až z neho zostane hlboký kráter. Prežije len jeden malý chlapec, ktorého zachráni neznámy čarodejník. Práve za tohto chlapca menom Drake, ktorý vyrástol a po desiatich rokoch sa vracia, aby našiel Shadowkinga a pomstil sa, budete hrať. Drake našiel len ruiny a hlbokú jamu, ktorá vedie do samotného kráľovstva podlého Khull-Khuuma a do ktorej sa nedá dostať. S týmto problémom mu pomôže samotná bohyňa Thera, ktorá mu vezme dušu z tela a pošle ju do ruín a tým začína hra.

Samotné intro hry je bravúrne natočené, že človeka chytí za srdce a ide s Drakom nakopať zadky goblinom, throgom a ďalším temným obyvateľom podzemia. Len keby sa hlavný hrdina netváril tak znudene.

Na začiatku budete blúdiť v troch úrovniach hradu, neskôr sa pozriete aj do hradných stôk alebo bane, či chrámu Throggov. Neskôr sa dostane hráč aj do ľadových jaskýň, paláca tieňov, či trpasličej pevnosti. Ak nepočítame začiatočnú lokáciu, ktorá je krátka, v hre je 21 dungeonov, alebo ak chcete – úrovní, či podláh. Hra sa dá prejsť za 30 hodín, pre nováčika je to cca 50 hodín.

Najväčším problémom hry a všetkých dungeonov je to, že sa steny nemenia. Všetky do jednej sú rovnaké, či už chcete alebo nie. Už vo Wolfenstein 3D som o tom hovoril, no tu je orientácia naozaj hardcore. Blúdiť budete určite, to vám zaručujem. Veľakrát som mal chuť hru vypnúť, pretože som bol jednoducho stratený a to beznádejne. Veľmi pomôže, keď si otvoríte externe mapku poschodia. V hre je takisto mapa, tá sa ale ťažkopádne otvára a zapisovanie poznámok je ešte ťažkopádnejšie. Aktualizuje sa síce automaticky, no príde mi nepraktická.

Hneď na začiatku nájdete knihu, v ktorej nájdete osobné štatistiky a akú presnosť a poškodenie máte s jednotlivými zbraňami, je tu taktiež denník, do ktorého si môžete písať vlastné poznámky, samozrejme mapa a informácie o predmetoch. To posledné som moc nepochopil. Prečo nemohli autori tieto informácie natlačiť už do inventára, kedy s predmetmi manipulujete. Možno na to nemali dostatočné programátorské schopnosti alebo sa to rozhodli z dizajnérskeho princípu urobiť takto. K premetom si môžete tiež pridávať vlastné poznámky, čo je super.

Už v prvom dungeone stretnete shadowkinga, padúcha celej hry, ktorý uväzní Theru – tá v tejto hre reprezentuje bohyňu Zeme. Úlohou hry je nazbierať 9 planét, od Merkúra do Pluta – vtedy sa ešte bralo Pluto ako planéta, dnes už nie. A tieto orby následne položiť na piliere v správnom poradí. Sranda je, že hneď prvý orb, ktorý nájdete, vyzerá ako logo Interplayu.

A teraz si poďme niečo povedať o vývoji. Autori si naplánovali, že vytvoria hru minimálne za 9 mesiacov a s butgetom 50 tisíc dolárov. Hra bola vo vývoji od roku 1990 a nakoniec im to trvalo až päť rokov a celkovo Stonekeep stál 5 miliónov dolárov. Na hre pracovalo 200 ľudí a hrané intro, ktoré ste mohli vidieť na začiatku, stálo najviac – pol milióna dolárov, čo bolo desaťkrát viac, než ich plánovaný budget na začiatku.

Stonekeep bol najskôr pomenovaný ako Brian’s Dungeon (podľa Briana Farga, prezidenta Interplayu). Fargo neskôr prišiel s názvom Stonekeep. Pôvodne hra nevyžadovala prítomnosť pevného disku v počítači, pretože bola spúšťaná cez floppy disketky a mohli ste ju celú odohrať bez myšky. Ako sa blížil dátum vydania a hra sa zväčšovala, nakoniec ste potrebovali pevný disk, minimálne 386ku, CD-Rom a myšku. Fargo najskôr nechcel dať Stonekeep na CD, pretože sa bál, že bude neúspešná ako ich predchádzajúca hra. Chcel vydať hru na ôsmych disketkách, no podľa Oliphanta by to stálo viac než jedno CD. Fargo zmenil po pol roku názor a Stonekeep vyšiel na CD.

Malo vyjsť pokračovanie s názvom Godmaker, no v roku 2001 bolo po piatich rokoch vývoja zrušené… V roku 2012 vyšiel nový Stonekeep na Nintendo Wii založený na origináli. Vyrobilo ho štúdio Alpine a aj keď som ju osobne nehral, hráči tvrdia, že je otrasná a radšej by na ňu hráčsky svet zabudol.

Interplay v deň vydania vyslalo do sveta 175 tisíc kópií hry. Bolo to fakt veľa – na Interplay. Celkový marketing stál zhruba 1 a pol milióna dolárov – žiadna iná hra dovtedy nemala taký drahý marketing a za tri roky sa predalo vyše 300,000 kópií.

Ale vráťme sa späť k hre. Na svojej ceste stretnete mnoho postáv, ktoré s vami budú môcť hovoriť alebo sa k vám pridajú do partie a pomôžu vám na krátky čas vo vašom queste, no na oplátku im musíte taktiež pomôcť – napríklad hneď na začiatku stretnete a oslobodíte trpaslíka Farliho Mallestone z klanu Chak´ra, ktorý hľadá svojho brata Dombura… Farli je dobrý v nachádzaní tajných stien, ktorých je v hre požehnane a k tomu je veľmi dobrý bojovník. Celkovo môžete mať v partii troch ďalších členov, no hrať za nich nemôžete – môžete im len dávať vybavenie – to znamená zbrane a brnenie a liečiť ich.

Grafika je úžasná a vôbec mi nepríde, že je z roku 1995. Krásne animácie sú vytvorené samotnými živými hercami, takže všetky postavy sú hrané a pôsobia veľmi živo. Samozrejme, rozlíšenie (320×240) je veľmi malé a mnoho recenzentov a kritikov na to nadávalo – okrem toho hanili aj príliš veľkú obtiažnosť, no samému mi prišla hra akurát taká ťažká, aby človek cítil výzvu ale zároveň nebol frustrovaný z príliš častého umierania.

Hra síce beží v reálnom čase, no pohybujete sa po klasických „kostičkách“ ako v starom dobrom Dungeon Masterovi. Boje sú už trošku iné – kurzorom musíte presne trafiť nepriateľa. Zvyšovanie vlastností prebieha automaticky, takže sa nemusíte starať o to, čo v budúcnosti budete najviac potrebovať – schopnosti zbraní sa vám zvyšujú dynamicky – čím viac budete používať danú zbraň, tým budete s ňou obratnejší. Najväčšia škoda je, že sa nepozriete do exteriérov a celý čas budete trčať len v kobkách.

Zaujímavé je, že som najskôr našiel šíp alebo šípku, neskôr púzdro, do ktorého som si mohol ukladať muníciu a nakoniec samotnú kušu alebo luk, takže som bol strašne natešený, že si konečne môžem zastrieľať. S kušou som si pripadal trochu ako v starom Doome, no strelné zbrane všeobecne dosť zvláštne mieria. Človek si na to musí zvyknúť a mať na pamäti, že priestor, ktorým strely smerujú má niekoľko úrovní. Môžete aj využiť fintu a strieľať šípy z ruky bez luku – uberajú nepriateľom plné poškodenie, no musíte ich kostrbato vyťahovať z inventára – btw do inventára si môžete narvať neobmedzené množstvo vecí, autori to vysvetlili ako magický zvitok s neobmedzeným priestorom. Na jednej strane je to síce super, že sa nemusíte starať o váhu alebo priestor, na druhú stranu, ak máte tých vecí v inventári veľa, budete mať taký bodrel, že nájsť nejakú vec vám zaberie niekoľko desiatok sekúnd.

Ďalšou zaujímavou vecou je, že najsilnejšiu zbraň môžete nájsť hneď na začiatku a nachádza sa v tajnej miestnosti, kde zabijete prvú krysu. Dýku používajte ale na vlastné riziko. Síce si hru veľmi zjednodušíte, no výsledný zážitok si rozbijete.

Nepriatelia sa dajú veľmi ľahko oklamať a podviesť. Stačí, keď ich nalákate pred dvere a schováte sa za nimi – nemôžu tak prejsť a vy im cez otvorené dvere môžete hádzať šípy alebo kamene na hlavu. Rovnako ich môžete nechať, nech vás prenasledujú a ukážu vám svoju konečnú trasu – pri nej zastanú a budú hroziť mečom, no ak majú nejakú vrhaciu muníciu ako kamene alebo lebky, hneď ich použijú a sú v tom naozaj dobrí.

Kúzla sa čarujú pomocou rún. Musíte ale mať magickú paličku, ktorá má dostatočný počet nabití, aby ste mohli niečo vyčarovať a samotnú runu, ktorú nakreslíte na paličku. Niektoré paličky pojmú 2 kúzla, iné aj 4 a líšia sa kapacitou magickej sily, ktorú si môžete obnovovať v zelenom kruhu. Keď sa vám minú nabitia, je veľmi zložité sa zase vrátiť späť k magickému kruhu, preto som radšej používal kušu alebo luk.

Hudba a zvuky v tejto hre nepôsobia smiešne ako v prípade Ultimy Underworld II (teda okrem jedenia hlavného hrdinu), ale krásne dotvárajú atmosféru a dynamicky sa menia v závislosti, či ste stretli nepriateľa či sa niekde v blízkosti nachádza obrovské nebezpečenstvo (a verte, že takýto typ hudby vie pekne brnknúť na nervy) alebo tématický song jednotlivej úrovne.

Stonekeep je jeden z najlepších dungeonov, aký som kedy hral a to som ich hral požehnane – Dungeon Master, Eye of the Beholder, Ultima Underworld, Abandoned Places, Albion, Amberstar, Anvil of Dawn, Lands of Lore, Brány Skeldalu a iné. S určitosťou sa nedá povedať, ktorý je najlepší, no v roku 1995 vyšli tri skvelé dungeony – Albion, Anvil of Dawn a Stonekeep, každý si na našej stránke odniesol absolútne hodnotenie, pretože si to zaslúšil.

[su_box title=“Zaujímavosti:“ style=“noise“ box_color=“#e36b00″ title_color=“#000000″ radius=“11″]

V nemeckej verzii bola všetká krv odstránená
V CD verzii nájdete dokonca aj recept na čokoládový muffin
Hra obsahuje aj novelu s názvom „Thera Awakening“, ktorú napísal Steve Jackson a David Pulver
Na youtube nájdete video Matta Bartona a jeho interview s Petrom Oliphantom o Stonekeepu. Naozaj odporúčam pozrieť, ak chcete o histórií zistiť ešte viac.

[/su_box] [yasr_overall_rating size=“large“] [yasr_visitor_votes size=“medium“]