Lands of Lore: The Throne of Chaos

Ďalší klasický klenot v podobe rozprávkového dungeonu s krásnou grafikou…

Lands of Lore: The Throne of Chaos je ďalší skvelý počin od Westwood. Vyšla na DOS v septembri roku 1993. Títo vývojári majú na svojom konte aj o dva roky starší dungeon Eye of the Beholder, s ktorého prevzali engine, či ďalšie skvelé hry ako Command and Coquer, Nox, Lion King alebo Dune. Z dungeonov sme tu už mali Dungeon Master, Stonekeep či Anvil of Dawn. Lands of Lore sa od nich líši, tak si poďme povedať, prečo.

Príbeh tohoto dungeonu ako keby bol vytrhnutý z rozprávkovej knižky. Nebojte sa, nebudete zachraňovať princeznú zo spárov draka. Už od intra hra ukazuje naozaj nádhernú grafiku, ktorá mne osobne lahodí v starých hrách. Intro mi pripomenulo niektoré pasáže z knihy Křivé ostří od Martina D. Antonína, kedy musí panoš Jeník dopraviť trpasličiemu kráľovi jeden list od kráľa ľudí. V Lands of Lore (ďalej už LoL) sa jeden takýto posol práve vrátil s listom pre kráľa Richarda (v CD-talktie verzii ho nahovoril Patrick Stewart). Kráľ sa dozvedá, že Scotia, stará striga, ktorá našla v zabudnutých baniach tzn. Nether Mask (prsteň, ktorý jej dovoľuje meniť podobu), vyhlásila kráľovi a celému Gladstone vojnu. Možno to bude znieť prehnane, ale intro v LoL považujem za absolútne dokonalé. Aj keď je krátke, animácie a grafika sú jednoducho perfektné. Normálne som sa tej starej čarodejnice trochu bál.

Kráľ teda zvolá štyroch najlepších šampiónov Gladstonu do svojej sály a vy si môžete vybrať podľa svojho gusta toho svojho. Ak´shel je hybrid drako-jaštera, prastará rasa, ktorá sa špecializuje na mágiu, Michael je človek, ktorý vyniká v sile a boji , Kieran je zase agílny humanoid s rysami tygra, takže je jasné, že sa bude špecializovať na obratnosť a Conrad je človek vybalancovaný pre každé odvetvie. S Ak´shelom a Kieranom to budete mať zo začiatku veľmi ťažké, pretože majú málo bodov v boji, no na konci hry to budú mať jednoduchšie. Michael a Conrad to majú naopak na začiatku ľahšie a keď budete chcieť dohrať hru, budete to mať zase ťažšie. Môžete hrať len s jedným, tak vyberajte pozorne. Aj keď sa k vám pripoja v priebehu hry ďalší a ďalší hrdinovia, ten, ktorého si vyberiete na začiatku, vám ostáva. V družine môžete mať maximálne troch členov. Zvýši to vaše šance na prežitie a budete sa môcť v boji a v temných dungeonoch na koho obrátiť. Hneď v úvodnom tutoriáli sa k vám pridá Baccata – výborný mág a bojovník, ktorý má štyri ruky, takže môže nosiť dve zbrane a dva štíty. Sami by ste toho moc neprežili, pretože nepriatelia už zo začiatku sú veľmi silní a chodia po skupinkách.

A teraz k samotnej hre. Tá je je vo svojich začiatkoch priateľská. Nehodí vás hneď do dungeonu ako v Dungeon Master, ale pekne vám vysvetlí niektoré veci. Zo začiatku budete vidieť iba peniaze a tak som usilovne dumal nad tým, k čomu budú slúžiť ďalšie veci a kde mám preboha kúzla, štatistiky a mapu. Všetko sa vám postupne bude pridávať, kráľ vám dá veľmi potrebnú mapu, bez ktorej by bolo hranie LoL ako frustrujúce behanie slepca v bludisku. Mapa si sama zaznačuje podstatné miesta ako rôzne výklenky, pasce, obchody, skratky, tajné lokácie a rôzne mechanizmy a dvere. Ďalší predmet, ktorý sa vám pridá do interface je kompas, ktorý je trochu menej dôležitý. Na rad príde aj veľmi potrebná lampa, ktorej palivo si môžete dopĺňať fľaštičkami oleja. Vľavo od hernej obrazovky sa vám po čase objaví výber kúziel. Na začiatku si môžete vybrať len z dvoch, no ak budete pátrať po svojich cestách, vaša kniha kúziel začne byť oveľa rozmanitejšia. Mnohé z kúziel sú potrebné pre pokračovanie ďalej – zmrazenie, aby ste mohli prekročiť nebezpečné bažiny. Ak máte schopného mága, niektorí nepriatelia vám nebudú robiť najmenšie problémy. Neskôr dostanete bleskové či ohnivé kúzlo a tým v podstate vyčistíte miestnosť. Sú štyri úrovne kúziel. Každá má na nepriateľa alebo hráča iný efekt. Napríklad kúzlo Freeze na prvom leveli sotva niečo zmrazí a na štvrtom pred vami vytvorí ľadovú stenu. Len treba dodať, že healovanie vám nezvyšuje mágiu, len používanie útočných kúziel na nepriateľov. Grafická úroveň kúziel je výnimočná, pritom samotné kúzlenie je úplne jednoduché. Koniec runám z Dungeon Mastera!

Čo sa týka boja, najlepšie je používať rýchle klávesy F1-F3, aj keď sa pohybujete numerickou klávesnicou a ešte ovládate myšku. Ja som pri boji ešte hádzal po nepriateľov ľudské ostatky, pretože slúžili ako veľmi dobrá zbraň + mojim postavám sa vylepšovala zlodejina. Respektíve postave, ktorá bola v tom čase zvýraznená. A na to si dajte pozor. Ak si chcete namaxovať zlodejské schopnosti, môžete buď páčiť zámky pakľúčom, no opäť musíte mať zvýraznenú modrým rámom postavu. Alebo hádzať na nepriateľa veci, ktoré mu uberú život. Či to budú zbrane, shurikeny alebo kosti, je to jedno. Hlavne musíte mať označenú postavu. Zlodejinu alebo skôr vrh budete neskôr potrebovať proti silnému červovi, pretože ten vám bude žrať vaše zbrane a nebudete mať čím útočiť. No alebo na neho šesťkrát použijete zelenú lebku. Vo vyčistených oblastiach či dungeonoch sa nepriatelia respawnujú, čo niekedy je na škodu, ak cez oblasť len cestujete, no ak chcete expiť a získavať väčšie skúsenosti v boji, mágií či zlodejine, tak je to len dobre.

Posúvací inventár nie je nekonečný. Tešil som sa, že si doňho navalím kopu predmetov, no keď som zistil jeho konečnosť, trochu ma to sklamalo. Na druhú stranu je to dobré, pretože sa budete musieť rozhodovať, ktorý predmet si nechať. Inventár si musíte neustále skrollovať, ak máte veľa predmetov, čo hrá na trpezlivosť (quick scroll: „shift + left click“). Inventár je spoločný pre celú partiu, čo nepoteší hráčov, ktorí chcú mať poriadok v predmetoch. Sklamú aj dosť jednoduché štatistiky ako len sila a obrana – čím lepšie predmety máte, tým máte väčšie číslo. Ďalšie mínus je absencia informácií u predmetov. Aj keď si silu zbrane alebo odolnosť zbroje môžete zistiť tým, že si predmet dáte na postavu, ich popisky jednoducho chýbajú. Dlho, predlho som hľadal, čím sa použije liečivý elixír na postavu. A k svojej blbosti som si musel pozrieť manuál.

Vyspať sa môžete hocikde. Vašim hrdinom nevadí si urobiť pelech ani v smradľavých močiaroch plných bobtnajúcich kyselinových jám. Putovanie ani spánok nestoja jedlo a virtuálne postavy nepotrebujú vodu ani obživu, tak môžete túto otravnú (pre niekoho dôležitú) vlastnosť úplne vyhodiť z hlavy. Hudba krásne podnecuje atmosféru v dungeonoch, naopak v lese som ju trochu nechápal. Pôsobí, ako keby ste šli na piknik a boli mimo dosah ohrozenia a pritom na vás útočia pekelné potvory, za ktoré by sa nehanbil ani samotný Diablo. Temná Scotia má pekných miláčikov. Na cestách lesom stretnete tupé opice, orcov, osy, kostlivcov a ďalších otravných darmožráčov. V dungeonoch potom ďalšiu rôznu háveď ako medúzy, červy alebo kameňožrútov. Jednotlivé postavy klasicky nezískavajú nové úrovne. Systém zlepšovania schopností funguje ako v Elder Scrolls hrách – čím viac používa postava mágiu alebo zbraň, tým sa mu viac vylepšuje daný odbor.

Lands of Lore sa najviac podobá na Eye of the Beholder. Tieto hry vyrobila tá istá firma a jediný rozdiel v nich je, že LoL využíva svet Dungeons and Dragons. A rozprávkovosťou sa podobá na Legend of Kyrandia, čo je v podstate ďalšia hra Westwoodu. Čo sa týka vývoja, autori už mali skúsenosti so sériou Eye of the Beholder, no vytvoriť novú hru je vždy ťažké. Vývojári chceli prekonať druhého Beholdera tým, že príbeh bude mať väčšiu hĺbku. Chceli urobiť novú hru viac mainstreamovú, aby si ju zahral aj bežný hráč, ktorý nemá veľké skúsenosti s dungeonmi. Preto je boj a mágia taká jednoduchá, rovnako ako začiatok hry. Autori nechceli hráča hodiť do kobiek so slovami – a teraz preži. Naopak – chceli urobiť uživateľsky priateľskú hru. Všetci vieme, že vytváranie postavy vo svete Dungeons and Dragons je veľmi zdĺhavé a náročné pre normálneho smrteľníka. Veď si spomeňte na taký Baldur´s Gate, Icewind Dale či Fallout. Westwood vytváranie postavy šalamúnsky vyriešil – žiadne nie je a hráč si vyberá s už pretvorených postáv. Autori použili engine z Eye of the Beholder s vylepšeným interface. Počas vývoja už vedeli, že ich nová hra bude špeciálna, no potom prišla Ultima Underworld (ach, zase tá Ultima), ktorá používala 3D, respektíve 2.5D grafiku. Westwood boli už tak ďaleko vo vývoji hry, že sa im neoplatilo prerábať celú hru z 2D do 3D. Nakoniec pridali rozmazaný pohyb, čo vlastne malo charakterizovať 3D efekt. Keď hra vyšla, obsahovala bug, ktorý ju znemožňoval dohrať. Celkom kruté. Išlo o jednoduchú záležitosť – v hre ste odovzdali jeden predmet a neskôr ste ho mali nájsť. Autori zabudli tento, pre príbeh, veľmi dôležitý predmet pridať a tým pádom ste nemohli dohrať hru. Čo sa týka predaja, hra si viedla výborne. Do novembra 1996, čo boli cca 3 roky sa predalo 250,000 kusov. Kritici si pochvaľovali, že v hre nemusia piť ani jesť a samotné hranie bolo pôžitkom. Naopak kritizovali to, že sa nedali preskočiť cut-scény a niektoré puzzle boli príliš jednoduché.

Doménou LoL sú predovšetkým na jedničku s hviezdičkou fungujúce dungeony. Niekoľko úrovňové dungeony dajú zabrať aj skúseným hardcore nadšencom – kombinujú klasické stúpacie alebo vystrelovacie pasce, hľadania kľúčov, prepadávania sa cez podlahu do ďalších podlaží, používania teleportov a ďalšie mechanizmy. K tomu všetkému slovenská lokalizácia, čo viac si priať. Mimochodom na CD verziu alebo verziu z GoGu nefunguje. A už sa len zavrieť sa do izby, zatiahnuť rolety a pustiť sa do hrania tejto pecky.

!!!Dôležité!!!: Ak spúšťate LoL v DOSBoxe 0.73 a vyššom, musíte napísať ešte pred hraním hry príkaz „cputype 386″(bez háčikov), inak sa vám hra zasekne a nepôjde. Takto ale potom musíte hru spustiť manuálne – teda cez mount, celou cestou.

[yasr_overall_rating size=“large“]

[yasr_visitor_votes size=“medium“]