System Shock bola nadčasová strieľačka z prvého pohľadu, ktorá vyšla v roku 1994 na DOS. Ako jedna z prvých sa mohla nazývať imerzívnym simulátorom, ktorým sa v budúcnosti inšpirovali mnohé hry – napríklad Deus Ex, Bioshock alebo Prey, ktorý môžeme smelo označiť za duchovného nástupcu. V dnešnej recenzii si rozoberieme vývoj originálnej hry na DOS a pozrieme sa aj na nový remake od štúdia Nightdive, ktorý vyšiel minulý rok.
Pôvodný System Shock vytvorilo LookingGlass Technologies. Od nich som recenzoval už prelomový dungeon Ultima Underworld, ktorý vyšiel v roku 1992. Vtedy sa ešte volali Blue Sky Production a o dizajn sa staral Paul Neurath. V roku 1992 sa potom táto firma spojila s Lerner Research a vytvorila štúdio LookingGlass. Riaditeľom tu bol Paul Neurath a producentom Warren Spector, ktorý sa hneď ujal vývoja druhej Ultimy Underworld. Vedúcim projektu bol Doug Church. Tento druhý diel chcem tento rok detailne rozobrať – video čakajte niekedy v lete. Druhá Ultima Underworld vyšla v roku 1993. Tesne pred koncom vývoja – v decembri 1992 – sa dizajnér a programátor Doug Church zastavil za Warrenom Spectorom, Austinom Grossmanom a Paul Neurathom a začali riešiť, akú ďalšiu hru vytvoria. Hovorili, že urobili príliš veľa dungeonov a keďže vývoj druhej Ultimy Underworld bol veľmi rýchly, autori zažívali vyhorenie a boli unavení z celého žánru. Rozhodli sa, že urobia ďalší imerzívny simulátor, no nezasadia ho do fantasy prostredia. Najskôr rozmýšľali nad modernou dobou, no to hneď zmietli zo stolu. Spector rozmýšľal, že by sa hra volala Alien Commander a bol by to spin-off Wing Commandera. Tento nápad tiež vyhodili do koša, pretože sa nechceli viazať do už existujúceho sveta. Nové zasadenie by im dalo voľnosť a mohli by si robiť to, čo sa im páčilo.
Títo štyria vývojári si potom sadli a každý mal napísať minútový gameplay, ako by sa mala ich nová hra hrať. Doug Church napísal, že by hráč počul zvuk otáčajúcej sa bezpečnostnej kamery. Tá by ho označila, tak by sa schoval za debnu, potom by počul otvárať dvere, tak by do nich hodil granát a utiekol by preč. Tento nápad použili a spoločne s Grossmanom ho viac rozviedli. Grossman chcel minimalizovať rozvetvené dialógy, ktoré boli v druhej Ultime Underworld, pretože narúšali imerziu hráča s prostredím. Preto v System Shocku nájdete len poznámky ľudí alebo hlasové správy. V nich sa Grossman inšpiroval spisovateľom Edgarom Lee Mastersom a jeho zbierkou básní Spoon River Anthology. Chcel po stanici rozmiestniť krátke správy ľudí, ktoré by hráč nachádzal a v celosti by hráčovi povedali o histórii miesta, v ktorom sa nachádza. Niekedy vám NPC zavolajú alebo sa s vami spojí Shodan, no medzi hráčom a inými NPC neprebehne žiadny dialóg. Na svojej ceste stanicou nestretnete ani jedno živé NPC a autori to urobili tak schválne, aby odstránili dialógy. Aby ste sa cítili viac vtiahnutý do sveta, aby vašu imerziu nenarušil žiadny pomalý rozvetvený dialóg. Ďalej chceli dať oveľa väčší dôraz na prieskum sveta, v ktorom sa nachádzate. Neskôr si uvedomili, že aj keď sa System Shock odohráva na vesmírnej stanici, je to stále svojim spôsobom dungeon, ako bola Ultima Underworld.
Po tom, ako si tím ustanovil, akú idú robiť hru, potrebovali vytvoriť nový herný engine. Taký, ktorý by vedel zobraziť pravé 3D prostredie. Engine Ultimy Underworld bol starý, preto ho dali preč a začali úplne od podlahy – využívali Watcom C a C++ a 32-bitový kód. Dovoľoval im pridávať obrázky na 3D modely, objekty mohli vyžarovať svetlo alebo by v mapách mohli využiť šikmú architektúru. Hráč sa mohol pozerať do akéhokoľvek smeru – Ultima Underworld bola v týchto veciach príliš limitovaná a vývojári chceli priniesť nové technológie. Hráč v System Shocku môže skákať, plaziť sa vetracími šachtami, liezť po rebríku, nakláňať sa, brať veci a množstvo iných vecí. Svet je pre neho oveľa interaktívnejší než v Ultime Underworld. Bol tu systém fyziky, ktorý vytvoril Seamus Blackley. Zahŕňal hádzanie predmetov, spätný ráz zbraní a pohyb postavy – keď sa rozbehnete, hlava sa nakloní dopredu a pri zastavení zase dozadu. Keď narazíte do steny, autori museli dať do hry danú reakciu na tento podnet. Hra musela počítať s nejakou váhou postavy a rýchlosťou, akou narazíte do steny. Podobne je na tom skákanie a fall damage. Ako Blackley povedal – najväčší kompliment pre neho je, keď si hráč nevšimne v hre fyziku ale len to, že veci fungujú v hre tak, ako majú.
Warren Spector bol producent, takže jeho rola vo firme bola vysvetľovať vydavateľom, o čom ich nová hra je. A pre neho to bola najväčšia výzva. Ako vydavateľa mali práve Origin Systems. Originálna verzia, ktorá vyšla na floppy disketkách v septembri 1994, neobsahovala dabing. To až vylepšená verzia na CD, ktorá vyšla v decembri – tam, okrem audionahrávok a hlasu Shodan, dali autori možnosť vybrať si z viacerých rozlíšení a detailnejšej grafiky. Church neskôr povedal, že sa snažili zabrániť, aby sa predávala verzia na disketkách a namiesto nej chceli predávať len CD verziu. Aj Warren Spector toho neskôr ľutoval, pretože CD verzia s hlasom Shodan a audionahrávok zo System Shock robila úplne inú hru. Floopy disketka nemala toľko priestoru, aby sa na ňu zmestila celá hra. Spector si myslí, že toto zlé rozhodnutie ich stálo predaje. System Shock sa nakoniec predalo vyše 170 tisíc kópií. Nestal sa síce taký populárny ako Doom, no bola to zásadná hra, ktorá ovplyvnila mnohé ďalšie, ktoré vyšli po nej. V recenziách si viedla veľmi slušne. Padali osmičky, deviatky a aj absolútne čísla. Kritikom sa páčil systém fyziky, grafika, pravé 3D prostredie, zvuky a to ako autori predstavili cyberspace. Na druhú stranu boli zmätení z level dizajnu, ktorý sa im zdal komplikovaný a z ovládania, pretože si museli pozrieť manuál. Nebola to taká jednoduchá strieľačka ako Doom, v ktorej ste len chodili a strieľali. Museli ste pri nej rozmýšľať. System Shock svojim mixom akcie a riešením hádaniek priviedol na počítače nový štandard. Všetci sa zhodli na tom, že SHODAN je jedným z najlepších záporákov všetkých čias v počítačových hrách.
V roku 1999 vyšiel druhý diel System Shock, ktorý získal ešte lepšie hodnotenia a hráčom aj kritike sa páčil viac. 22. septembra 2015 vyšla vylepšená verzia prvého dielu, ktorú vytvorilo štúdio Nightdive. Bol to jeden z ich prvých projektov. Rozlíšenie bolo zvýšené až na 1024×768 a mohli ste si dať širokouhlý obraz. Túto vylepšenú verziu som dohral v roku 2017 a veľmi ma bavila. Od recenzentov priemerne získala 85% a od hráčov 86%. Krátko po vydaní tejto vylepšenej verzie Nightdive oznámili, že pracujú na remake, ktorý prerobia na engine Unity. V júni 2016 odštartovali kampaň na Kickstarteri, kde od ľudí získali viac než 1.3 milióna dolárov. Vývoj tohto remaku sa veľmi natiahol, pretože autori niekoľkokrát reštartovali celý vývoj a zmenili engine na Unreal Engine 4. V roku 2018 sa pevne rozhodli, že urobia remake, na hre bude pracovať nový tím a budú len minimálne zasahovať do dizajnu a pridajú minimum nových vecí. Nakoniec tých zmien a nových vecí je celkom dosť – sú tu noví nepriatelia, zbrane a niektoré levely sú kompletne iné. Remake System Shocku vyšiel 30. mája 2023. Čo sa týka tretieho System Shock, ten bol oznámený v roku 2015. Mal na ňom pracovať OtherSide Entertainment, no v roku 2020 oznámili verejnosti, že museli tento projekt na čas opustiť. Nightdive v roku 2022 potvrdilo, že práva na značku a sériu má čínsky Tencent, takže on sa musí rozhodnúť, že Otherside bude na System Shock 3 pokračovať. Teraz je tento tím pridelený k iným projektom, takže tretieho dielu sa tak skoro nedočkáme, ak vôbec.
System Shock je zasadený do cyberpunkového sveta roku 2072. Odohráva sa v rovnakom svete ako Wing Commander a Crusader séria od Originu. Intro je v remaku vytvorené úplne nanovo v engine hry, čo je super. Hráte za nemenovaného hackera, ktorý bol chytený pri krádeží dát zo stanice Citadely. Tú vlastní korporácia TriOptimum. Hackera zoberú do Citadely za výkonným riaditeľom Edwardom Diegom, ktorý mu ponúkne, že z neho stiahne všetky obvinenia, ak tajne hackne umelú inteligenciu SHODAN, ktorá kontroluje stanicu. Diego totiž chce ukradnúť plány na experimentálny vírus, ktorý vedci testovali na Citadele a predať ho na čiernom trhu ako biologickú zbraň. Diego sľúbi dodatočne hackerovi ešte neurálny implantát. Hacker na túto dohodu kývne, nabúra sa do SHODAN, zruší jej etické obmedzenia a odovzdá ju Diegovi. Potom podstúpi sľúbenú operáciu neurálneho rozhrania. Kvôli tomu je 6 mesiacov v kóme v liečiacej bunke, no stále na Citadele. Hra začína, keď sa hacker zobudí z kómy a začne zisťovať, že Shodan sa zbláznila, podrobila si celú stanicu a všetkých ľudí buď zabila alebo premenila na cyborgov a mutantov. Vy ste spoluvinník, ktorý jej pomohol toto všetko dosiahnuť, preto ju musíte zastaviť skôr, než vyhladí ľudstvo.
Shodan, umelá inteligencia v tvare ženy, bude vašim úhlavným nepriateľom. Na ňu boli autori veľmi hrdí. Prítomnosť Shodan budete cítiť neustále. Bude všadeprítomná a stále vás sleduje kamerami. Preto ich musíte ničiť, aby ste znížili jej dosah. V každom robotickom nepriateľovi, cyborgovi alebo biologickom mutantovi, ktorý vás napadne, ju budete cítiť. Sú to jej deti a ľudskú rasu neznáša. Shodan vytvoril Robb Waters a nahovorila ju Terri Brosius, členka kapely Tribe. Text mala nahovoriť bez emócii, no so zvyšovaním a znižovaním hlasu. Potom ho upravili v programe, aby znel viac roboticky. Inšpirovali sa zasekávaním a rôznymi glitchami fiktívnej postavy Maxa Headrooma, prvého počítačom generovaného televízneho moderátora. Hral ho herec Matt Frewer. Shodan mala byť na začiatku hry ešte príčetná, no čím sa hráč dostával ďalej, tým viac šialene by znela až by úplne stratila myseľ. Terri inak nahovorila aj iné postavy v ďalších hrách – napríklad v Thief, Deus Ex či Dishonored. V remake System Shock bola Shodan nahovorená kompletne nanovo vrátane audiologov iných ľudí.
Hudbu pre originálny System Shock vytvorila rocková skupina Tribe. Grega LoPiccola autori kontaktovali, či by neurobili do System Shock hudbu. LoPiccolo ju skomponoval – bola temná, elektronická a cyberpunková. Dynamicky sa mení podľa akcií hráča. Každý track má niekoľko úrovní podľa toho ako ďaleko ste od nepriateľa. LoPiccolo chcel vytvoriť hudbu, ktorá by stále plynula. Chcel, aby ste stále počuli tému, no dynamicky by sa obmieňala. V remaku ju vytvoril Jonathan Peros. Je iná – o dosť temnejšia, no tiež sa dynamicky mení. Ak preskumávate úroveň, tak je skôr ambientná a prevládajú dlhé tóny. V súbojoch sa plynulo prepne do elektronického techna, pritom autor ponechal tému, ktorú len obmenil. Neskôr zaznie elektrická gitara. Hudba z remaku sa mi viac páčila, no ak chcete, dá sa stiahnuť mód, ktorý do nového remaku dá originálny soundtrack presne podľa poschodí, na ktorých sa nachádzate.
Graficky sa autorom remake podaril na jedničku. Využívajú nové technológie a zároveň zostali verní originálu, jej atmosfére a level dizajnu. Grafike nemám čo vytknúť. Užíval som si každý jeden koridor, každú jednu miestnosť. Nasvietenie je úžasné a pripomenulo mi Doom 3. Každý level je inak tematicky spravený a je tu veľmi veľa detailov na malom priestore. Autori hru fakt vypiplali. Remake je náročný na hardware, no hra je výborne optimalizovaná. Hral som v 4k na plné detaily so zapnutým DLSS na kvalitu a aj keď mi hra bežala v stabilných 60 snímkoch za sekundu, môj vetrák si mákol. Hru som prešiel za 17 hodín a hral som na strednú obtiažnosť. Tú si inak môžete prispôsobiť a dať si napríklad ťažšie súboje a ľahšie hádanky alebo naopak. Pri najťažšej obtiažnosti v misii musíte hru dohrať do desiatich hodín a ak si dáte tretí stupeň v Cyberspace a tam zomriete, tak zomriete aj v skutočnom svete.
Stanica Citadela je obrovská – je dlhá 427 metrov, rozdelená na 10 levelov. Úplne dole nájdete časť s reaktorom. Je tu nemocničné krídlo, výskum, údržba, sklady, letová paluba, bytová časť so štyrmi záhradami, inžinierske poschodie, bezpečnostné krídlo a nakoniec mostík. Stanica sa pomaly otáča a v remake ju vytvorili naozaj luxusne. Je tu oveľa viac okien, ktorými sa môžete pozrieť do vesmíru a v jednej časti aj na krásny Saturn, okolo ktorého stanica obieha. V Citadele je náročné sa vyznať a pritom je to jednoduché. Stačí dobre počúvať audiology, ktoré vám všetko prezradia – čo máte robiť, kde nájdete výbušniny alebo Izotop x-22 a kam ho máte dať. Náhodne stláčať tlačidlá, ktoré nepoznáte, neodporúčam, pretože raz sa mi stalo, že som nechcene vyhubil všetok život na Zemi a Shodan mi za to pogratulovala. Ale aspoň som dostal trofejku na Steame.
Úlohy sa vám nikde nezapisujú, váš progres sa netrackuje a nemáte tu žiadne ukazatele. Dizajn stanice je robený podľa originálnej hry, takže pre nových hráčov vychovaných na všemožných šípkach a ikonkách, kam na mape ísť a čo robiť, bude System Shock nočná mora. Mne to nevadilo, no keď som si od hry dal väčšiu pauzu, už som sa stratil a nevedel kam mám ísť. System Shock musíte hrať buď v jednom kuse s čo najmenšou pauzou alebo si vaše poznatky z audiologov niekde zapisujte, aby ste mali prehľad, v ktorom poschodí sa aký predmet nachádza. Už zozbierané audiology si môžete opätovne prečítať, no je ťažké sa v nich vyznať, pretože ich budete mať tucty. Ja som si dôležité veci zapisoval mimo na papier alebo do zápisníka na mobile – potrebovať budete rôzne kódy od zavretých dverí a šesť náhodných čísel od zničených CPU. Mapa je tu celkom prehľadná, obsahuje dostatok informácii, kde sa nachádzate a kde je aké krídlo, ktoré časti ste ešte nepreskúmali a ktoré sú zavreté. Niektoré prechody si otvoríte malým puzzle – buď musíte nastaviť presnú hodnotu energie alebo priviesť z jedného konca na druhý energiu cez otáčajúce sa drôty. Ak sa vám nad hádankami nechce lámať hlavu, je tu hackerský kľúč, ktorí ju vyrieši okamžite. Na iné zavreté dvere musíte nájsť kartu. Po leveloch môžete nachádzať liečebné miestnosti, kde sú stanice, ktoré vás automaticky oživia, ak zomriete. Musíte si ich ale najskôr prepnúť – keď zomriete v leveli, kde nemáte aktivovanú stanicu, Shodan z vás urobí cyborga. Takéto oživovacie stanice neskôr využil aj napríklad Bioshock.
Zbraní je dostatok – na svoje si prídu ako zástanci klasických strelných zbraní, tak energetických. Nenájdete ich len na jednom mieste, takže sa nemusíte báť, že by ste ich minuli. Možno až na dve. Prvou bude olovená rúra. Proti slabým serv botom ideálna zbraň, ak si nechcete míňať muníciu alebo energiu. Neskôr nájdete francúzsky kľúč, ktorý je o trochu silnejší, no to už budete mať lepšie strelné zbrane. Je to pekný odkaz na druhý diel. Ako prvú strelnú zbraň nájdete 9mm minipištoľ KE-41. Na začiatok je to slušná a presná zbraň, pocit zo streľby bol výborný, no štandardné náboje majú len 20% prieraznosť. Teflonové až 50% a keď si kúpite vylepšenie v obchode, môžete s ňou strieľať dávky. Oveľa neskôr nájdete jej veľkého brata – Magnum 2100. Je to veľmi silná pištoľ podobná na desert eagle. Poškodenie oproti KE-41 je trojnásobné, no do magnum nájdete oveľa menej munície, preto s ňou šetrite. Po vylepšení sa jej zvýši zásobník z 8 na 12 nábojov a môžete si na ňu pripevniť laserový zameriavač. Ten trochu zvyšuje damage, inak mi obe vylepšenia prišli skôr zbytočné. Poďme na energetické zbrane. Ako prvú získate TB-05, ktorá vyzerá akoby vyšla zo Star Treku. Výhodou je, že všetky energetické zbrane používajú vašu energiu. Nevýhodou je, že energiu rýchlo spotrebujú. Môžete so sebou vláčiť batérie, ktorými si ju hneď doplníte alebo si musíte pamätať, kde sa v jednotlivých leveloch nachádzajú nabíjacie stanice. TB-05 je veľmi silná a keď som mal energiu, používal som ju radšej než KE-41. Má až 3 stupne nabitia, pričom to najvyššie dáva až 90 poškodenia. Zbraň sa môže prehriať, preto sa nedá používať neustále a musíte počkať, kým sa ochladí. Po vylepšení dáva väčšie damage a má zvýšenú prieraznosť, no žerie viac energie. Bola to skvelá energetická zbraň, ktorú som dlho používal.
Ako ďalšiu môžete získať brokovnicu SK-27. Na blízko je extrémne silná a dá až 100 poškodenia. S dračou muníciou cieľ zapáli, no má slabú prieraznosť. Brokovnicu som najradšej používal proti mutantom. Munície budete mať dostatok. Energetickým ekvivalentom tu je puška Mag-Pulse, ktorá sa nabíja ako pumpovacia brokovnica. Najlepšia je proti robotom, pretože im kompletne prerazí ich brnenie a následne dá dodatočné poškodenie. Musím sa ale priznať, že som mal na začiatku málo munície, preto som ju moc nepoužíval a neskôr som našiel lepšie zbrane. Ďalšou strelnou zbraňou je samopal KF-18 Škorpion, ktorý používa klasické 9mm náboje. Môžete ho vymeniť za pištoľ, aby ste ušetrili miesto v inventári. Škorpión je rýchlejší, takže má väčšiu spotrebu munície, no vylepšená pištoľ dáva väčšie poškodenie a zaberá menej miesta v inventári. Ako jediná útočná puška tu je Mark III. Má výbornú prieraznosť, damage a presnosť. Keď som ju našiel, už som ju používal až do konca hry. V základe strieľa v dávkach a po vylepšení sa z nej stane plne automatická puška s vylepšeným zásobníkom. Veľmi silná ale pomalá kinetická zbraň je railgun MK-84. Ignoruje brnenie a dá až 350 poškodenia, no musí sa dlho nabíjať. Ak chcete urýchliť nabíjanie, môžete obetovať trochu energie. Používal som ju proti silným nepriateľom.
Skvelá bola Ionová puška RW-45. Má tri stupne nastavenia – ja som používal najviac stredné, no aj to žralo energiu ako divé. Pri najvyššom stupni si môžete zbraň nabiť a vystreliť silný lúč energie, ktorý dá až 200 poškodenia a má prieraznosť 90%. Strely sa môžu odraziť od povrchov alebo nepriateľov. Najsilnejšou energetickou zbraňou je plazmová puška LG-XX. Je to experimentálna zbraň, ktorú je ťažké získať. Dá sa nabiť plazmovým jadrom, ktoré je vzácne. Vystrelí plazmový orb, ktorý sa vo veľkej rýchlosti odráža od stien. Keď trafí nepriateľa, uštedrí mu až 300 damage, no môže trafiť aj vás a okamžite zabiť. Asi najsilnejšou zbraňou celkovo je laserový rapier. Je skvelý, pretože má malú spotrebu energie a pritom dáva veľké poškodenie. Už v základnej hre bol výborný a tu v remaku som ho tiež stále používal. Najlepšie je robotom hodiť EMP granát, ktorý ich omráči, čo vám dá čas prísť k ním a zabiť ich rapierom. Nespomenul som ešte rôzne typy granátov. EMP je dobrý proti robotom, potom tu je výbušný alebo plynový granát. Plynový je dobrý proti organickým nepriateľom, no takmer vôbec som ho nevyužíval. Potom tu je skvelá mína, ktorú môžete prisať na povrch. Špeciálne môžete nájsť aj granátomet, ktorým jednotlivé granáty rýchlejšie vystrelíte a vybuchnú hneď pri dotyku. Zaberal veľa miesta a granáty som v pohode hádzal aj ručne, takže som si ho nakoniec nezobral.
Sú tu rôzne typy drog, ktoré vám na krátky čas dajú vylepšenie – budete mať väčšiu silu či výdrž, alebo sa spomalí čas. Po efekte začnete mať halucinácie a budete unavený. Vidíte nepriateľov ako 2D sprity, čo bolo úsmevné. Po Citadele budete nachádzať aj rôzne hardwarové doplnky, pri ktorých sa budete cítiť viac ako cyborg. Je tu vylepšené videnie, nepriateľov vidíte aj na mape, máte tu silný štít proti projektilom, ak zablúdite do zamorenej oblasti, tak vás ochráni oblek a sú tu topánky, s ktorými môžete na krátky čas levitovať. Každý tento doplnok sa dá zapnúť alebo vypnúť a jeho udržiavanie stojí nejakú energiu. To neplatí pre minimapu a kompas, ktoré energiu nežerú.
Nepriateľov je veľmi veľa. Nejdem ich všetkých rozoberať, no zabojujete si proti malým opravárenským či servisným robotom, potom väčším, ktorí pracujú v sklade, sú tu bezpečnostní lietajúci roboti, ktorí vás budú prenasledovať. Je tu hopper, čo je nepríjemná energetická veža. Z niektorých týchto robotov sa dajú pekne nafarmiť batérie alebo iné veci, pretože roboti sa budú neustále spawnovať, až pokým v leveli nezničíte počítačové uzly, ktoré znížia silu Shodan. Je tu samovražedný robot, ktorý má zvuk ako malé autíčko na diaľkové ovládanie. Ďalším typom sú mutanti. V prvom leveli stretnete obyčajné zombie, ktoré zabijete aj oceľovou trubkou. Neskôr to bude vznášajúca sa guľa, od ktorej si držte odstup a zabijete si aj vtáčích mutantov alebo dvojhlavé goriltigre. Najväčší problém vám budú robiť cyborgovia, ktorí majú najsilnejšie zbrane a brnenie. Obyčajní málo upravení humanoidi sú ešte ľahkí, no neskôr na vás zaútočia assassíni alebo bojovníci, z ktorých zostala organická len hlava. Zvyšok tela majú robotický. Občas sa dostanete do malých arén, v ktorých sa vždy takýto nový tuhý nepriateľ predstaví. Na tieto vraždiace mašiny najlepšie využijete EMP granát, ktorý ich omráči a vy do nich môžete bez problémov našiť olovo. Alebo ich pôjdete rozsekať laserovým mečom, čo je rýchlejšia cesta. Každý nepriateľ používa stále rovnaký útok. Môžete si pekne načasovať, kedy bude robiť pauzu a vtedy sa vykloniť a vystreliť na neho. System Shock nie je zbesilá strieľačka, v ktorej skáčete a nepriateľov zasypávate jednou strelou za druhou. Musíte sa skrývať a opatrne strieľať na monštrá. Páčila sa mi brutalita, s akou bojujete proti nepriateľom. Tým môžete kľúčom roztrieštiť hlavu a keď mu do nej strelíte silnou strelou, tak doslova exploduje v spŕške krvi. Ak do hlúčku vojakov hodíte granát, zostane po nich slušná zbierka porozhadzovaných údov.
Zo záporov ako prvý spomeniem inventár. Podobá sa na inventár z druhého dielu – v prvom diele ste mali len taký zoznam, čo u seba máte a rýchlo ste si z neho vyberali veci a zbrane, ktoré ste potrebovali. Moc ste nemuseli riešiť miesto a prekladanie vecí. Tu máte veľmi málo miesta, pretože každá zbraň zaberá veľa políčok. Musíte sa teda rozhodovať, aké zbrane si so sebou zoberiete. Tie, ktoré nechcete, môžete dať do malého služobného výťahu alebo si ich vyhodíte pri výťahu medzi levelmi. V pôvodnej hre ste mohli so sebou vláčiť až 7 zbraní, tu som mal miesto tak na päť, maximálne šesť. Sú tu mince, s ktorými si môžete kupovať náboje alebo rôzne vylepšenia na zbrane. Potom tu sú rôzne automaty, kde sa dá kúpiť jedlo, pitie, lekárničky alebo iné boostery. Mince najľahšie získate zošrotovaním nepotrebných vecí v recyklačnej stanici. Pri každom predmete máte napísané, koľko kreditov za recykláciu dostanete. Niekedy sa oplatí predmet len rozložiť na šrot a ten potom recyklovať. Za každých 10 šrotov dostanete jednu mincu. Pripadal som si ako zberač šrotu na mŕtvej stanici a dosť to kazilo imerziu. Do recyklovača som dával veci hlavne v prvom leveli, potom ma to už nebavilo a radšej som ich rozložil a neskôr, keď som nazbieral dostatok šrotu, išiel som si ho vymeniť za kredity. V neskorších leveloch môžete nájsť kreditné karty. V bankomate si z nich môžete vybrať peniaze. Inventár sa dá dvakrát zväčšiť. Prvé vylepšenie nájdete ľahko, no pri druhom musíte vyhrať šachovú partiu proti počítaču.
Cyberspace mal v originálnej hre väčší zmysel, pretože prezentoval skutočné 3D, v ktorom ste mohli slobodne lietať. Vtedy to bolo niečo nové, dnes to taká revolúcia nie je, skôr je to nuda. Zničením jadier si odomykáte v reálnom svete rôzne veci – napríklad zamknuté dvere alebo sa vám na obrazovke objaví číslo od dverí. Oceňujem ako graficky autori vytvorili novú virtuálnu realitu. V pôvodnej hre bol tento virtuálny vesmír dosť neprehľadný, pretože steny boli bez farieb a mohli ste cez ne vidieť ďalej. Mali ste tu čas, za ktorý ste celú časť museli odohrať. V remake je virtuálna realita menej abstraktná a pripomenula mi Tron. Cyberspace je v podstate také bludisko, v ktorom lietate, ničíte nepriateľov, ktorí túto realitu bránia a snažíte sa nájsť a zničiť hlavný uzol. Vyhýbate sa mínam a na obnovenie integrity si môžete zobrať lekárničku. Je to podobné ako v Descent. Tieto časti budete veľakrát opakovať, len to bude vždy trochu ťažšie – budete v zložitejšom leveli, kde budú silnejší nepriatelia. Cyberspace mi prišiel po čase nudný a opakujúci sa. Autori mohli pridať viac vylepšení, pretože stále je to o tom istom a len občas sa objaví ťažší nepriateľ. Mohli pridať viac zbraní alebo nápaditejších nepriateľov. Posledným záporom je v podstate záverečné poschodie a záverečný súboj. Nie je bohvieaký dobrý. Už od bezpečnostného levelu, čo bolo tesne pri konci hry, som si začal všímať viac chýb a hra mi dvakrát spadla.
System Shock je hra, ktorú si musíte jednoducho zahrať. Či už si vyberiete originál, vylepšenú verziu alebo remake z roku 2023, zažijete atmosféru stiesnených chodieb jednej mŕtvej vesmírnej stanice a boj proti naštvanej umelej inteligencii, ktorá chce zničiť ľudstvo. Prieskum Citadely je aj po rokoch skvelý a vrátiť sa do týchto priestorov v novom kabáte bolo osviežujúce. Nightdive tento remake urobili s láskou a bolo vidieť, že rešpektujú originál.
- Jeden z vývojárov pôvodného System Shock Marc LeBlanc hrá nový remake – https://www.youtube.com/watch?v=3vL-Zt7Axes
- Originálny soundtrack – https://www.youtube.com/watch?v=Nycx5gVDddE
- Soundtrack z remake – https://www.youtube.com/watch?v=P2bYH2kwxIE