Keď som hľadal, aké prvé RPG si zahrám a zrecenzujem zo sveta Dungeons and Dragons, ihneď mi napadol Baldur’s Gate a Icewind Dale. Nevedel som sa medzi týmito hrami rozhodnúť, no viac ma lákala Planina ľadového vetra. Potom som hľadal zoznam hier, ktoré sú zoradené v chronologickom poradí podľa toho, kedy sa vo Forgotten Realms odohráva. Prvý bol Icewind Dale, ktorý je zasadený do roku 1281 a jeho udalosti sú od prvého Baldura vzdialené takmer 88 rokov. Príbeh sa odohráva na ľadovom severe sveta Forgotten Realms. Je to kúsok v horách na sever od Baldurovej brány. Nie je to až tak ďaleko – keď si pozriete, aký je celý svet Toril obrovský, zistíte, že sa nachádza na rovnakom kontinente. No Baldur sa odohráva tiež len na malom kúsku tohto sveta.
Icewind Dale vytvorilo legendárne a dnes už žiaľ mŕtve kalifornské štúdio Black Isle. Vzniklo v roku 1996 ako divízia vývojárov z vydavateľskej spoločnosti Interplay. V podstate pokračovali vo vývoji hier po Interplay, ktoré sa potom už len sústredilo na distribúciu. Prvý Fallout v roku 1997 vyrobil ešte Interplay, no druhý diel už vytvorilo nové štúdio Black Isle, takže oficiálne to bola ich prvá hra. Nasledoval PlaneScape Torment a Icewind Dale. Medzi týmito dvoma hrami spolupracovali s Bioware a pomohli im vytvoriť prvé dva diely Baldur’s Gate. V roku 2003 začalo mať Interplay veľké finančné problémy a 8. decembra bolo spoločne s Black Isle zavreté. Ako poslednú hru ešte stihli vydať Baldur’s Gate: Dark Alliance II pre PlayStation 2 a Xbox v roku 2004. Pred zavretím pracovali na treťom Fallout a Baldur’s Gate, no týchto hier sme sa nakoniec dočkali od iných firiem. Zamestnanci potom založili Obsidian, kde dodnes vytvárajú skvelé RPGčka.
Feargus Urquhart bol zakladateľom Black Isle a následne aj Obsidianu. Tu bol riaditeľom projektu. Chris Parker bol producentom a vedúcim projektu. Jeden piatok si sadol k počítaču s dvoma vychladenými pivami a začal písať. Do nedele mal hotové pozadie príbehu novej hry – Icewind Dale. Podľa jeho slov sa Baldur’s Gate snažil byť hrou v otvorenom svete, ako dnešné hry dobre poznáme. Icewind Dale bol viac lineárnejší a zameraný na gameplay. Ako hovorí – neváhal skočiť po šanci vytvoriť ďalšiu hru zo sveta Forgotten Realms. Interplay malo licenciu na Dungeons and Dragons a Bioware zase Infinity Engine, na ktorom sa dali robiť skvelé RPGčka. Spoluzakladatelia Bioware Ray Muzyka a Greg Zeschuk ho licencovali priamo Black Isle. Toto štúdio ako prvú hru na tomto engine vytvorilo geniálne Planescape Torment, kde prim hral príbeh a postavy. Icewind Dale sa bral iným smerom – bolo tu viac taktických bojov v obrovských dungeonoch. Vývojári sa rozhodli, že novú hru zo sveta Forgotten Realms zasadia do oblasti Planiny ľadového vetra. Trilógiu o tejto ľadovej krajine a temnom elfovi Drizztovi napísal v deväťdesiatych rokoch R. A. Salvatore, takže mali z čoho čerpať. No Parker chcel príbeh urobiť čo najjednoduchší – parta hrdinov mala prísť do dediny, ktorú terorizovala neznáma zlá sila. Už na začiatku si autori povedali, že by chceli vytvoriť viac dungeonov, aby bol Icewind viac orientovaný na súboje, taktiku a bolo v hre veľa rozdielnych monštier. Nechceli urobiť rovnakú hru ako bol Baldur’s Gate – k Icewindu chceli pristupovať inak.
Chris Parker a Darren Monahan vypočítali, že vývoj Icewind Dale im bude trvať pol roka. Mali na to mať 30 ľudí a začali by v auguste 1999. Realita ale bola iná – veľká časť vývojárov stále pracovala a crunchovala na Planescape Torment a aj keď vyšiel, stále sa zaoberali chybami a vydávaním patchov. Preto sa zo začiatku Icewindu venovala len tretina vývojárov z Black Isle. Na začiatku roku 2000 boli dosť pozadu a mali vytvorené len dva z 24 plánovaných regiónov. Jedným z nich bol Kuldahar – mesto, ktoré bolo pre príbeh hlavné a hráč by sa do neho stále vracal. Po čase zvyšok vývojárov prešiel z Planescape na Icewind, takže konečne mohli začať plnohodnotne makať na hre. Bol január a hru vydali koncom júna. Na týchto dvoch tretinách hry pracovali pol roka.
Ako pomocného producenta si Parker vybral Darrena Monahana. Ďalším človekom bol Josh Sawyer – vtedy ešte mladý chalan, ktorý vyšiel zo školy a chcel robiť hry. Vo voľnom čase sa naučil robiť web a Black Isle práve hľadali webmástra, ktorý vedel robiť s animáciami vo Flashi. Spočiatku vytváral web pre Interplay a Planescape Torment, no sám nedokázal uveriť tomu, aké mal šťastie, že dostal takú prácu. RPGčka od Interplayu boli jeho obľúbené – vyrastal hraním Bards Tale a dizajnovaním kampaní pre doskové RPG hry. Po webe pre Torment začal upravovať starší web pre Baldur’s Gate a nakoniec ho Black Isle oslovilo, či by neurobil web aj pre Icewind Dale. Počas tej doby sa rozprával s riaditeľom Feargusom, ktorému povedal, že síce nemá žiadne skúsenosti s vytváraním RPG hier na počítačoch, no pozná druhú edíciu pravidiel Dungeons and Dragons spredu zozadu. Opýtal sa ho, či by nemohol pracovať na dizajne Icewind Dale. Nakoniec túto pozíciu dostal. Dnes pracuje v Obsidianu a je z neho veterán. Autori boli do vývoja zapálení a ešte po pracovnej dobe si spolu sadli a hrali doskové hry. Vývoj sa samozrejme neobišiel bez nadčasov a crunchu, no tím chcel vytvoriť čo najlepšiu hru. Feargus vyhovel svojim zamestnancom vo všetkých požiadavkách – ak potrebovali nový hardware alebo software pre vývoj hier, tak ho dostali.
Hudbu skomponoval Jeremy Soule. Po Total Annihilation to bola jeho ďalšia veľká hra, no bol len na začiatku svojej kariéry. Neskôr napísal hudbu aj pre Dungeon Siege, Neverwinter Nights alebo sériu Elder Scrolls. Hudba z Icewind Dale sa dá počúvať aj samostatne. Kedysi som počúval hlavne druhý diel, kde bola ešte krajšia. Jeremy Soule využíva zvuk celého symfonického orchestra vrátane zboru. Jeho hudba je plná a zaznie v celej šírke. Hlavná téma je skôr akčnejšia a rytmickejšia. Krásna téma je hneď v prvom Východnom prístave a potom v Kuldahare, kde zaznie flauta so ženským zborom. Parádne vystihol aj dom druida Arundela, keď s ním hovoríte. Niektoré témy mi pripomenuli Pána prsteňov – prvý film vyšiel o rok po Icewindovi. Dabing je perfektný. Nadabované sú síce len hlavné postavy, podobne ako v Baldurovi, no keď začnú hovoriť, stojí to za to. Hneď na začiatku stretnete lídra mesta Hrothgara, ktorý vás pozve na expedíciu. V Kuldahare potom stretnete druida Arundela, ktorého tiež nadaboval Jim Cummings. Spoločne s hudbou a skvelo napísanými textami to bol zážitok. — Jeho hlas znel v starých animákoch od Disney a jeho herecké výkony sú fenomenálne. V Baldur’s Gate dal hlas Minscovi. Rozprávača tu daboval ďalší skvelý herec David Ogden Stiers. Jeho hlas vás bude sprevádzať vždy pri novej kapitole.
Icewind Dale využíva Infinity Engine od Bioware, ktorý predtým využil už Baldur’s Gate alebo Planescape Torment. Autorom dovoľoval vystavať svet v izometrickom pohľade a pre-renderovanom pozadí, v ktorom sa pohybovali 2D postavičky a monštrá. Zaujímavosťou je, že Icewind vyšiel 3 mesiace pred druhým Baldurom, presnejšie 29. júna 2000. V rovnaký deň vychádzalo aj dlho očakávané Diablo II, ktoré bolo akčnejšie ladené a prístupnejšie mainstreamu. Takže konkurenciu mal poriadnu. Od kritiky dostával výborné hodnotenia. Z takmer 30 recenzií mal priemer 87% a od hráčov 83%. Všetkým sa hra páčila a pri oficiálnych recenziách som nenašiel záporný komentár. Niektorým hráčom sa nepáčil slabší príbeh a dôraz na neustály boj. Vylepšená edícia, ktorá vyšla v roku 2014, bola prijatá trochu horšie – u kritiky 80% a u hráčov 75%. Tú vytvoril Overhaul Games, divízia spoločnosti Beamdog. Najhoršie na tom bola táto edícia hneď po vydaní, pretože veľa hráčov sa sťažovalo na bugy, zasekávanie vašich jednotiek a vyvolaných príšer a nemožnosť hru dohrať. Pridanie nových classov urobilo hru nevybalancovanú a niekedy až smiešne ľahkú + bol tu extra eazy príbehový mód. Mňa tam štvalo len to zasekávanie – vaše jednotky sa nevedia obísť a keď utekáte s mágom pred monštrom, váš mág sa zasekne o vášho bojovníka alebo vyvolané príšery. Táto tragikomédia skončí jediným koncom – vášho mága monštrá rozsekajú a vy si musíte načítať pozíciu. Veľakrát mi môj plnotučný ohnivý elementál zatarasil úzky prechod, tak mi nezostávalo nič iné, než ho zabiť a vyvolať si nového. Do vylepšenej verzie autori pridali nové kúzla, nepriateľov, questy a predmety, ktoré mali byť v pôvodnej hre. Sú tu nové povolania z nových edíc Baldur’s Gate. Prvé dva diely tohto ikonického RPG dostali tiež vylepšené edície, no druhý diel Icewindu už neurobili. Vraj prevedenie originálnej hry do vylepšenej verzie by pre autorov bola nočná mora. Source kód sa stratil a museli by prerobiť celú hru do Infinity Plus Enginu. Pokiaľ nenájdu stratený source kód, tak sa neodvážia urobiť vylepšenú verziu.
V predajoch sa hre darilo slušne. V Anglicku dokonca jeden týždeň porazila aj Diablo II, ktoré tam tri týždne v kuse trónilo ako najpredávanejšia hra. Do konca roku 2000 sa v Spojených štátoch predalo 145 tisíc kópii a štúdiu zarobilo 6.8 miliónov dolárov. O pár mesiacov neskôr, na jar 2001 sa čísla pohybovali okolo 350 tisíc kusov celosvetovo a do apríla prekročilo hranicu 400 tisíc. Po úspechu autori začali pracovať na datadisku Heart of Winter a keďže sa hráči sťažovali na krátku hernú dobu, pridali zadarmo ešte ďalšie menšie rozšírenie Trials of the Luremaster a zároveň od júla 2001 začali pracovať na druhom diele Icewind Dale, ktorý vyšiel v auguste 2002.
Hra beží na vylepšených pravidlách druhej edície Dungeons and Dragons, ktoré vyšli v roku 1989. Novšia tretia edícia vyšla až v roku 2000, takže museli použiť staršiu. Každý sek mečom, každá obrana proti kúzlu alebo strela z luku je založená na vašich štatistikách a následnom hode kockou. Krásne to môžete vidieť v najnovšom Baldurovi, kde kocka ovplyvňuje dokonca aj rozhovory. Tu sú rozhovory pevne dané a dosť jednoduché, no v súboji je hod kockou skrytý a beží na pozadí automaticky. To znamená, že stret s nepriateľom dopadne zakaždým inak. Súboje bežia v reálnom čase s možnosťou zapauzovania hry. Pri niektorých fakt ťažkých bojoch s množstvom nepriateľov si môžete v pohode aj po stotine sekundy znovu zapauzovať hru a porozmýšľať, ako budete pokračovať. V poslednom súboji s bossom celej hry som si pripadal ako v šachovej partii, kde za vás rozhoduje hod kockou.
Lore je tu dávkovaný nepriamo. Postavy vám síce povedia čo sa stalo, no sú tu niektoré lokácie – ako Useknutá ruka, v ktorej zisťujete, čo sa stalo s elfami, ktorí sú teraz nemŕtvi. Počas tuhých bojov na jednotlivých poschodiach budete zisťovať od neutrálnych NPC ako žili a minulosť ich národa. Sú tu aj knihy, no tie toho textu moc nemajú. Icewind Dale nie je ukecané RPGčko ako Baldur alebo Planescape Torment. Aj hlavné postavy sú stručné a v celej hre sledujete len jeden cieľ. Niekedy dostanete v meste niekoľko vedľajších úloh od nepodstatných postáv, no väčšinou pôjdete priamo vpred a v dungeonoch vás čaká jeden veľký súboj za druhým.
Čarovanie v hrách v Infinity engine sa mi páči aj dnes. Mágovia musia kúzlo najskôr vyvolať a to nejaký čas trvá. Počas vyvolávania sú veľmi zraniteľní a aj malé poškodenie preruší celý proces. Skvelé je ich kričanie v latinčine. Pri každom type kúzla zakričia iné tri slová. V dungeonoch alebo vonku budete bojovať proti množstvu menších nepriateľov, preto sa oplatí si dať kúzla kontrolujúce dav. V mojom prvom prechode som využíval plošné spomaľovače alebo siete, ktoré nepriateľov chytili do pasce a následne som ich zaspamoval ohnivými guľami alebo inými plošnými útočnými kúzlami. Druhý prechod som sa špecializoval na buffy a boostovanie mojich dvoch predných bojovníkov. Tým som nahádzal rôzne ochranné a zrýchľovacie kúzla a nepriateľom dal naopak spomaľovacie. Moji drtiči cez monštrá prechádzali úplne bez zapotenia a rozsekávali ich na pár rán. Keď získate plošné zrýchlenie a spomalenie, už je hra celkom jednoduchá. Samozrejme, že v niektorých lokáciach vás nepriatelia potrápia a veľakrát vyhladia celú partu, no k tomu sa neskôr dostanem.
Počas putovania budete nachádzať tonu magických predmetov, zbraní či artefaktov, že toho bude fakt až moc. V Baldurovi som sa vždy tešil, že som našiel artefakt, či špeciálnu zbraň, ktorú bolo treba identifikovať, pretože tam ich nebolo až tak veľa. V Icewindovi takýchto predmetov v jednej miestnosti nájdete aj desať a po prvom väčšom dungeone budete mať inventár zaprataný so všetkými postavami. Identifikovať neznáme predmety si môžete buď u obchodníka alebo si s mágom dáte kúzlo identifikácie. Ak je dostatočne inteligentný a má vysoký level, dokáže sám bez pomoci kúzla identifikovať magický predmet. Kuldahar bude vaše hlavné mesto, do ktorého sa budete opakovane vracať, predávať a kupovať predmety, nové kúzla a dopĺňať muníciu do vašich strelných zbraní. Pred výpravou do rozľahlých dungeonov sa oplatí mať plný inventár munície, pretože v kobkách jej nájdete málo. Buď to alebo sa budete musieť zdĺhavo vracať späť do mesta. Čo sa týka armoru a zbraní, tak to poviem jednoducho – čím nižšie máte THACO, tým lepšie.
Prvýkrát som Icewind Dale dohral pred takmer trinástimi rokmi. To som hral klasickú verziu, ktorú som mal ešte z roku 2003, keď vyšla česká verzia. Mám originálny veľký box, na ktorý som hrdý. Vtedy mi rodičia dali na výber, že si môžem kúpiť jednu hru v obchode s hrami. Obal s Icewind Dale ma priťahoval a keď som zistil, že obsahuje 3CD, profesionálnu češtinu a dva bonusové prídavky, neváhal som ani sekundu. Druhý diel som si tiež neskôr kúpil. Obsahoval manuál, mapu Planiny a beštiár monštier.
Môžete si tu vytvoriť až 6 vlastných postáv. Ak chcete, môžete hrať len s jednou postavou, no celý prechod je o dosť ťažší. Budete potrebovať zlodeja, aby vám hľadal pasce a tajné skryté miestnosti. Ak budete mať bojovníka, tak ich nenájdete a nepohnete sa ďalej. Niektorí nepriatelia ako trollovia sa nedajú zabiť normálnymi zbraňami, preto potrebujete mága, aby ich zabil ohňom či kyselinou. Tu sa to dá obísť, no musíte mať magickú zbraň, najlepšie ohnivú. Kňaz je výborný na rôzne buffy pre vašu družinu a debuffy proti nemŕtvym a zlu celkovo. A môžete ho hrať aj ako bojovníka, ak mu dáte druhé povolanie, pretože kúzla na to má. Druid sa dokáže premeniť na zvieratá či dokonca elementálov, inak má podobné kúzla ako kňaz. Ak vám zomrie postava, dá sa buď oživiť kňazom, ak na to má dostatočne vysoký level alebo musíte zájsť za iným kňazom do kláštora a tam si ho nechať oživiť. Ja som sa snažil udržiavať nažive všetkých členov družiny, pretože sa mi nechcelo chodiť niekam do mesta a oživovať si padlých spoločníkov. Pri smrti postava stratí celý inventár, preto sa k svojmu telu musíte vrátiť a pomaly celý obsah vyzbierať. Niekedy vám nepriatelia doslova rozsekajú postavu na márne kúsky – vtedy ju už neoživíte a je navždy stratená. Existujú kúzla, ktoré vášho hrdinu môžu tiež kompletne zničiť a neskôr vás nepriateľ môže premeniť na kameň, čo sa ťažko odstraňuje. Ak vám dôjdu kúzla alebo budete unavený a takmer pred smrťou, môžete sa kedykoľvek vyspať aj v dungeone. Nepotrebujete k tomu mať v inventári jedlo a hru si môžete kedykoľvek rýchlo uložiť. Aj po každom súboji. Je tu aj multiplayer – ak máte ďalších 5 kamarátov, každý z vás môže ovládať jednu postavu, takže si v podstate urobíte taký online dračák.
Základnú hru som dohral za 23 hodín. Hral som na obtiažnosť „podľa pravidiel“, ktorú odporúčam. Hra bola správne ťažká, aby bola výzva a zároveň zbytočne nefrustrovala. Dá sa dať aj príbehový mód, v ktorom ste v podstate nesmrteľný a dostávate dvakrát viac expov. Dajú sa vybrať už predvytvorené postavy. V hre si nemôžete najímať špeciálne príbehové postavy, ako to bolo u Baldur’s Gate. To niektorým recenzentom vadilo, pretože vaše postavy nemajú prepracovanú minulosť a nereagujú na vaše činy svojim presvedčením a osobnosťou. Nemôžete si s nimi pokecať a neodhaľujete ich minulosť a neodomykajú sa vám špeciálne príbehové questy ako v iných RPG. Mne to ale nevadilo. Ja som si vytvoril svoje vlastné postavy a dal im osobnosť, akú som ja chcel. Začínate a končíte s postavami, ktoré si vytvoríte na začiatku hry. Tie si neskôr môžete importovať do datadisku alebo druhého dielu, čo je skvelé. Ja som si vybral tri predvytvorené postavy a tri ďalšie som si sám vytvoril. Strávil som tu približne pol hodinku a mal som dvoch bojovníkov, zlodeja s lukom a troch mágov. Dvaja bojovníci mi úplne stačili, pretože nepriateľov som si mohol nalákať do úzkych prechodov a cez takých dvoch obrnencov neprešli. Ako prvého som si vytvoril polovičného orka bojovníka, ktorému som dal špecializáciu na dlhé meče a štít. Rozmýšľal som aj nad barbarom, no ten by nemohol nosiť plátovú zbroj a berserk je zase nepredvídateľný. Druhú postavu som mal predvytvoreného polovičného elfa Baerna, ktorý mal dve povolania – bol klerik a zároveň hraničiar. Ako zbrane mal kladivá a cepy, takže som šiel cestou dvoch zbraní. Nebol až taký skvelý bojovník ako môj polork, no v prednej línii toho dosť vydržal. Postave s dvoma povolaniami sa získané skúsenosti rozdelia, preto dostáva levely oveľa pomalšie než iní. S polovičným elfom si môžete vybrať najviac povolaní a dokonca aj tri naraz. Môžete ísť cestou bojového mága či bojového druida. Najmenej výberu majú trpaslík, hobit, gnóm a polovičný ork. Hobit je skvelý zlodej, gnóm zase mág. Trpaslík je výborný bojovník a môžete ho skombinovať s klerikom. Tretiu postavu som si dal polovičného elfa druida. Tomu som dal kopiju a prak. Kopiju som moc nevyužil, skôr som s ním bol vzadu a podporoval mojich dvoch bojovníkov. Štvrtá bola predvytvorená hobitka Kirika – zlodejka/bojovníčka. Dal som jej luk a keď jej došli šípy, tak mala krátky meč a štít. Potom som mal dvoch mágov – jednu klasickú čarodejku som mal predvytvorenú ako elfku a potom som si vytvoril ľudskú dračiu učedníčku. Tá mohla špeciálne používať mocný dračí dych, no kúzla sa nemohla učiť zo zvitkov – pri každej novej úrovni ste jej jedno kúzlo vyberali a to mala nastálo. S touto partičkou som bol spokojný.
Teraz si v krátkosti prejdeme jednotlivé kapitoly a v akých oblastiach a dungeonoch sa budete pohybovať. Budem sa vyvarovať veľkých spoilerov a zvratov, aby som vás o ne neochudil. Aj tak dávam dopredu varovanie a ak ste ešte tento RPG skvost nehrali, túto pasáž preskočte. Intro je vytvorené naozaj skvelo, prerozprávané rozprávačom s otáčajúcimi sa stránkami knihy. Odporúčam ho pozrieť celé. Načrtne vám pozadie sveta, v ktorom sa budete pohybovať. Dozviete sa v ňom o barbarských ľuďoch Uthgardt a Reghed, ktorí žili v severnej časti Faerunu zvanej Planina ľadového vetra. Žili slobodný a jednoduchý život, boli hrdí a nezávislí. Jedenásť kmeňov žilo v pokoji, až pokým do tejto severnej oblasti nezavítal arcimág Arakon. Príchod takéhoto mocného mága vždy znamená problémy. Arakon si priviedol svoju armádu a snažil sa podmaniť si celý sever a z barbarov urobiť svojich otrokov. Šaman a bojovník Jerrod prehovoril radu, aby sa spojili všetky kmene a spoločne bojovali proti Arakonovi. Stal sa ich vodcom a postupne Arakonovu armádu zatlačili. Arcimág v zúfalosti, že prehrá, vyvolal portál do Nižších sfér. Z pekla začali vychádzať démoni, ktorí začali útočiť na všetkých naokolo. Masakrovali ako armádu arcimága, tak Jerrodových barbarov. Jerrod sa rozhodol skočiť do portálu a zavrieť ho. Obetoval sa pre svoj ľud a uzavrel démonov v ich pekle.
Začínate k jednej krčme vo Východnom prístave. Je to malá rybárska dedinka, ktorá sa živí rybolovom. Hneď na úvod vás privíta starosta Hrothgar. Môžete byť milý a tiež ho odzdraviť alebo mu odvrknúť, že mu do toho nič nie je. Celú hru si môžete vyberať medzi slušným správaním a grázlovstvom. Niektoré hlášky, ktoré vaša postava odvrkne, sú fakt podarené a nahlas som sa pri nich smial. Hrothgara neskôr máte navštíviť v jeho dome, až sa zorientujete a preskúmate si dedinu. Krčmárka vám nemôže naliať pivo alebo iné pitivo, pretože má v pivnici premnožené chrobáky. Dá vám prvý jednoduchý quest – zlikvidovať škodcov. Získate prvé potrebné skúsenosti – questy celkovo sa oplatia plniť, pretože vďaka nim získate ohromné množstvo skúsenostných bodov. Zabíjaním nepriateľov získate tiež nejaké body, no násobne menej. Vonku pred krčmou si deti hrajú s veveričkou – toto zvieratko si zapamätajte, pretože neskôr bude hrať v jednej cutscéne veľkú úlohu. Potom si môžete ísť preskúmať mesto. Je tu obchodník s rybami Gaspar, v chráme Tempusa je vojnový kňaz Everard, u ktorého si môžete kúpiť brašnu na potiony a zvitky. Vonku stretnete Apsela, ktorému do dielne vbehol vlk. On sa ho bojí, takže ho musíte zabiť. Dôležitý vedľajší quest je so ženským duchom Elisiou, ktorú stretnete na brehu. Prezradím len to, že táto príbehová línia sa bude ťahať až do konca hry a ak ju splníte, získate mocný artefakt. Na moste stretnete chlapca, ktorému skřeti ukradli rybyšku. Takže vás čaká prvý stret s nepriateľom. Keď si pohovoríte s Hrothgarom, povie vám o stratenej karavane, ktorá mala prísť do Východného prístavu so zásobami. Pošle vás ju hľadať. Pôjdete teda do kopcov východne od dediny. Tu si zabojujete proti orkom schovaným v jaskyni. Nebezpeční sú hlavne lukostrelci a šamani a majú medzi sebou aj jedného zlobra. Keď získate informácie, čo sa stalo s karavanou, môžete sa vrátiť ku Hrothgarovi. Ak ste už splnili všetky vedľajšie questy a urobili zásoby, môžete sa vydať na expedíciu.
To bol prológ hry a expedíciou začína prvá kapitola. Ocitáte sa blízko Kuldaharu, do ktorého sa musíte dostať. Popritom zisťujete, že všade je plno skřetov, orkov a iných monštier. Schádzajú sa tu, pretože ich niekto povolal. Všetkých týchto zelenokožcov príšerne bolí hlava, až ich privádza ku šialenstvu. Jedného ogra nájdete vo veži a ak si s ním pohovoríte s druidom, môžete ho hneď vyliečiť a dostanete bonusové skúsenosti. Postupne budete odhaľovať zdroj tejto zlej sily, preto zamierite do Kuldaharu. Je to nádherná osada, taká oáza pokoja od všetkej tej akcie, zimy a armád príšer. Je postavená pri obrovskom dube, ktorý vyžaruje teplo a zabraňuje chladu, aby nezaútočil na nechránené domy obyvateľov. V meste nájdete kováča s drahými magickými zbraňami, potom pochybného nového vlastníka hostinca, ktorý tento podnik záhadne získal, je tu mág Orrick Šedý, u ktorého si konečne nakúpite nové kúzla do vašej knihy a stretnete aj Osvalda Kutiltroška, gnóma, ktorý tu pristál so vzducholoďou a teraz tu predáva magické elixíry. Vodcom osady je druid Arundel, ktorý strom ochraňuje podobne ako druidi pred ním. Povie vám, aby ste išli preskúmať Údolie tieňov, kde sa možno skrýva zlo, ktoré obklopuje celú Planinu ľadového vetra. Údolie tieňov je rozľahlé, plné duchov a prízrakov. Menších zabijete v pohode, no na väčších už potrebujete magickú zbraň alebo kúzla. Sú tu yeti, z ktorých môžete pozbierať kožušinu. Z nej vám mág v meste vytvorí silné brnenie. V okolí nájdete kobky, ktoré strážia kostlivci a nemŕtvi bojovníci. Je tu veľa pascí, takže posielajte dopredu na prieskum zlodeja. Kresselackova hrobka bude väčšia, zabojujete si tu s múmiami, mátohami, kostlivými mágmi a lukostrelcami. Potom stretnete samotného Kresselacka. Bude tu jeden skvelý zvrat, ktorý nejdem prezrádzať, no po ňom sa vrátite znovu do Kuldaharu. Chrám zabudnutého boha bude ďalšia vaša zastávka. Musíte nájsť Kamenné srdce. Tu si pozabíjate veľkých verbeegov – sú pomenovaní aj ako ľudskí behemoti. Chrániť ich budú ľudské akolyty, ktoré ich podporujú v boji. Je to krátky dungeon, ktorý prejdete do pol hodiny.
V druhej kapitole začne prvýkrát viac prituhovať. Celý dungeon Dračieho oka, v ktorom budete hľadať Kamenné srdce, bude náročný a rozľahlý. Má až päť obrovských levelov a v každom budete bojovať proti rozdielnym nepriateľom. Hneď na začiatku vás privítajú ješterani. Súboj proti ich kráľovi bude náročný, ak sa na neho dopredu nepripravíte a nabehnete medzi nepriateľov. Jeho šamani vašich hrdinov dokážu kúzlami znehybniť, takže veľakrát je aj o šťastí, či sa im to podarí. Môžete tu oslobodiť ľudí, čo vám dá veľmi veľa skúseností. Ďalší ťažký súboj bude proti trollom a talonitským kňazom. Ja som k nim vyčaroval svoje menšie monštrá, aby na nich nepriateľskí mágovia zoslali kúzla znehybnenia a potom som si počkal než prídu ku mne. Bolo ich tam hrozne moc. V druhom leveli sú ešte otravné chrobáky, ktoré svojim smradom dokážu ublížiť vašim bojovníkom. Opäť som využil medvede a iné vyvolané zvieratá a poslal som ich dopredu. V treťom leveli k vám cez kostlivca konečne prehovorí nekromantka. Nemŕtvych bude hrozne moc, no už ste bojovali proti ťažším monštrám, takže nebudú robiť problém. Horšie budú všadeprítomné pasce. V štvrtom leveli stretnete ľudí. Po chaose a ťažkých bojoch to bol zvláštny pohľad, no oni sa správali, že sa nič nedeje. Tu tiež nejdem prezrádzať, ako celé stretnutie dopadne, len poviem, že na konci piateho levelu vás čaká veľmi ťažký súboj s bossom. Po tomto náročnom dlhom dungeone sa pôjdete znovu nadýchať čerstvého vzduchu, predať plné batohy artefaktov do Kuldaharu a konečne sa vyspať v poriadnej posteli.
Tretia epizóda sa odohráva v oblasti pomenovanej ako Useknutá ruka, čo bola kedysi elfská pevnosť. Znovu tu stretnete veveričku – či je to tá istá ako vo Východnom prístave, to nechám na vás. Nemŕtvy strážca si ju popletie s trpaslíkom. — Toto je veľmi rôznorodá oblasť. Budete tu bojovať proti prízračným orkom a skřetom. Veža má veľa poschodí a je veľmi ťažké sa v nej vyznať, pretože je tu množstvo schodov a výťahov. Niektoré schody sú zničené, preto musíte hľadať inú cestu a neskôr sa dostanete do časti, kde sídlia prízrační elfovia. Tí sú priateľskí, môžete u nich prespať, predať veci alebo si niečo kúpiť. Od obyvateľov sa postupne budete dozvedať, čo sa vlastne stalo, prečo sú stále živí v tejto nehmotnej podobe. Začnete zisťovať, že sa spojili do aliancie s trpaslíkmi, no tí ich zradili. To je verzia ako to vidia elfovia. Neskôr sa dozviete, ako to bolo naozaj a kto koho zradil. Ako hlavnú úlohu tu musíte nájsť licha Larrela, ktorý bol kedysi mocným elfským arcimágom a musíte mu vrátiť jeho príčetnosť tým, že nájdete 4 časti prístroja a opravíte atroláb. Časti sú rozosiate všade po veži, preto musíte prehľadať každý kôš, každé haraburdy. Ešteže si tabulátorom môžete zvýrazniť aktívne predmety. Larrel vás potom môže teleportovať späť do Kuldaharu, čo sa hodí, pretože cesta pešo by bola dlhá. Alebo vás môže rovno hodiť do novej oblasti.
V štvrtej chapterke sa pozriete do Dornovej hlubiny, čo bola trpasličia pevnosť. Teraz v nich prebývajú inteligentné huby uctievajúce boha Psilofyra. Sú to mierumilovné bytosti, ktoré nemajú radi násilie, no zlo ich prinútilo jednať agresívne a hneď ako vojdete do pevnosti, tak vás napadnú. Ďalším monštrom je dvojhlavý obor ettin. Osamotene je ľahký, no keď ich stretnete viac pokope, dokážu vašu partu potrápiť. Keď ich spomalíte, tak nemajú šancu. V druhom leveli vás prepadnú orkovia vedení temnými elfami. Táto miestnosť s úzkym mostom je náročná, ak do nej vstúpite nepripravený. Ja som si zvykol dávať buffy a ochrany vždy pred vstupom do novej oblasti, pretože v tejto hre vás čaká veľmi veľa prepadov. Keď zabijete drowích mágov, zvyšok nepriateľov rozsekáte okamžite. Sú tu neo-orogovia, čo sú hybridi medzi orkami a ogrami. Charakterizoval by som ich ako silnejších a obrnenejších orkov. Zvyšok tohto levelu nie je náročný. Na severe nájdete jedno jednoduché puzzle s kruhovou miestnosťou, no môžete sa vydať ešte ku Krilagovi pre prvý mocenský odznak alebo navštíviť Bandotha a nakúpiť si od neho nejaké kúzla. Na konci v hrobke musíte poraziť nesmrteľného licha a znovu uviesť do chodu starú kováreň.
Tým si otvoríte prechod do piatej kapitoly odohrávajúcej sa v zmrznutom Wyrmovom zube. Je to krásna obrovská oblasť s vodným múzeom a jaskyňami, v ktorých bývajú ľadoví obri. Questy tu môžete vyriešiť rôznymi spôsobmi, čo bolo super. Napríklad v múzeu sú ľadoví salamandri – môžete ich hneď pobiť alebo ich skúsiť ukecať, že ste špión jedného mocného vraha. Salamandri majú problém, pretože sa im vzbúrili ľudskí otroci a zavreli sa do knižnice, v ktorej je teplo. Salamandri teplo neznesú, preto tam nemôžu ísť a ani ľudia nemôžu utiecť, pretože východ je zamknutý. Je na vás, či pomôžete otrokom utiecť alebo salamandrom s ich malým problémom. Ďalších ľudí zachránite z ľadových jaskýň, kde vládnu ľadoví obri. Konfrontuje vás tu aj ľudská čarodejka Kontik, ktorá je na vás naštvaná kvôli niečomu, čo ste urobili v prvej kapitole. Jej čierni ľadoví bojovníci sú dosť silní.
Posledná šiesta kapitola je v spodných Dornových hlubinách. Musíte tu od štyroch vodcov získať zostávajúce štyri odznaky. Zaujímavé je, že veľa odznakov sa dá získať aj bez boja. Toto bude najťažšia oblasť. Je tu veľa menších podoblastí, kde stretnete tuhých nepriateľov. V jednej sú minotauri a klepetnatci, ktorí vás pohľadom môžu omráčiť. Náročný súboj bude proti mocnému drowskému mágovi Malavonovi. Má pri sebe dvoch železných golemov a sám bude mať okolo seba štíty a bude sa po svojom sídle zbesilo teleportovať a hádzať plošné kúzla. V zlodejskej štvrti budú vašich mágov zabíjať neviditeľní vrahovia. Potom tu budú ohniví salamandri a ohniví obri, ktorých vedie asi najsilnejšia ľudská bojovníčka Panna Ilmadia. Musel som si nahádzať na seba tie najsilnejšie obranné kúzla, aby som ju zabil. Finálneho bossa bude strážiť v jednej miestnosti až neuveriteľné množstvo nemŕtvych nepriateľov. Problém budú robiť hlavne veľké múmie, ktoré stále čarujú nepríjemné kúzla. Musel som si ich postupne vylákať von a tak ich zabiť. Boss po vašom prvom strete ujde a čaká vás ešte jedna posledná oblasť, ktorú nejdem prezrádzať. Čo sa týka finálneho súboja, ten bol riadne ťažký. Problém budú robiť už jeho dvaja železní golemovia. V súboji s bossom budete stále zastavovať hru a plánovať svoje ďalšie kroky. Fakt som sa pri ňom zapotil.
Vylepšená edícia obsahuje datadisk Heart of Winter a menšie rozšírenie Trials of the Luremaster. Heart of Winter som dohral za 4 a pol hodiny a Trials of the Luremaster za 7 hodín. Do datadisku sa dostanete buď zo základnej hry, keď si pokecáte v Kuldahare s Hjollderom alebo z menu. Tam si musíte ale importovať postavy, ktoré sa vám automaticky uložili, ak ste prešli hru. Začínate v Pustolese, malej chladnej rybárskej dedine pri jazere Maer Dualdon, kúsok severozápadne od Východného prístavu. Je to oblasť Desať-miest – ľudia v nej sa boja, že ich zo severu napadne armáda barbarov. Tá sa zhromažďuje východne od Pustolesa – vedie ju Wylfdene, dávno mŕtvy bojovník, ktorý znovu povstal, aby spojil kmene a novú armádu viedol ako kráľ. Vy musíte zabrániť vojne medzi desiatimi mestami a barbarmi, preto pôjdete navštíviť vodcu kmeňov. Sprievodcu vám bude robiť práve Hjollder. Ešte predtým si môžete preskúmať Pustoles a predať všetky predmety z posledných dungeonov. U Emmericha sa dajú kúpiť luky a u Quinna zboje a zbrane, no tie mi prišli dosť slabé. Krčmu vlastní bývalý mág, u ktorého si kúpite mocné kúzla siedmej až deviatej úrovne.
Je tu niekoľko nových lokácii, nové monštrá a nové predmety. Budete sa pohybovať skôr vonku než v dungeonoch. Najskôr pôjdete k barbarom, stretnúť sa s Wylfdenom. Tomu sa moc nepáčite, rovnako ako vízie jeho šamana Hjolldera, ktorý vás tu zavolal. Šamana vyhostí na Pohrebný ostrov a vás z tábora vyhodí a prikáže Angaarovi, aby vás zabil. Takže sa budete musieť prebojovať cez barbarov. Potom pôjdete hľadať Hjolldera na Pohrebný ostrov, ktorý je plný nemŕtvych. Sú to v podstate oživlé mŕtvoly barbarov, pretože tí tu prichádzajú pochovávať svojich mŕtvych bojovníkov. Sú tu noví tuční utopenci, mohylové mátohy a panny, ktoré čarujú. Šeromráz je ďalšia veľká oblasť, kde si zabojujete s potvorami, ktoré zbožňujú chlad. Bude tu veľa zimných vlkov a snežných trollov. V ľadových jaskyniach potom budete bojovať proti ľadovým štítovcom. Táto oblasť je nakreslená nádherne. Stretnete tu slepého trpaslíka Tiernona, ktorý vám môže opraviť zbrane a štíty a okrem toho mu môžete pomôcť vyrobiť jednu zbraň z ľadu Šeromrázu. Vyberiete si, aká to bude zbraň a tú si potom môžete nechať. Ja som si u neho nakúpil rôzne veci a zásoby a vydal sa ďalej. Po zabitých ľadových golemoch a ľadových štítovcoch mi úrovne nabiehali pekne rýchlo. Na konci druhého levelu sa musíte dostať až k veštkyni. Dialóg s ňou bol zážitok a rovnako aj nasledujúca konfrontácia s Wylfdenom. More pohyblivého ľadu je posledná veľká lokácia a je podobná na Šeromráz. Náročnejší súboj je v poslednej miestnosti pred záverečným bossom – je tu plno pascí, no nepriatelia nie sú vôbec ťažkí a rýchlo ich rozsekáte. Záverečný boss datadisku je veľmi jednoduchý. Zabil som ho rýchlo a ubral mi minimum života. Možno to bolo tým, že som najskôr dokončil Trials of Luremaster a tam sa naleveloval.
Druhé rozšírenie Trials of Luremaster som hral ešte pred Heart of Winter, preto mi prišlo ťažké. Ak si ho zahráte až po datadisku, tak ho prejdete vo väčšej pohode. Dostanete sa do neho cez krčmu v Pustolese. Tam stretnete hobita Hobarda, ktorý vám sľúbi bohatstvo, ak mu pomôžete vyriešiť jeden nebezpečný quest v starom hrade. Keď ho prijmete, okamžite vás portne do hradu a kým nevyriešite všetky hádanky Pána osudu, preč sa nedostanete. Zostanete zavretý v hrade – obchodníka vám bude robiť práve Hobard, ktorý vám predá výborné vylepšené liečiace elixíry a muníciu do strelných zbraní. Nepriatelia sú tu dosť tuhí. Pripravte sa na boj proti harpyjám, ktoré vás môžu svojim vreskotom znehybniť a prízračné stráže hradu tiež zavaria svojim počtom a zručnosťou so zbraňami. Je tu inak veľa puzzlov, ktoré sú dosť náročné – pán osudu vám vždy povie nejakú básničku, ktorá vám napovie, čo máte robiť. Keď splníte hádanku, otvorí sa vám ďalšia časť hradu. V hrobke štyroch hrdinov si musíte cez knihy prečítať ich príbeh a následne hľadať kľúče od dverí. Je tu plno tajných miestností a pascí, tak choďte opatrne a pozorne prezrite všetky časti kobiek. Sú tu revenanti, ktorých musíte dodatočne zabiť kúzlami, podobne ako trollov, inak znovu povstanú a napadnú vás. V hrade bude plno silných strážcov a na prvom poschodí aj beholderov. V komnátách stretnete pána hradu, ktorý stále čaruje a teleportuje vašich bojovníkov po celom hrade. V podzemí je ďalšia časť, kde má pán uväznené monštrá, ktoré proti sebe poštve. Je tu nepríjemný sliz, ktorý zabijete len ohňom alebo kyselinou a neskôr budete bojovať proti šakalom a kulhavcom. Stretnete aj pár démonov glabrezu. Potom musíte nájsť päť kazových drahokamov, tie premeniť na perfektné a správne ich vložiť do teleportu. Finálny súboj je náročný – na začiatku pôjdete len proti mágovi, no ďalší nepriatelia sú skrytí a postupne vás budú napadať. Hlavne vaši mágovia budú mať problém, takže väčšinu času s nimi budete utekať a snažiť sa nepriateľských bojovníkov prinútiť, aby útočili na vašich bojovníkov.
K prvému Icewind Dale som sa znovu vrátil po rokoch a druhý krát ho dohral. Bolo to, akoby som sa po dekáde stretol so svojim dobrým kamarátom, s ktorým som toho kedysi mal veľa spoločné a spomínali sme na staré dobré časy. Tak by som prirovnal hranie dnes. Planina ľadového vetra sa hrá veľmi príjemne, je to návrat do starého sveta, ktorý aj napriek všadeprítomnému mrazu stále hreje. Pri hraní som sa cítil, akoby som bol v malej chate v divočine, okolo mňa zúril vonku blizard, no ja som mal horúci čaj a vychutnával si teplo praskajúceho krbu. Icewind Dale mám osobne oveľa radšej než Baldur’s Gate – na jednej strane je priamočiarejší a jednoduchší príbeh, no je tu čarovná fantasy atmosféra. Hudba Jeremyho Soula dáva hre dušu, rovnako ako skvelo napísané dialógy a nadabované postavy. Keď tieto elementy boli pokope, aj dnes som žasol nad tým, ako skvelo spolu fungovali.
- Článok z ktorého som čerpal informácie – https://www.shacknews.com/article/103473/beneath-a-starless-sky-pillars-of-eternity-and-the-infinity-engine-era-of-rpgs?page=9
- Interview s Feargusom Urquhartom – https://www.youtube.com/watch?v=0zY16pKjtlc
- Soundtrack – https://www.youtube.com/watch?v=vSKGsmjbq2w
- Chronologicky zoradené RPG hry zo sveta Forgotten Realms podľa roku, v ktorom sa odohrávajú (tak môžete zistiť, akému ďalšiemu RPG z tohto sveta sa budem venovať) – https://forums.beamdog.com/discussion/65246/timeline-of-the-bg-iwd-nwns-and-planescape-games
- Steam: https://store.steampowered.com/app/321800/Icewind_Dale_Enhanced_Edition/
- GoG – https://www.gog.com/game/icewind_dale_enhanced_edition