FLASHBACK:Dnes som sa rozhodol spraviť recenziu na inú platformu ako je PC. A aby toho nebolo málo, rozhodol som sa hneď pre emuláciu niekoľkých systémov a viacerých hier, ktoré spája herná značka Castlevania. Prvá hra z tejto hernej série sa datuje asi do roku 1986 – v Japonsku vznikla hra pre platformu MSX. Úspech hry si žiadal expanziu aj na iné platformy a preto v roku 1988 vznikol port pre 8-bitové Nintendo, na ktoré vznikli ešte ďalšie dva diely. Dalo by sa povedať, že tak ako sa vyvíjali herné platformy, tak sa vyvíjala aj Castlevania. Začala na MSX, prešla érou 8-bitov, 16-bitov, 64-bitov a rôznymi prenosnými konzolami až do súčasnosti, kedy je táto hra už čisto 3D záležitosťou.
STORY: Tak, príbeh tejto hernej série sa točí okolo znovuzrodenia transylvánskeho kniežaťa Draculli a rodu Belmontovcov, ktorý s ním po stáročia bojuje. Okrem týchto dvoch pólov na scénu prichádza aj Dracullov syn Allucard (anagram), ktorý tiež bojuje proti svojmu otcovi. Príbeh ako taký je u tejto série až na druhom mieste čiže nemá žiadny zmysel sa ním nejako hlbšie zaoberať.
______________________________________________________________________
Castlevania I (NES)
Prvú Castlevaniu, ktorú som hral, bola práve táto pre Nintendo, tuším z 86-teho. Aj keď vizuálne hra neokúzlila, položila základy pre všetky ďalšie. Hlavná postava je vyzbrojená bičom, pomocou ktorého sa musí prebiť úrovňami plnými zombies, netopierov, vlkov, medúz, kostlivcov a na konci každej úrovne poraziť BOSSa.
______________________________________________________________________
Castlevania II: Simon’s Quest (NES)
Tak táto hra vyšla v 87-om, graficky neprináša nič závratné, jedinou zmenou sa stáva striedanie noci a dňa. A taktiež to, že hra je úplne zbytočne predlžovaná putovaním, a tým myslím, že už to nie je klasické striedanie úrovní, ale za úrovňami musíte putovať niekedy aj polhodinu. Na rad prichádzajú aj NPC postavy, ktoré sú však dosť tupé a väčšinou každá omieľa to isté dookola.
______________________________________________________________________
Castlevania III: Dracula´s Curse (NES)
Tento tretí diel, ktorý vyšiel v 89-tom, bol posledným určeným pre 8-bitové Nintendo (NES). Chvála autorom – vykašlali sa na systém, ktorým začali prúdiť v dvojke a vrátili sa späť ku koreňom. Áno, hra je stále obmedzená platformou, ale je vidno, že využíva maximá, ktoré sa len dajú z 8-bitu vyžmýkať. Autori tu nechali aj nejakú tu variabilitu v podobe výberu cesty, ale až tak prevratné to zase nebolo.
______________________________________________________________________
Super Castlevania IV (SNES)
Tak toto dielko vyšlo v 91-om už na 16-bitovom Nintende a bol to práve posledný diel, ktorý bol označený poradový číslom. Okrem vymakanejšej grafickej stránky bol originálny aj svojou hrateľnosťou. Hlavný hrdina je síce vyzbrojený iba bičom ale svoj bič dokáže ovládať v ôsmich smeroch a využíva ho aj na prehupovanie sa z plošiny na plošinu. Systém „čo_úroveň_to_iný_boss“ zostal tiež zachovaný, ale bossovia sú prepracovanejší. Taktiež engine hry dovoľuje otáčanie celého herného sveta a pozadia sú animované.
______________________________________________________________________
Castlevania: Rondo of Blood (PC ENGINE CD)
Vzišiel na svetlo sveta niekedy v 93-ťom na konzole resp. počítač, o ktorého existencii som až doteraz netušil. S hrou samotnou som mal tú česť až na PSP, kde bol vydaný vcelku vydarený remake.Herne a ani graficky nijako tento diel neokúzli, ale je tam niekoľko dobrých nápadov, prečo sa oplatí tento počin vyskúšať.
______________________________________________________________________
Castlevania: Bloodlines (Genesis)
V 94-tom sa svojej Castlevanie dočkala aj Sega, do toho času to bola iba záležitosť Nintenda a periférnych zariadení. Ide v celku o svižnú akciu a dá sa povedať, že je oveľa lepšia než Nintendo Dracula X. Na výber sú hneď dve postavy, pričom jedna je vyzbrojená mečom a tá druhá kópiou. Oproti Nintendo verzii je vidno,že Sega mala benevolentnejší prístup k otázke násilia a preto častejšie vidíme vnútornosti :-D.
______________________________________________________________________
Castlevania: Dracula X (SNES)
Tak táto pohroma prišla na svet v 95-tom a dalo by sa onej povedať asi toľko, že bola ranou pod pás. Po predošlom štvrtom diele by každý očakával, že už keď hra neprinesie nič nové, tak aspoň nebude uberať. Opak je pravdou, grafika je síce na vyššej úrovni, ale ovládanie bolo pochované pod zem. Hlavná postava má opäť bič, ale dokáže ho ovládať nanajvýš dvomi smermi. V praxi to potom vyzerá ešte horšie. Neustále opakovanie tých istých pasáži až do zblbnutia a záverečný BOSS je fakt hardcore. Akoby nestačilo, že sa počas boja transformuje trikrát, tak ani stúpnuť nemôžte hocikam a jeden zásah znamená smrť. Séria Castlevania nebola nikdy jednoduchou záležitosťou ale tu už obtiažnosť smrdí.
______________________________________________________________________
Castlevania: Symphony of Night (PSX)
Tak, konečne sa dostávame k skutočne hernej lahôdke. Hra vyšla v 97-mom ale dodnes je najlepšou z celej hernej série. Hlavná postava je Allucard, tiež vampír, avšak je na dobrej strane. Máte radi RPG? Ja ani nie, ale tu je to asi najväčšia výsada, pretože svoju postavu môžte donekonečna zlepšovať a okrem toho jej vybrať brnenie, zbraň, štíty alebo pomocníka. Časom sa dokonca naučíte premieňať na rôzne stvorenia a dostať sa do miest, kde ste predtým nemohli. Hra už nie je riešená levelovo, čiže od konca sa môžte vrátiť na začiatok a vlastne sa budete musieť aj vracať, lebo už to nie je tak priamočiare a sem-tam musíte vyriešiť aj nejakú tú hádanku. V hre sa dá ľahko zaseknúť, ja som sa zasekol asi zo desať ráz, ale nič strašné to nebolo.
V hre bojujete celkom až s 20 bossmi a postup v hre je vyjadrený percentami. Mojou neznalosťou angličtiny som skoro hru zabalil pri 50-tich percentách. Bolo mi divné, že ako posledný Boss ma prekvapil sám lovec démonov Richter (predstaviteľ dobra). No čo už, zadrbal som ho a po titulkoch som chcel odložiť hru do police s tými prejdenými. Bol to klam, ktorý som zistil až po preštudovaní Gamefaqs. Nesmiete zabiť Belmonta (resp. zabiť musíte toho kto ovláda Belmontovu myseľ) a hra pokračuje v prevrátenom hrade. Áno celý hrad sa v polovici hry prevráti naruby a vy pokračujete ďalej. Hra mi zabrala nejakých 50 hodín hrania s tým, že dosť často som blúdil hľadajúc niečo, o čom som sám nevedel, že to potrebujem… Séria Castlevania nemá u nás hernú komunitu a preto pri záseku zabudnite na to, že Vám pomôže našinec…
______________________________________________________________________
Castlevania: Chronicles (PSX)
Hra vyšla v 2001 a ide o konverziu staršieho počinu z 93-tieho, ktorý vyšiel iba pre domáce počítače Sharp. Hra celkovo neprináša nič nové a je na úrovni originálu, tzn. že grafika je zastaralá a keď nie ste skalným fanúšikom tejto série, tak ho môžte kľudne ignorovať.
______________________________________________________________________
Na to, aby som Vám priblížil všetky tituly s dielne Castlevania, by mi nestačili ani dva týždne. Vo svojej review som sa snažil zamerať na tie masovejšie diely, i keď, ako je vidno, bežný fanúšik tejto série si len ťažko uhasí svoj smäd jedným herným systémom. U iných firiem býva zvykom urobiť jednu hru a potom ju portovať, ale Konami ide cestou čo konzola to iný diel.
Pokroku sa nevyhla ani táto séria, ale prechodom od 2D do 3D pre mňa stratila čaro. Zámerne som sa vyhol všetkým 3D a prenosným titulom pre úplnosť ich aspoň vymenujem.
3D:
- Castlevania 64 (N64) 1999
- Castlevania: Legacy of Darkness (N64) 1999
- Castlevania: Lament of Innocence (PS2) 2004
- Castlevania: Curse of Darkness (PS2, XBOX) 2005
- Castlevania Judgment (WII) 2008
- Castlevania: Lords of Shadow 2010
2D:
- Castlevania: Circle of the Moon(GBA) 2001
- Castlevania: Harmony of Dissonance (GBA) 2002
- Castlevania: Aria of Sorrow(GBA) 2003
- Castlevania: Dawn of Sorrow (NDS) 2005
- Castlevania: Portrait of Ruin (NDS) 2006
- Castlevania: Order of Shadows (MOBILE java)
- Castlevania: The Dracula X Chronicles (PSP) 2007
- Castlevania: Order of Ecclesia (NDS) 2008
- Castlevania: Harmony of Despair (PS Live, Xbox live) 2011