Turok bol vo svojom čase grafická bomba, ktorá posunula možnosti FPS hier zase o kus vyššie. V roku 1997 ešte vychádzali doomovky na DOS, ktoré bežali na Build Engine ako Blood, Redneck Rampage, Shadow Warrior, no vyšli aj Outlaws či Chasm: The Rift. Turok vyšiel v roku 1997 na Nintendo 64 ako launchový titul v Európe. Zaujímavosťou je, že GoldenEye vyšiel až o pol roka neskôr. Povedzme si to na rovinu – Turok svojou audiovizuálnou stránkou v tom čase posadil všetkých na zadok a každý len „čumel“ so spadnutou sánkou na obrázky v časopisoch.
Vývoj Turoka začal už v roku 1996 a trval 15 mesiacov. Distribútor Acclaim v roku 1994 začal kupovať veľa menej známych licencií a jednou takou bol aj Turok. Ten dovtedy vychádzal len ako komiksová séria rovnakého mena v Dell Publishing – prvá časť sa objavila už v decembri 1954 v komikse Four color Comics. Neskôr ho v roku 1993 oživilo americké vydavateľstvo Valiant. Tieto komiksy si môžete prečítať v internetovom archíve. Odkaz nájdete pod videom. Acclaim kúpil Valiant za 65 miliónov dolárov a o rok neskôr získal za 5 miliónov aj štúdio Iguana, ktorému dal za úlohu vytvoriť hru podľa licencie Turoka. V auguste 1994 oznámili, že Turok bude exkluzívny titul pre novú plánovanú konzolu od Nintenda. Tá vyšla v domovskom Japonsku v júni 1996, V USA v septembri a v Európe až v marci 1997. Turok nevyšiel ako launch titul ani v Japonsku a dokonca ani v USA, pretože bol odložený. Vyšiel až v Európe v marci 1997, takže to bola jedna z prvých hier, ktorá na túto platformu vyšla. Spolu s ňou vyšiel aj Super Mario 64, FIFA Soccer 64, Pilotwings 64, 3D hockey Wayne Gretzky a Star Wars: Shadow of the Empire.
Producent a dizajnér hry bol David Dienstbier. Nebola to jeho úplne prvá hra, no prvýkrát viedol podobný projekt. Väčšina ľudí v tíme bola neskúsená a bola to ich prvá hra. Na druhej strane, autori mali priamu podporu od Nintenda. Originálne mal byť Turok adventúra z tretieho pohľadu podobná na Super Mario 64 či Tomb Raider a veľmi akčne ladená. Tá akcia tam ostala – je to čistá strieľačka z prvého pohľadu, v ktorej sa pohybujete v obrovských leveloch, musíte všetko zabíjať a hľadať kľúče. Na Nintendo to bola dosť krvavá a násilná hra a je vôbec zázrak, že to spoločnosti nevadilo a dovolilo hru vydať, pretože sama viedla politiku nenásilných family-friendly hier. Celá hra sa musela zmestiť na 8 MB cartridge. Jednotlivé úrovne mali 250 tisíc polygónov, preto celú hru autori museli skomprimovať do takejto malej veľkosti. Najväčší problém im robila kompresiu zvuku. Animácie nepriateľov v hre sú urobené pomocou Motion capture, ktorú si kúpil Acclaim za 10 miliónov dolárov a neskôr ho ponúkal rôznym spoločnostiam – aj Hollywoodu, keďže sídlil v Texase. Preto sú animácie také plynulé a keďže sú nepriatelia kompletne v 3D, vyzerá to veľmi dobre. Nintendo 64 bolo v tom čase výkonnejšie než väčšina počítačov. Turok vyšiel aj na PC – v novembri 1997. No väčšina hráčov ho nespustila, pretože potreboval 3D akcelerátor 3Dfx. Čo sa týka hudby, tá je perfektná, rytmická a do hry sedí – skomponoval ju Darren Mitchell. Je dynamická, takže sa mení v závislosti na tom, kde sa nachádzate. Keď sa potopíte, okamžite sa zmení hudba. Keď ste vonku, hrá iná hudba a hneď ako prídete do budovy alebo do jaskyne, tak sa celá nálada zmení.
Po vydaní sa hre darilo veľmi dobre. Priemerne dostala 85% a u hráčov si tiež viedla slušne – predalo sa viac než 1 a pol milióna kusov len na Nintendo 64. Pritom sa predávala v Amerike za 80 dolárov, v Anglicku za 70 libier a v Austrálii za 130 dolárov. V roku 2015 potom vyšiel remaster od štúdia Nightdive, na ktorom spolupracoval aj pôvodný dizajnér a producent David Dienstbier. A túto verziu som si zahral aj ja. Hral som aj pôvodnú, no tá sa dnes hrá veľmi ťažkopádne – veľmi zle sa ovládala a z pohybu mi nebolo dobre aj kvôli nízkemu FOV. V remastrovanej verzii si môžete vypnúť pohupovanie kamery pri chôdzi, rovnako ako automatický pohľad dole, keď skáčete. Môžete si zapnúť alebo vypnúť rôzne efekty a zvýšiť FOV. Ako je u Nightdive zvykom, tento remaster sa im podaril na výbornú.
Pokračovaní vyšlo veľa, no dnes už nové hry z tejto série nevychádzajú, čo je škoda. Druhý diel vyšiel hneď o rok na Nintendo 64 a Windows a bol ešte úspešnejší než prvý. Tretí diel s podtitulom Shadow of Oblivion vyšiel na konci augusta roku 2000 a inšpiroval sa Half-Life, takže sa trochu odklonil. O dva roky neskôr vyšiel Turok: Evolution, ktorý sa príbehovo odohráva pred celou trilógiou. No a posledný diel vyšiel bez podnázvu v roku 2008. Odohrával sa v budúcnosti a hrali ste tam za Jozefa Turoka. Na koniec spomeniem ešte jeden multiplayerový spin-off Rage Wars a že Turok vyšiel aj na Gameboy.
Hráč ovláda indiána menom Tal´Set, ktorý sa stal Turokom čiže Synom kameňa, ktorý cestuje časom. Turok je titul, ktorý sa dedí z generácie na generáciu a má za úlohu ochrániť bariéru medzi Zemou a Stratenou Krajinou – primitívnym svetom, kde čas nič neznamená. Stratená krajina (Lost Land) oplýva množstvom rôznych kreatúr, počnúc pravekými dinosaurami až po mimozemských votrelcov s plazmovými puškami a obrov vystreľujúcich oheň. Turok medzi týmto a svojím svetom môže prechádzať cez portály (ako v Hviezdnej bráne, aj nepriatelia s obojstrannými kopijami mi pripadali podobní) a jeho úlohou je nájsť osem kúskov ničivej zbrane menom Chronoscepter čo je také priestorové / časové žezlo. To chce pre seba získať Campaigner (Bojovník), zničiť bariéru medzi oboma svetmi a ovládnuť celý vesmír. Vy mu v tom musíte zabrániť.
Hra vypadala v roku vydania úžasne, no nie každý ju rozchodil a ak aj, bola tu hmla, ktorá znižovala dohľad a v jednom momente mohli byť na obrazovke len traja nepriatelia. A keď ste ich zabili, nezostali na zemi ich mŕtvoly ale postupne sa vyparili, aby sa šetrilo RAMkou. Všetky tieto veci boli pre optimalizáciu nekompromisne znížené, aby hráči vôbec hru rozbehli. Turok má otvorený svet a do každého levelu sa môžete opakovane vracať a dodatočne ho preskúmať. Preto to veľa ľudí prirovnávalo k metroidu aj keď tu nemáte žiadne schopnosti, vďaka ktorým by sa vám mohli v starých leveloch otvoriť nové cesty. Nové levely si otvoríte len jednou cestou – zbieraním kľúčov. V starších doomovkách ako Doom alebo Quake ste sa do už prejdených úrovní vracať nemohli – keď ste ich dokončili, pokračovali ste automaticky ďalej. Turok v tomto zmysle priniesol niečo nové. No už rok predtým tu bol PowerSlave, ktorý priniesol pravú metroidvaniu na poli FPS žánru.
Na ťažkú obtiažnosť z nepriateľov nepadajú náboje, čo môže byť zo začiatku zlé, pretože ich budete mať málo a nepriatelia sa budú stále respawnovať. Preto Turok odporúčam hrať na normálnu obtiažnosť. Inak som zomieral len minimálne – po nevydarených plošinkových úsekoch, kedy som sa prepadol do ničoty a musel ísť od posledného checkpointu. Nedá sa tu rýchlo ukladať hra. Musíte buď nájsť miesto na sejvovanie alebo sa spoliehať na checkpointy. No pri normálnej obtiažnosti moc umierať nebudete a životov budete mať dostatok. Ak chcete naopak výzvu, je tu nová hardcore obtiažnosť, ktorú vytvorili Nightdive – každý nepriateľ je vylepšený a oveľa nebezpečnejší, takže ak ste už raz prešli hru a chcete si ju dať znovu, skúste túto obtiažnosť. Za každých 100 kusov žltého trojuholníka, čo reprezentuje životnú silu, dostávate nový život. Maximálne ich môžete mať 9, potom už ich prestanete zbierať. Na pohyb postavy sa dá veľmi rýchlo zvyknúť a dobre sa hra ovláda. Trochu dlhšie trvá než sa postava rozbehne, takže aj pri preskokoch na plošinky budete potrebovať väčší rozbeh.
Nepriatelia sú celkovo dosť pomalí a ani na najťažšiu obtiažnosť mi hra neponúkla poriadnu výzvu. Tým nemyslím novú hardcore obtiažnosť. Len budete mať málo nábojov. Opakovaný respawn nepriateľov ma štval, no hra obnovuje len tých slabších nepriateľov. Tých silnejší nie, čo je dobre. Keď znovu prechádzate level a hľadáte posledný chýbajúci kľúč, nemá zmysel ich znovu zabíjať. Váš pohyb je rýchly, takže vás nedobehnú. V posledných leveloch budete mať toľko zbraní, že si budete môcť vyberať, s akou zbraňou ich zabijete. V hre sa dá nájsť aj nesmrteľnosť, kedy sa celý svet spomalí a to môžete využiť na pobitie všetkých enemákov naokolo – ak budete používať luk, spomalí to šípy, takže sa týmto spôsobom môžete matrixovsky baviť. Z času na čas sa objavujú vo svete aj náhodné neriadené portály, ktoré je veľmi ľahké objaviť. Cez ne sa dostanete do bonusových levelov plných pascí, kde môžete veľa získať. Ak spadnete na elektrizujúcu podlahu, tak nič nestratíte, len vás to portne hneď na začiatok bonusu. Potom tu sú rôzne neagresívne zvery ako kanec alebo jeleň, z ktorých po každej rane vypadnú 2 životy.
Prvý diel obsahuje osem veľkých levelov z čoho je prvý centrálny hub, z ktorého budete do ďalších cestovať. Je to podobné ako pri Hexenovi. Do levelov sa môžete kedykoľvek vrátiť späť a znovu si ich preskúmať. V každej úrovni musíte nájsť niekoľko častí kľúčov, ktoré vám otvoria ďalšiu úroveň. A v každom leveli je časť sceptera, ktorý môžete tiež hľadať. Ale pre dokončenie hry to nie je potrebné. Aj tak scepter môžete použiť len v súboji s finálnym bossom, kde to bude vaša najsilnejšia zbraň. Dá sa zabiť aj bez chronosceptera. Mne trvalo Turoka dohrať za 6 hodín, takže je pomerne krátky. A budete sa pohybovať skoro stále v džungli, čo môže byť po čase nudné. Digital Foundry pekne rozobral, prečo sa v hre stále opakuje rovnaké prostredie alebo textúry. Odporúčam ho pozrieť.
Keď zapnete novú hru, tá vám toho moc nevysvetlí. Len, že musíte nájsť ruiny, kľúče a otvoriť portály do ďalších levelov. Hru budete začínať len s nožom a lukom. Nôž som vôbec nevyužil, pretože som hneď našiel pištoľ. Luk je dosť slabý a oplatí sa ho používať až keď nájdete výbušné šípy. Prvý level je veľmi jednoduchý a naučí vás mechaniky hry. Prvými nepriateľmi budú vojaci Campaignera. Väčšinou na vás pôjdu so zbraňou na blízko, no nebezpečnejší z nich budú mať strelné zbrane. Hitscan je tu nepríjemný a niekedy nebudete vedieť odkiaľ na vás strieľajú a čo vás poškodzuje. Zabijete si aj prvých dinosaurov – raptorov. Nie sú moc ťažký, no s príchodom HD remástera sú na Hardcore obtiažnosti oveľa nebezpečnejší – sú rýchlejší a útočia oveľa viac. Po krátkej prestrelke nájdete brokovnicu. Tá je celkom dobrá, no sranda je, že pri druhom kľúči môžete nájsť v tajnej miestnosti automatickú brokovnicu. Za portálom je prvá náročnejšia plošinková pasáž. Pôvodne bola dole ničota, takže po páde ste hneď zomreli, no najnovšie tam je voda, čo je super, pretože som tiež spadol. Po tejto pasáži si zabojujete s tuhšou zelenou gorilou. Má názov pur-lin. Keď ju zabijete, otvorí sa vám cesta ďalej. Neskôr sa dostanete aj do jaskýň, kde vás napadnú malí leaperi. Sú veľmi ľahkí, no ich sila je v počte. V jaskyniach nie je ťažké sa orientovať a ani celkovo v leveloch, pretože si tabulátorom môžete zapnúť mapu a hneď vidíte, kde ste ešte neboli. Sú tu obrie chrobáky, ktoré síce zabijete na jednu ranu, no dokážu skákať a je ich veľa. Miniete si na nich dosť nábojov, tak ich zabíjajte nožom. Po nejakej pol hodinke prídete do hubu so siedmymi portálmi. Po prvom leveli už budete mať tri kľúče k druhému levelu a pred každým portálom a levelom máte napísané, aké kľúče tam môžete nájsť.
Druhý level je podobná džungľa ako v prvom leveli len tu bude oveľa viac skákania a viac príležitostí zomrieť pádom do priepasti. Nepriatelia ostávajú rovnakí – nový je možno len vojak s energetickou puškou. Budete tu nachádzať oveľa viac antických ruín a viac vody, takže si zaplávate. Voda vypadá o dosť hlbšia než v skutočnosti je, čo je mätúce. Niekedy som si hodil šipku do plytkej vody, čo Turoka muselo zabolieť. Nájdete tu útočnú pušku, ktorá strieľa dávky a automatickú brokovnicu. Na konci v jaskyni sa dá nájsť aj minigun. Získate ho tak, že výbušnou muníciou zničíte pichliače brániace v prechode.
Tretí level bude antické mesto. Je obklopené horami, no stále sa budete pohybovať v džungli. V meste vám cestu skrížia prastarí bojovníci. Sú pomaľovaní ako kostry a pohybujú sa vo väčších skupinkách, no nie sú ťažkí. Len sa budú stále dokola respawnovať, takže si nebudete môcť v kľude preskúmať level. V meste potom budete stláčať spínače a hľadať kľúče. Nie je to ťažký level, len je tu oveľa viac goríl. A posledná skákacia pasáž môže niektorých hráčov odradiť. Na pôvodnej konzoli sa muselo skákať horšie – kvôli gamepadu. A pripočítajte k tomu nižšie rozlíšenie a dobu kedy hra vznikla. V tom čase hráči neboli zvyknutý hrať plošinovku z prvého pohľadu – dnes v remástri vďaka vyššiemu rozlíšeniu, myške a tomu, že sme na to už zvyknutí, to je v pohode. Na konci vás v kruhovej aréne čaká boss. Najskôr tam priletí hummer, ktorý sa vás bude snažiť prejsť. Ak s vami zarovná pohľad, tak na vás vystrelí z guľometu a raketometu no je veľmi nepresný a inak nestrieľa. Takže musíte docieliť, aby okolo vás krúžil a zlikvidujete ho výbušnou muníciou. Potom príde ešte jedno vozidlo. Do tretice sa ukáže Longhunter, čo je elitný žoldnier s plazmovou puškou. Držte si od neho odstup a koste ho z diaľky. Jeho najnebezpečnejšia zbraň je bumerang. Inak ide rýchlo zabiť výbušnou muníciou. Po zabití z neho vypadne pulzná puška strieľajúca plazmu, ktorá má výbornú kadenciu.
V štvrtom leveli sa budete pohybovať v ruinách, no tiež to bude džungľa. Než sa tam dostanete, tak budete plávať pod vodou, bojovať v jaskyniach a preskakovať hlboké priepasti. Nie je tu fall damage, takže môžete spadnúť aj z väčšej výšky. Trochu ma desilo pohybovať sa po vykývaných drevách a voľne zavesených rebríkoch ale musel som ísť ďalej. V ruinách je veľa dinosaurov a antických bojovníkov a veľa secretov, ktoré môžete odhaliť. Asi preto ma tento level oveľa viac bavil. U jedného rozpadnutého chrámu sa dajú nájsť neviditeľné plošinky a keď budete sledovať jemne vyznačenú cestu, dostanete sa až ku granátometu. Ďalší secret je s ôsmymi teleportmi – musíte nájsť ten správny, ktorý vás privedie k plošinkám. Tie si ale predtým musíte rýchlo aktivovať. Ak si vyberiete zlý teleport, skončíte v láve čo ale neznamená okamžitú smrť. Láva tu nie je až taká smrtiaca. Na osamotenom ostrove zase môžete nájsť minigun. Na samom vrchu obrovskej stavby nájdete časť chronospectera. Strážia ho nebezpeční leaperi, ktorí sú oveľa silnejší než bežné typy. A je tu labyrint rôzne veľkých stĺpov cez ktorý budete musieť preskákať. Takže toto je rozmanitý a bohatý level, ktorý vás bude baviť preskumávať.
Piaty level sa volá katakomby, takže sa celý bude odohrávať v podzemí. Majú mezoamerickú architektúru. To je dobrá zmena, aspoň hráč nie je stále vonku v džungli. V katakombách bude veľa bojovníkov, ktorí sa vás budú snažiť zabiť a samozrejme množstvo pascí a tajných tlačidiel, ktoré musíte nájsť, aby ste sa dostali ďalej. Katakomby sú dosť rozsiahle a komplexné, preto používajte mapu, aby ste sa zorientovali. Je to najzložitejší level v hre. Podzemie má aj kanalizačný systém. Aj keď sa v tejto hre nedá plaziť, postava to tu urobí automaticky. Dostanete sa aj vonku, kde musíte vypustiť vodu do miestnosti pod vami. Bojovníkov vedie veľkňaz, ktorý je dosť tuhý – bude na vás vysielať ohnivé gule. V jednej zatopenej miestnosti môžete nájsť ručný urýchľovač častíc. Na väčších nepriateľov ako gorily nie je moc účinný, skôr na menších ľudí. Čím viac ho nabijete, tým bude následná strela silnejšia. Aj tak som túto zbraň moc nepoužíval, pretože mi neprišla až taká silná a musela sa dlho nabíjať. Na konci levelu za portálom je ďalší bossfight proti mantisovi. Je to obria modlivka, ktorá sa vás bude snažiť rozsekať svojimi prednými nohami. Keď ste od nej ďalej, tak na vás pľuje kyselinu. Je veľmi rýchla a odolná. Najlepší je proti nej granátomet alebo výbušná munícia.
Šiestu misiu odohráte v korunách stromov. Tam si prastarí ľudia postavili svoje obydlie. Dostanete sa tam výťahom v strome a veľmi dlhým mostom. Zabojujete si tu proti vylepšeným dinosaurom, ktorí majú na sebe pripevnené zbrane. V tomto leveli to bude dimetrodon a v ďalšom raptor s plazmovým kanónom. Je tu oveľa viac goríl a veľkňazov. Inak tento level nie je moc náročný.
Siedma misia je stratená zem. Celá oblasť vyzerá ako vyprahla púšť a má aj taký žltý nádych. A namiesto vody tu je všade láva. Čakajte veľa nových nepriateľov – túto zem obývajú démoni, ktorí sú zelení a o dosť tuhší než antickí ľudia. Potom tu sú mäsožravé rastliny, ktoré väčšinou strážia nejaké dobré vybavenie. Keď vás uvidia, budú do vás strieľať ostne. Pripomenulo mi to Fallout 2ku. Ďalej tu sú mimozemšťania – nie sú ťažkí, no niektorí majú jetpack, s ktorým na krátky čas zmiznú a objavia sa za vami. Je tu aj triceratops, ktorý nesie na chrbte jazdca. Je vyzbrojený minigunom a raketometom a keď s ním budete bojovať prvý krát, dá vám zabrať. Po nájdení raketometu vám už problém robiť nebude. Druhá časť levelu sa odohráva v mimozemskej pevnosti plnej mechov a útočných robotov. Čo sa týka zbraní, hneď na začiatku môžete získať mimozemskú energetickú zbraň. Strieľa lúč plazmy, ktorá po čase vybuchne, takže nepriateľom dá dvojité poškodenie. Nikdy som si ju moc neobľúbil. Neskôr získate raketomet, ktorý vystreľuje 4 rakety naraz, čo z neho robí jednu z najsilnejších zbraní. A aj nábojov budete mať vždy dosť.
Keď nazbierate všetky časti ôsmeho levelu, aktivuje sa výťah v strede hubu. Keď sa teleportnete, už sa nebudete môcť vrátiť do predchádzajúcich levelov. Hneď po teleporte vás privíta dvojica triceratopsov a za ňou pevnosť ťažkých veží. Dinosaurov na nich môžete naviesť a ak ich nejaká veža trafí, začnú po nich útočiť. No pred pevnosťou sa nezdržíte dlho, pretože nájdete cestu do jaskýň, ktorá vedie cez kanále až do pevnosti. Celá táto úroveň je veľmi lineárna a nedovolí vám sa stratiť. Je tu plno nepriateľov a robotov, no teraz už máte slušný arzenál, tak vám nebude robiť problémy všetkých zabiť. V stokách pevnosti som našiel nového nepriateľa – akéhosi kraba, ktorý mi trochu pripomenul Dark Forces. Vo väčšej miestnosti s gravitačnými výťahmi nájdete poslednú zbraň – fúzny kanón. Je to také BFGčko Turoka – má len dva náboje a musí sa chvíľu nabíjať, no vystrelí guľu nukleárnej energie. Aj keď papierovo je už lepší len chronoscepter, ten môžete použiť len na záverečného bossa a má len tri výstrely. Fúzny kanón sa dá používať stále ak máte muníciu, čo sa pre mňa stáva najsilnejšia zbraň v hre. Na konci hry si zabojujete rovno s dvoma bossákmi – s Thunderom, čo je Campaignerov tyrannosaurus rex – chlapík mu primontoval cybernetické časti na telo, takže teraz môže z papule chŕliť oheň a z očí strieľať laserové lúče. Ani jeden jeho útok nie je nebezpečný, pokiaľ budete stále utekať dozadu a strafovať. Najlepší je proti nemu raketomet a výbušné šípy, ktoré budú na okraji arény. Finálna konfrontácia proti Campaignerovi je slušná. V súboji s ním sa musíte stále pohybovať a jeho najsilnejší útok je skok. Tomu sa vyhnete tak, že v správny moment uskočíte. Inak sa dokáže k vám teleportovať a strieľať energetické gule. Po jeho zabití nasleduje pekná akčná animačka. A záverečné titulky.
Turok je kvalitná strieľačka z prvého pohľadu, ktorá je ale trochu krátka. Nightdive ho zremástrovalo veľmi slušne a konečne sa dá dobre hrať aj na PC a nových systémoch.
- Komiksová séria – remastrovaná od Valiantu (1993) – https://archive.org/details/TurokDinosaurHunterComicBookCollection/Turok%20-%20Dinosaur%20Hunter%2001%20%28Jul%201993%29/mode/2up
- Digital Foundry popisuje ako bol Turok vytvorený a ako funguje – https://www.youtube.com/watch?v=H4RJn0mEhIg