Turok: Dinosaur Hunter

Zábavná akčná hra a vo svojej dobe veľmi náročná na HW…

Dni grafických boomov odišli do neznáma a navždy zostávajú v hráčskych spomienkach tých, ktorý mali tú česť byť pri zrode hier, ktoré posunuli žáner o ďalšiu úroveň hore. Jedna z takých hier bola aj Turok: Dinosaur Hunter (skrátene len „Turok“ – teraz nemyslím rovnako znejúcu akčnú hru z roku 2008, ktorá bola takým remake dnes recenzovanej klasiky). V prvom rade bol portovaný na platformu Nintendo 64 (bola to jedna z prvých hier, ktorá na túto platformu vyšla), čo sa množstvu Pcčkárov pravdaže nepáčilo. V roku 97 šli ešte skôr DOSové hry rachotiace na dosluhujúcom Build Engine ako Blood, Redneck Rampage, Shadow Warrior, no vyšli aj perly ako Outlaws, Chasm: The Rift alebo MDK (čo bola takisto grafická bomba). Turok, povedzme si to úprimne, všetkých posadil na zadok a každí len „čumel“ na obrázky v časopisoch ako dnešné deti na internete očakávajúce novinky z Crysis 3 (áno moji milí, už je očakávaný tretí diel – sám tomu neverím). Takýto grafický boom sa v budúcnosti ešte veľakrát opakoval a mohol by som vymenovať xy titulov, ktoré by si takúto udalosť v dobe svojho vzniku zaslúžili. Vráťme sa ale k hre Turok – je to hra postavená na postavičke z komiksa (len si dajte do Google vyhľadať „comic turok“ a nájdete obálky pomenované ako „Turok – Son of Stone… má prezývku ako nejaký wrestler). Iróniou je, že hlavnou postavou (a hrdinom!) komiksu v Amerike je Indián, ktorých Američania vyvražďovali po tisícoch.

Hráč ovláda indiána menom Tal´Set (v preklade Turok, v ďalšom preklade Turok znamená Syn kameňa), ktorý cestuje časom (dobre ste počuli). Každý takýto Turok sa vyberá z generácie na generáciu a má za úlohu ochrániť bariéru medzi Zemou a Stratenou Krajinou – primitívnym svetom, kde čas nič neznamená. Stratená krajina (Lost Land) oplýva množstvom rôznych kreatúr, počnúc pravekými dinosaurami až po mimozemských votrelcov s plazmovými puškami a obrov vystreľujúcich oheň. Turok musí medzi týmto a svojím svetom prechádzať cez portály (ako v Hviezdnej bráne, aj nepriatelia s obojstrannými kopiami mi pripadali podobní) a jeho úlohou je nájsť osem kúskov ničivej zbrane menom Chronoscepter (nejaké priestorové / časové žezlo), ktorý si chce pre seba nájsť Campaigner (Bojovník). Cesta to bude dlhá, únavná a samozrejme monotónna. V hre budete musieť najskôr nájsť kľúče, ktoré vám otvoria ďalšie a ďalšie portály až do ôsmych úrovní – v každej jednej nájdete jeden kúsok žezla.

Aj keď sa autori snažili do hry vložiť meniaci sa prostredie levelov, nestačí to. Hra vypadala v roku vydania úžasne, no nie každý ju rozchodil a ak aj, fog limit a množstvo nepriateľov na obrazovke v jednom momente (3 – vraj pre „množstvo“ polygónov) boli nekompromisne znížené. Dá sa povedať, že Turok má otvorený svet, ALE lineárny. Otvoriť si ho musíte lineárnou, jednou jedinou cestou, no tajných lokácii, kde môžete nájsť ukryté zbrane, lekárničky alebo žlté symboly – za každých 100 máte jeden život – je naozaj veľa a neskôr sa môžete do starej úrovne, ktorú ste prešli, znova vrátiť a už nemusíte ísť rovnakou cestou akou na začiatku, ale už môžete ísť novo otvorenými cestičkami.

Obtiažnosť v hre mi príde slabá – aj keď po prejdení hry na najťažšiu sa otvorí ešte ťažšia. Štandartne je hra prispôsobená na šípky, takže nemôžete kráčať do strán a ani mieriť myškou. Ovládanie sa dá nastaviť na vaše požiadavky, no ak hráte takúto hru prispôsobenú starému ovládaniu dnešným ovládaním WSAD + myš, hra sa stane doslova jednoduchá. Nepriatelia sú pomalí a ani na najťažšiu obtiažnosť mi hra neponúkla poriadnu výzvu. Aj keď na poslednú obtiažnosť nepriatelia neustále po zabití obžívajú, hra sa stáva ešte jednoduchšou, pretože nemá zmysel ich zabíjať, keďže znovu povstanú, a tak len okolo nich prebehnete, keďže vás aj tak neodbehnú. Myšou získavate množstvo výhod, no ovládanie len šípkami zjednodušuje hru ešte do tej miery, že ak idete schodmi hore alebo šplháte, kamera sa automatický nakloní na požadovaný stupeň. Graficky mi Turok veľmi pripomína hru Far Cry, kde je takisto všetko zelené a očiam upokojujúce (aj keď v dobe vzniku CRTčko oči určite len kazilo).

A ako sa Turok vlastne hrá? Jednoducho – idete koridorom, na vás beží človek, ktorého zabijete ľubovolne zvolenou zbraňou, idete koridorom ďalej, nabehne jašter, ktorého takisto sejmete po pár ranách z brokovnice (má tuhší korienok), idete koridorom, nepriatelia sa po svojej smrti respawnú, to vás nas*rie, tak sa na nich vys*riete a skočíte po najbližšom rebríku, po ktorom sa dostanete na plošinku s kameňom, u ktorého si uložíte hru. Následne preskáčete skaly, aby ste sa dostali ešte vyššie, nájdete nejakú tu skrýš a v nej pár nábojov do brokovnice a znova idete koridorom a tak ďalej… Na pár hodín dnes hra ešte stále zabaví, sám som sa pri nej bavil, no už to nie je to, čo by to bolo v dobe vzniku. Grafika sa dostala na úroveň „fúj, bože“ a myslím si, že by ste už dnes žiadneho mladého človeka nepresvedčili (okrem naozajstných nostalgikov), aby si hru vážne zahral v dnešnej dobe a povedali mu: „Tak toho je synu, úplne nová hra… bav sa.“ Na druhú stranu hra zabaví s podarenými smrťmi nepriateľov, kedy vojakovi napríklad prestrelíte krčnú tepnu a jemu v krásnej (naozaj) fontánke strieka oblúkom krv na zem, až by z toho jedno srdce zaplesalo – pritom sa urobí na zemi v mieste dopadu kaluž krvi… ach.

Poďme si povedať niečo o zbraniach. Je ich 14 a sú jednoducho geniálne. Indián je statný chlap a, aj keď nemá žiadne vaky ani opasky, môže nosiť v rukách toľko zbraní, že by mu ich aj futuristický barbar Conan mohol závidieť (je to taký prechod medzi Doomom a Half-Life). V prvom rade je to nôž, ktorý budete používať hlavne vo vode (a ak budete taký slepý s mierením, že si miniete všetky náboje, čo nehrozí), ďalej kolt, brokovnica (s výbušnými nábojmi), luk (s výbušnými šípmi – „WTF?!), puška páliaca dávky, rotačník, granáto, raketo, mraziaco-met, nejakú tú plazmovú pušku a ďalšie zbrane hromadného ničenia (škoda len, že sa na obrazovke vždy budú pohybovať len traja nepriatelia, takže posledné zbrane, ktoré sú také príručné atómovky sa využijú len na bosákov). Nestačí? Ale bude, ale bude… Každú zbraň pritom využijete na maximum, chvíľu budete pobehovať s brokovnicou, inokedy prepnete na jej rýchlejšiu verziu (automatickú brokovnicu) alebo na rotačník, s ktorým nepriatelia budú padať ako vojaci v druhej svetovej. V hre sa dá nájsť aj nesmrteľnosť, kedy sa celý svet spomalí (nie, to vy dostanete šialené reflexy) a to môžete využiť na slimáčím tempom sa hemžiacich nepriateľov – prvá škoda je, že som ho vždy našiel až po vystrieľaní danej lokácie a druhá, že je zo začiatku len málo zbraní (len luk), ktoré spomalia aj strely, takže sa týmto spôsobom môžete matrixovsky baviť (aj keď len na krátko, ale toto bol skôr len môj osobný pocit, než chyba). Ďalšia perlička je triafovanie kancov alebo jeleňov – nemôžete ich zabiť, no pri úspešnej strele z nich vypadnú dva životy. Taktiež nechápem, prečo autori dali do jednej tajnej lokácie v prvom leveli granát, čo je náboj ku granátometu, ktorý nájdete až o štyri levely neskôr. Z času na čas sa objavujú vo svete aj náhodné neriadené portály, ktoré je veľmi ťažké objaviť, no cez ne sa dostanete do bonusových levelov plných pascí, kde môžete veľa získať, ale aj stratiť. CD verzia sa od RIPu líši naozaj len málo – v hre nenájdete žiadnu hudbu a ani nijaké video-sekvencie, ktoré by stáli za reč, takže ju vôbec nezháňajte. Hre naozaj nemôžem dať viac než 8/10, bol by to v prvom rade hriech a v druhom rade by to bolo nespravodlivé, pretože hra, aj keď v tej dobe graficky pekná a náročná, nepriniesla prakticky nič nové.

PS: Remake nájdete ako na GoGu, tak na Steame, vydavatelia za to chcú 20 dolárov, čo je nehorázna suma!

Naše hodnotenie hry

Hodnotenie návštevníkov
[Celkovo hlasov: 0 Priemerné skóre: 0]

  • download5523turok---dinosaur-hunter-titleVýrobca: Iguana Entertainment
  • Distribútor: Acclaim Entertainment
  • Rok vydania: 26.11.1997
  • Platformy: Windows, Nintendo 64
  • Extra: cheaty 2 icon Obaly icon gameplay icon Soundtracky icon scanner icon abandonia-icon1 wikipedia icon
Hellrampage

Hellrampage

Admin stránok RetroGamer.biz, recenzent a pravidelný hráč starých a nových hier na PC a PlayStation. A profesionálny muzikant živiaci sa hudbou...
Hellrampage

Latest posts by Hellrampage (see all)

Návštevnosť: 37 (celkovo), 1 (dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *