Microsoft na prelome tisícročia vydávalo závodné tituly, ktoré spadali pod označenie Madness. Bol tu napríklad Monster Truck Madness, v ktorom ste jazdili v obrovských amerických monštrách, no u nás by ste vďaka rôznym zákonom s takýmito veľkými hovädami jazdiť na cestách nemohli. Potom tu bol Midtown Madness, v ktorom ste závodili síce v klasických autách, no po meste v štýle Need for Speed a políciou za zadkom. No a svätú trojicu šialených hier dopĺňali motorky – Motocross Madness a my si dnes prvé dva diely predstavíme.
Priznajme si to, všetci sme hrali hlavne druhý Motocross Madness, ktorý bol po všetkých stránkach lepší. Prvý diel oproti nemu pôsobí ako betaverzia alebo skôr nedorobená hra. Aj tak sa hrá dobre a užijete si veľa zábavy. Motocross Madness vyšiel v roku 1998 len na Windows. Vyrobila ho, rovnako ako pokračovanie firma Rainbox Studios – americká vývojárska divízia väčšej firmy – THQ. Štúdio Rainbox dodnes vyrobila veľké množstvo hier, no najviac sa špecializuje na závodné hry. Posledná ich hra Monster Jam, je z minulého roka a jedná sa o monster trucky.
MM sú závody motokrosu, čiže špinavých terénnych motoriek, ktoré sa rochnia v blate a po závode do práčky ide nielen oblečenie pretekára ale aj motorka a samotný jazdec. Motokros ma celkom baví jazdiť, prirodzene len virtuálne. V reálnom živote som jazdil maximálne na štvorkolke po afrických dunách, no po pol hodine ma tak boleli ruky po všetkých hrboľoch na ceste, že si viem živo predstaviť, čo musia absolvovať jazdci na týchto terénnych motorkách. Po skončení závodu musia nielen pritiahnuť uvoľnené šróby na motorke ale aj na svojich kostiach.
Oba diely MM idú výborne aj na Windows 10. Bez použitia dgVoodoo by ste mohli hrať prvý diel len v 640×480, no s jeho použitím som si užil krásne Full-HD rozlíšenie. Jediné, čo mi chýbalo, bola hudba. Mal som CD verziu a počas hry som počul len zvuk motorky, poprípade bolestivé výkriky môjho jazdca po nejakom páde.
V MM si môžete vybrať zo štyroch módov, čo je veľmi slušné. Prvý sa volá Stunt Quarry a ide v zásade o to, že si vyberiete otvorenú krajinu a musíte v nej robiť triky – čiže rozbehnete sa, nájdete si najbližší kopec a skočíte. Vo vzduchu sa potom snažíte urobiť nejaký ten trik a keď ho nestihnete urobiť, skončí to bolestivým pádom. A pády sú na tejto sérii najdôležitejším aspektom. Aj vďaka nim si túto sériu pamätám. A aj vďaka výbornému fyzikálnemu enginu, ktorý bol v pokračovaní ešte lepší.
Čo sa týka trikov, môžete urobiť jednoduché, ktoré nepotrebujú tak veľa času na prevedenie – čiže len vystrčíte ruky a nohy – alebo zložitejšie, ktoré nie vždy stihnete dokončiť. Zamrzí, že sa nedajú robiť otočky – ako náhle sa vaša motorka ocitne vo vertikálnom smere, stratíte nad ňou kontrolu a môžete sa pozerať na pekný let. Keď trik stihnete urobiť, hra vás ocení bodovo – viac bodov získate buď za dlhšie prevedenie alebo zložitejšie triky. Super bolo, že oba diely mi automaticky rozoznali gamepad a pritom to bol PS4 ovládač zapojený do PC. A nemusel som mať ani zapnutý tretí program, aby mi ho zmenilo na XBoxácky, čo je super.
Otvorené lokácie sú na dobu vzniku obrovské a výborne sa v nich môžete vyblázniť. No ak poznáte druhý diel, určite budete vedieť, čo v nich chýba. K tomu sa dostaneme. Lokácii je osem a líšia sa zasadením – máte tu trávnaté či kamenné plochy alebo si zajazdíte na púšti. Najviac sa mi páčila oblasť Widowmaker a najmenej púšť s dunami – nie graficky, skôr tým, že sa v nej ťažko robili triky.
Druhým módom je Baja – sú to závody v otvorených lokáciach. Hrá sa na určitý počet kôl a každé kolo musíte prejsť určitým počtom brán. Ako a z akého smeru sa do nich dostanete je len na vás – je to čisto off-road. Smer ďalšej brány síce ukazuje zelená šípka, no veľakrát je smer nepresný, preto sa podľa nej riaďte len z časti a hľadajte brány aj na obzore. Počítačoví závodníci podvádzajú, pretože dopredu vedia, kde je nasledujúca brána – vy to zistíte až po jej prejdení.
Tretím módom je národná trať. Okruhov je veľmi veľa, sú obrovské a páčili sa mi viac než taký supercross, čo je posledný mód. Nájdete tu množstvo šialených skokov, ktoré preskočíte len s dobrým rozbehom. Zapamätateľnou traťou je napríklad Airborne Delivery. Myslím, že jej názov hovorí za všetko, veď sa pozrite.
Posledným módom je supercross – ten ma bavil najmenej. Jazdíte na malej ploche, takže sa nikdy nemôžete poriadne rozbehnúť. Skoky sa dajú síce lišiacky obísť, no hra si uvedomuje, že ste ich obišli a keď si nedáte pozor, vráti vás späť na časť trate, ktorú ste neabsolvovali.
Každý mód môžete hrať aj ako tréning sám bez oponentov, potom ako jednotlivú trať či šampionát. Niekedy sa dá nastaviť aj trvanie trate – pri robenie trikov alebo počet tratí – pri okruhoch. Do každého módu si môžete vybrať aj oponentov. Na trati ich môže byť až 10 – určite si ich tam dajte. Je to väčšia sranda a umelá inteligencia aj keď je veľakrát výzvou, nie je neomylná. Počas hry bude tiež padať a po kolízii s oponentovou motorkou buď pôjdete dolu vy alebo súper. Celkovo je AIčko výborné, jediné, čo mi vadilo, že všetci jazdci išli tesne za sebou – hlavne v móde Stunt Quarry, kde nie je žiadna trať a jedná sa o voľné robenie trikov. Ale chápem, že autori museli nastaviť nejakú trasu, aby fungovalo.
Po vydaní sa stal MM veľmi úspešný – do konca roka 1998 sa predalo takmer 36,000 kópií a bol prehlásený za závodnú hru roku 98´. Kritika rozdala aj absolútne hodnotenia a najnižšie som zaregistroval 65%. V 97´ bola populárna závodná hra Moto Racer, no príchodom Motocross Madness bola podľa mnohých prekonaná. Recenzentom sa veľmi páčila grafická stránka a že je hra jednoduchá a zároveň je výzvou. V slovenskom hernom magazíne Riki dostala pekných 85%. Odporúčané minimum bolo Pentium 133, 16 MB RAM a 3D karta. Bez 3D karty ste vtedy hru nespustili.