Prvý dojem ma v tomto prípade bohužiaľ nesklamal
FLASHBACK: počas celej existencie svojho blogu som sa snažil recenzovať iba hry, ktoré boli vynikajúce alebo aspoň priemerné. Keď celý život konáte iba dobro a zabudnete, ako vyzerá zlo. Dnes som sa preto rozhodol korunovať kráľa temnôt, toho, ktorého netreba menovať, antikrista herného priemyslu – hru TekWar. Hra vyšla v 95-tom pod taktovkou Capstone, firmy, ktorej názov samotný mi už pohýna žlčou. Neviem ako vy, no ja som sa ešte nestretol s dobrou hrou od tejto firmy. Ako ďalší príklad ich tvorby uvediem takého Zorra, ktorý bol klonom 5 rokov starého Prince of Persia – postavičku princa nahradili Zorrom, vynovili grafiku, zmenili textúry a drbli to na pulty. Zabudli však na jedno – na hrateľnosť a nestalo sa to prvý krát. Človek by si myslel, že to boli iba fušeri nepatriaci do herného priemyslu, možno mali talent na niečo iné. Ale nie, boli to fušeri, ktorí mali v onej dobe najmodernejšiu techniku. Veľa peňazí vyplácali za drahé enginy a licencie k filmovým/knižným predlohám. Ako jedni z prvých mali k dispozícii Build engine Kena Silvermana, v ktorom neskôr vznikli hry ako Duke Nukem 3D, Blood, Redneck Rampage, Exhumed a ďalšie. Capstone sú dnes chvalabohu minulosťou a sú odstrašujúcim príkladom toho, že niekedy nestačí iba moderná technológia a licencie. Ak nemáš talent, tak to zabaľ kámo.
STORY: príbeh je inšpirovaný poviedkami Williama Shatnera (známejšieho skôr ako postavu kapitána Kirka zo seriálu Star Trek) o blízkej budúcnosti, v ktorej uliciam vládne droga s názvom TEK. Vy, ako bývalý policajt, ste boli vybraný organizáciou za adepta, ktorý dokáže dostať túto drogu preč z ulíc. Jediným spôsobom, ako tak učiniť, je zabiť všetkých dílerov, ktorí ju predávajú. Dá sa tento žvást vôbec označiť za príbeh? Dôležité bolo asi skôr meno Shatnera, ktoré sa nachádza aj v názve tejto hry – trekeri museli šalieť aby si tú kopu hnoja mohli zahrať…
___________________________________________________________
ZÁPIS Z DENNÍKA MASOCHISTICKÉHO HRÁČA:
Zápis č.1: Milý denníček,
dnes som natrafil na super Doomovku, ktorá nie je taká obyčajná ako ostatné. Hlavným hrdinom je bývalý policajt, ktorý má zabiť siedmich dílerov. Poradie, v akom ich budem zabíjať, si môžem vybrať sám a čo je najlepšie, môžem sa pohybovať voľne po celom meste. Nemusím ani každého zabíjať, pretože zbraň môžem schovať a vytiahnuť, keď to bude nutné. Mesto je celkom živé, jazdia tu aj autá a kamióny, po ulici sa potulujú civilisti a policajti, ktorí strieľajú iba po tých zlých.
Zápis č.2: Po úvodnom intre som vhodený do niečoho ako menu a vyberám si jedného zo siedmych grázlov. Pôvodne som si myslel, že si vyberám postavu, za ktorú chcem hrať, ale boli to len díleri, ktorých mám po jednom zabiť. Vybral som si hneď prvého Marty Dollar, bude to brnkačka.
Zápis č.3: S tou brnkačkou som sa trocha unáhlil, ale neva. Mám rád zložité hry. Na stanici metra som chcel pokračovať do mesta, ale koľaj bola prázdna a preto som šiel na hajzel. „JÉÉ zrkadlo a dokonca sa v ňom naozaj vidím“. Keď som sa vrátil z toaliet, bez varovania po mne začal strieľať hneď prvý policajt, *WTF, čo som urobil? Dlho som nerozmýšľal, nepriateľov vystrieľal a nastúpil do metra. Vystúpil som hneď na prvej zastávke, zbraň som ukryl pod kabát a vyšiel na ulicu. Na moje zdesenie zas po mne niekto strieľa, tentokrát to nie je polícia lebo tá stojí pri mne a sleduje ako to útočník do mňa šije. Odpovedám na paľbu obdobným spôsobom a už to do mňa šijú aj páni policajti, WTF.
Zápis č.4: Čo mám robiť, čo mám robiť?! Behám do kruhu a na každom kroku stretávam hologram padúcha, ktorého mám nájsť a zabiť, ale kde je? Po polhodine som vyvraždil celé mesto a nazbieral tri karty, ale čo s nimi, nikde totiž nevidím miesto, na ktorom by sa dali použiť. Opúšťam mesto a vraciam sa do metra, idem na ďalšiu zastávku, zastrkávam zbraň a vyrážam do ulíc.
Zápis č.5: V ďalšom meste sa zopakoval scenár z toho prvého mesta, zase po mne začal každý strieľať. Čo ma mrzí najviac, že ani po dvoch hodinách neviem čo robiť, resp. kde mám nájsť toho skurv*syna. Zasa žiadne vodítko, ktoré by mi ho pomohlo nájsť a preto sa vraciam do prvej časti mesta, zbraň už ani nezastrkujem veď som tu všetkých zabil…
Zápis č.6: Zlatý Doom. Hoci mal jednoduchý koncept, bol oveľa zábavnejší. Po návrate do toho zasratého mesta, som zistil, že všetci zmrdi, ktorých som zabil sú opäť nažive. Na čele mi nabehla žila a cítim, že od nervového zrútenia ma delí iba krok. Utešujem sa tým, že som v hre riadne postúpil veď už to hrajem tri hodiny.
Zápis č.7: Po zhliadnutí videa na youtube, som zistil, že prvý hajzel sa dá zabiť za cca 4 minúty a to nejde o žiaden speedrun. Mám toho dosť hru mažem a už v živote nechcem počuť slovo TEKWAR.
(*pozn. WTF- What the fuck?)
___________________________________________________________
GAME: tak, rozoberme si túto katastrofu pekne od začiatku. V základnom merítku ide o klasickú Doomovku, v ktorej Vám autori dávajú na výber. Nie každého, koho stretnete, musíte nutne zabiť a je len na Vás, ako budete postupovať. Predstava autorov sa však odlišuje od reality. V skutočnosti je hra neskutočne zabugovaná a nič nefunguje ako má. Pri svojom putovaní sa stretnete s akousi simuláciou správania, v ktorej Vás nepriatelia ignorujú ak im vy neublížite. Táto simulácia je vo veľmi rannej fáze a aj keď občas prejdete okolo fízla, ktorý Vám nepôjde po krku, oveľa častejšie budete páliť po všetkých. Inteligencia a fyzikálny model nepriateľov je horší ako v hre Wolfenstein. Všetky postavy sú vytvorené zdigitalizovaním fotiek živých ľudí a je to vážne otras, i keď nezvyknem zhadzovať grafickú stránku starších hier.
Ešte horšie je na tom muška nepriateľov, pretože Vás dokážu zamerať aj na veľmi veľkú vzdialenosť. Zbrane sú odpudivé a neúčinné, zahŕňajú klasiku ako pištoľ, samopal či granátomet, ale vidieť ich v akcii to si radšej vezmite kýbeľ na zvratky. Keďže ide o futuristické zbrane, tak samopal nevydáva RA TA TA, ale zvuk ako keď prejde mačku auto… Tak šeredné prevedenie streľby sa len tak nevidí, veľakrát totiž nebudete ani vedieť odkiaľ po Vás pália. Obrazovka bude blikať, životy ubúdať a vy budete hľadať toho lumpa, ktorí po Vás strieľa. Prehnaná je aj citlivosť zameriavania, nestačí ako v Doomovi byť iba natočený na daného nepriateľa, musí byť v rovnakej výške ako vy keď ho chcete zabiť. Engine, ktorý hra využíva dovoľuje skákať, krčiť sa, či šplhať po rebríku, ale hlavný návrhár tieto prvky vôbec nezakomponoval do svojich máp. Dizajn úrovní sa snaží tváriť ako reálny, ale je častým vidom, že natrafíte na schody, ktoré nikam nevedú, na slepé chodby alebo chodby, ktoré sa na seba napájajú nelogicky. Jediným prvkom, ktorý ako tak hru oživuje je vstup do matrixu, kde musíte zasadiť správne symboly na ich miesta. To všetko prebieha v cyber-priestore, ale priznám sa na rovinu, nemal som toľko síl, aby som dokončil aj túto časť hry, bol som rád keď sa mi podarilo zabiť tých siedmich lotrov…
VISUAL: v hre je niekoľko hraných sekvencií, ktoré doprevádza William Shatner. Tieto videá sú pre fanúšikov Star Trek najlepšie hodnotenou časťou hry. Ja k ním bohužiaľ nepatrím a meno Shatner mi dodnes ani nič nehovorilo. Až po hľadaní na wikipédii som zistil, že ide kapitána Kirka… Grafiku a zvuky radšej dnes vynechám zo svojho hodnotenia majú až príliš veľa múch…
VIDEO: gameplay zabitia prvého dílera. Vo videu je možne vidieť všetky lahôdky, spomínané v texte a veľa vecí ešte ostáva skrytých. Tento kúsok odporúčam iba silným jedincom, ktorý si chcú doplniť svoje herné vzdelanie. Na tento odpudivý kúsok si spomeniete vždy keď si zahráte Dukea, alebo inú hru v Build engine a poviete si, že mohli dopadnúť aj takto, nebyť práce skúsených odborníkov.
[su_note note_color=“#011e95″ text_color=“#c3c3c3″ radius=“11″]Verdikt: prvý dojem ma v tomto prípade bohužiaľ nesklamal. Prvé čo ma napadlo: „bóže, čo je to za sračku“. A bohužiaľ, mal som pravdu. Capstone mali určite dobré úmysly, keď zasadili Tekwar do voľného sveta. Lenže ako sa hovorí, „cesta do pekla býva dláždená samými dobrými úmyslami“, tak ani táto ich snaha sa nestretla s dobrým ohlasom. Voľný svet je super iba v prípade, ak dokáže zamestnať hráča aj ináč ako iba chodením. Niektorí díleri sú tak dobre zašití, že bez pomoci návodu by som ich hľadal doteraz a v hre nejestvuje žiadna nápoveda, ktorá by ma k ním priviedla. Kvantita nie je kvalita, hra je síce rozľahlá, ale v hre nie je takmer žiadna interakcia s okolitým svetom – dajú sa tak maximálne otvoriť dvere a rozbiť sklo čo je dosť málo. Je smutné konštatovať, že u tejto hry mi nevadila až tak grafická stránka ako nevydarená náplň, inak by bolo hodnotenie urči vyššie.
[yasr_overall_rating size=“large“][/su_note] [yasr_visitor_votes size=“medium“]
Výrobca a distribútor: Capstone Software- Rok vydania: 1995
- Platformy: DOS
- Extra:
