Ve stínu havrana je legendárna slovenská adventúra od štúdia Rainbow Rhino ale keďže ju vydala česká firma Cinemax, vyšla v češtine a daboval ju Jiří Lábus, je považovaná skôr za českú hru. Mne to je úprimne jedno – pre mňa je Čech ako Slovák, keďže som sa narodil v Československu.
Havran sa stal legendárnym v tom zmysle, že ho poznal každý, kto chcel či nechcel, pretože vyšiel v mnohých tuzemských herných magazínoch opakovane ako plná hra. Ja som mal to šťastie sa s ním prvý krát stretnúť koncom roka 2001, kedy vyšiel v Leveli. Z tohto CDčka mi hra bohužiaľ nešla nainštalovať, preto som musel hľadať novšiu verziu na nete. Na Steame vyšla hra pred tromi rokmi a stojí 4 eurá. Na GoGu zatiaľ nie je a asi ani nebude.
V havranovi budete hrať za mladého blonďatého mnícha Severína, ktorý žije v kláštore v mravnej čistote až sa mu jedného dňa nechcene dostane do rúk kniha s názvom „Ilustrované zakázané spisy vášne“, takzvané diablove obrázky. Opát kláštora u neho nájde túto knihu a bude ho chcieť sekerou očistiť. Severín mu nestihne vysvetliť, že to je vlastne nedorozumenie, preto nasadí svoj rambošátek a hodí escape trik ako z filmu. Severín sa následne prebudí s bolesťou hlavy a pamätá si, že mal zvláštny sen, v ktorom mu had omotaný okolo jin-jang stromu povedal, aby našiel svoju cestu. Keďže sa nemôže vrátiť do kláštora medzi mníchov, rozhodne sa hľadať zmysel svojho života v blízkom meste. To je základná kostra príbehu – musíte hľadať svoju cestu v tomto živote. Pre hráčov dosť nešpecifikovaný cieľ – príbeh tak vlastne neexistuje.
Počas svojej cesty stretnete rôzne postavy a všetky sú nahovorené Jiřím Lábusom – pritom prvú nahrávku nadaboval sám programátor Miroslav Adamus, aby zistil, aký veľký ten dabing vlastne je. Mužské postavy sú nahovorené dobre, no keď stretnete nejakú ženu, bude vám pripadať ako mužatka. Už mohli najať aspoň jednu dablérku, pretože ženské postavy, aj keď sú pekne nakreslené, vôbec nevyznievajú žensky a ani vtipne. Na druhú stranu, hlavná postava Severína je nadabovaná výborne a nevedel by som si predstaviť iného herca, podobne ako Pankráca v Poldovi, ktorého nadaboval Luděk Sobota či Majera v Horkom léte, toho nadaboval zase Zdeněk Izer. V Cinemax si pritom vôbec neboli istí, či si budú môcť pana Lábusa vôbec dovoliť. Nakoniec ho získali ale potom nastala otázka, že či najať aj iných dablérov. Mali malý rozpočet a potom si povedali, že keď najmú nejakého amatéra, tak to Lábusovi bude zbytočne kaziť. Ve stínu havrana bola ich prvá hra, ktorú distribuovali, takže nemali veľké skúsenosti. Hra obsahuje aj anglické titulky, čo je super. Boli tam pridané dodatočne, keď vydavateľ zistil, že hra je doma veľmi úspešná, tak ju chceli začať predávať aj zahraničným hráčom.
Už v začiatočnom intre si môžete všimnúť, že autori sa rozhodli dať do hry filozofiu. A rôzne otázky bytia, existencie či hľadania smeru sa budú prelínať celou hrou. Nie som filozof, takže vám tieto veci nevysvetlím a z konca hry som bol rovnako vykukaný ako množstvo iných hráčov – pretože sa hra tvári po celý čas väčšinou komicky, aby záver zaklincovala otvorene a filozoficky. Havrana v tejto hre budete stretávať dosť často – je erbom dediny, v ktorej sa budete pohybovať a niekedy popri vás preletí ako duch – pri konci hry vám to vysvetlí vodca ľudožrútov. Vrany, havrany a krkavce sú považované za nositeľov duše, poslov boha, na druhej strane podľa Biblie ako symbol diabla, ktorý unáša dušu do temnôt či symbol smrti. Van Gogh v júli 1890 nakreslil ako svoju poslednú maľbu odlietavajúce vrany nad poľom. Možno vrany cítili, že umiera a chceli jeho dušu sprevádzať aj po smrti. Hovorí sa, že čím viac vrán sprevádza dušu, tým bola duša toho človeka väčšia, pretože každý havran či krkavec môže uniesť len jej časť. V Malazskom svete od Eriksona tvoria krkavcovité vtáky veľkú časť lóru.
Humor je druhým najväčším aspektom hry a veľa hlášok alebo situácii mi neprišlo moc vtipných. Asi kvôli tomu, že som už hru raz dohral, preto opätovné hranie nebolo až také zábavné ako keby som ju hral po prvýkrát – scenár a dialógy urobil Juraj Podroužek. Havran pritom nie je dlhá hra – prejdete ju do niekoľkých hodín, podľa toho, či sa niekde zaseknete. Spájanie predmetov v inventári pritom nie je náročné, no ich používanie je dosť zle urobené. Škoda, že hra nedá väčšiu voľnosť, ako danú situáciu vyriešiť. Pretože aj keď som vedel, čo mám urobiť, hra mi to nedovolila a musel som vždy postupovať podľa jednej a tej istej šablóny. Po hernom svete je rozmiestnených veľa zavretých truhiel či skríň, a tak hráč automaticky začne hľadať kľúče. Pritom drtivú väčšinu z nich nikdy neotvorí. A škoda, že veľa predmetov zostane nevyužitých. Niekedy dostanete predmety skôr, než ste ich mali dostať a prirodzene sa pýtate, načo vám budú. Veľakrát budete musieť opakovane mesto prehľadávať, pretože keď urobíte nejakú akciu, zrazu sa niekde objaví dôležité NPC. Čo sa týka rôznych zákysov, ja som sa dlhšie zasekol na kobre a doteraz som nepochopil, ako sa fakír dostal do stredovekého mestečka. Väčšina ľudí sa zasekla na poslednej akčnej sekvencii s lukom. Museli ste zasiahnuť veľkého kanibala ale nikdy ho nešlo trafiť a museli ste mieriť viac doprava. Vraj to tam dali autori naschvál, pretože to bolo v tom čase v adventurach „in“ – podobne ako to dali naschvál autori Broken Sword. A nesmiem zabudnúť na ďalšiu akčnú pasáž s kanibalmi a loďou – tam bola zle nastavená myš a poprehadzované osy.
Ve stínu havrana obsahuje množstvo odkazov – na vtedajšie relácie, na Secret of Monkey Island a slovnú bitku, Becherovku či staré mobily a odkazov je oveľa viac. Grafika je ručne kreslená, robená vodomaľbou a prevedená do digitálnej podoby a aj keď hra bežala v rozlíšení 640×480, nepôsobila rozmazane a aj dnes mi prišla pekná. Mal ju na starosti Ján Adamus a Ján Kuva urobil animácie a prostredie. Celkovo na hre pracovalo desať ľudí, plus rôzni testeri. Hudba je výborná – počas hry vám bude hrať gitara.
V roku 2008 malo vyjsť pokračovanie už od iných autorov a v inom štýle – mala to byť síce tiež point-and-click adventúra, no už v 3D a mala sa odohrávať v dvoch prostrediach – stredovekej Európe a cyberpunkovej budúcnosti. Hráčom sa už vtedy nepáčilo, že bola v 3D, no nám to môže byť aj tak jedno, pretože nikdy nevyšla.
Ve stínu havrana musím jednoznačne odporučiť. Aj pretože to je slovenská hra, má vtipné hlášky, výborný dabing a krásnu grafickú stránku. A na záver len dodám – pozor na žaby.