Bloodlines bol v čase vydania v podstate nehrateľný a zabugovaný možno viac než Fallout 76. No dobre, nebol. Fallout 76 neprekoná žiadna hra v počte bugov (stačí si pozrieť video – 1001 glitchov nového Fallouta). Jednoducho – Bloodline sa nedal poriadne hrať. Túto hru ste chceli hrať, pretože to bolo RPGčko od trojice legendárnych vývojárov – Tima Caina, Leonarda Boyarskeho a Jasona D. Andersona, ktorí vytvorili geniálny Fallout a po odchode z dnes už mŕtveho štúdia Black Isle založili Troika Games. Títo autori sa neskôr rozdelili a každý pracoval v inej firme – Anderson odišiel do Interplayu a neskôr do inXile, kde robil na Wasteland 2, teda regulérnom pokračovaní Wasteland a Fallout universa, Tim Cain odišiel najskôr do NCSoftu, kde vytváral nejaké MMOčko a potom sa pripojil k Obsidianu, kde pracoval na Pillars of Eternity – dnes btw pracuje na Outer Worlds. No a Leonard Boyarsky pracoval ako hlavný dizajnér sveta Diablo 3 v Blizzarde a dnes je zamestnaný tiež v Obsidianu spoločne s Cainom a pracujú na Outer Worlds. Títo traja autori sa nakoniec znovu stretli a dá sa povedať, že spolu opäť pracujú – to je pre herný priemysel len a len plus.
Jason D. Anderson 
Leonard Boyarsky 
Tim Cain
Vráťme sa ale k Troika Games – v tomto štúdiu autori vyrobili izometrické RPG zo starej školy – Arcanum, ktorému chcem dať ešte šancu, pretože ma v minulosti sklamalo, ďalej Temple of Elemental Evil – v štýle akčnejšieho Baldura či Icewind Dale a nakoniec Vampire: The Masquerade – Bloodlines, ktorý množstvo ľudí miluje. A keď táto hra prišla do časopisu Scóre v roku 2007 ako plná hra spoločne s češtinou, neváhal som a vyskúšal som ju. A aj keď ma fascinoval svet, dialógy a možnosti ako hru hrať, odradili ma od hry nepríjemné bugy, ktoré mi kazili celý zážitok. Preto som Bloodlines na nejaký čas odložil.
Tento rok som sa k Bloodlines vrátil, pretože mu chcem dať ešte šancu a na druhú stranu onedlho vyjde druhý diel, ktorý je naplánovaný na budúci rok, preto si chcem trochu urobiť obraz o svete, ktorý množstvo ľudí tak uchvátilo. Zatiaľ som len v polovici hry – respektíve začínam hrať časť v Hollywoode, no neskutočne ma hra baví. Pohltila ma atmosféra, otvorenosť mesta a riešenie questov rôznymi cestami. Postavy sú zapamätateľné, stealth tu kupodivu funguje a v hre nájdete niekoľko hororových lokácií, ktoré vás dokážu k smrti vydesiť.
Túto hru mnohí z vás hrali no a tí, ktorí ju nehrali, tak ju musím jednoznačne odporučiť – aj dnes, po pätnástich rokoch sa hrá skvelo a ani grafická stránka moc nezostarla. Aj keď je dnes už Bloodlines hrateľné, stále obsahuje grafické bugy či chybné animácie alebo môžete pri posúvaní predmetu a následnej kolízií s iným predmetom hru rozbiť. Musím ale povedať a to naozaj s veľkým dôrazom, že mi hra ani raz nespadla a nenašiel som v nej väčší bug, ktorý by kazil celkový dojem. Na to, v akom stave bola hra v minulosti, to je naozaj zázrak a veľká vďaka patrí komunite za neoficiálny patch.
Bloodlines, podobne ako jej nemenej úspešný hack-and-slash predchodca Redemption, je hra o upíroch. V Redemption ste zo začiatku hrali za človeka a až po čase sa z vás stal upír, v Bloodlines ste upírom už od samého začiatku. Môžete si vybrať, ku ktorému klanu budete patriť – každý jeden má výhody a nevýhody a je len na vás, ako budete hrať hru – buď budete zabíjať všetko naokolo a urobíte si z Bloodlines akčnú strieľačku, alebo sa skúsite z každej situácie vykecať, budete využívať stealth a každé dvere si otvoríte pakľúčom či hacknete počítač, a tak sa dozviete ďalšie informácie. Špeciálnym klanom je napríklad nosferatu, ktorý nezískate srdce žiadnej ženy, s nikým si moc nepokecáte a všetci sa vás budú báť, preto budete musieť chodiť kanálmi. Potom tu sú šialení malkaviani, čo je kapitola sama o sebe. Okrem toho, že budete hovoriť ako pomätený a v hádankách (čo mi pripomenulo dialógy vo Fallout, keď má vaša postava malú inteligenciu), budete zažívať menšie halucinácie, rozprávať sa s televízorom a počuť cudzie hlasy. Ja som hral svoj prvý prechod za klan Toreador, ktorý mi prišiel zo všetkých asi najnormálnejší. Za maklaviana hru rozohrám možno pri druhom prechode.
Bloodlines je zasadený do 21. storočia sveta Temnoty (v pôvodnom názve World of Darkness). Príbeh hry bol inšpirovaný novelou alebo skôr hernou knihou Time of Judgment od štúdia White Wolf – čo bola vlastne temná reflekcia moderného sveta, v ktorom sa vyskytovali upírí, vlkodlaci a mágovia a riešila sa apokalypsa, koniec sveta a príchod prvého upíra Caina, ktorý po prebudení zničí svet. Niečo ako Nočná hliadka od ruského spisovateľa Lukjaněnka a túto sériu odporúčam, veľmi ma bavila (btw, film v Rusku prekonal v návštevnosti Pána prsteňov). Bloodlines mal slúžiť ako prequel k Time of Judgment a niektoré postavy z tejto novely sa v hre objavujú.
O príbehu toho moc prezradzovať nejdem, každý si ho užije po svojom – ste novopečený upír a snažíte sa prežiť v novom svete – v meste musíte dodržiavať maškarádu – nemôžete len tak piť krv z človeka uprostred ulice, musíte ho doviesť do tmavej uličky či si niekoho vyhliadnuť. Ak zabijete človeka či ho vypijete do poslednej kvapky krvi, zníži sa vám ľudskosť a keď klesne na nulu, prevezme nad vaším telom kontrolu beštia a ste nadobro stratený. Na druhú stranu, keď budete mať ľudskosť maximálnu, budete vnímaný ako svätý, sledujúci prísny morálny kód, aby ste sa vyhli dosahu beštie. V lóru hry to značí akúsi sebakontrolu, aby upíri nad sebou a nad túžbou po krvi nestratili kontrolu – tým by zbytočne na seba upozornili a ľudia by proti nim zavolali lovcov.
Keď vyjdete prvýkrát z bytu a pozriete sa do mesta, na prvý pohľad pôsobí zjednodušene, akoby autori vytvorili zopár ulíc a pridali niekoľko budov. Pri bližšom prieskume zistíte, že obsahuje veľa malých detailov a uličiek a dá sa v ňom nájsť plno vedľajších questov, ktoré tvoria podstatnú časť hry a zabavíte sa u nich minimálne rovnako ako u hlavného príbehu. Mesto sa postupne začne otvárať, zistíte, že nie je také plytké, ako ste si mysleli, škoda len, že je v hre málo odmien za prieskum a hlavnú odmenu budete dostávať za plnenie úloh. Za každú splnenú úlohu alebo získanie nejakého questového predmetu či informácie budete dostávať skúsenostné body, ktoré si kedykoľvek môžete rozdeliť do vašich vlastností, schopností a skillov.
Mesto Los Angeles je rozdelené do štyroch častí – nájdete tu pobrežnú Santa Monicu, centrum Downtown, luxusný Hollywood či čínsku štvrť, plus budete sa dostávať do samostatných menších lokácií ako múzem, Groutove panstvo a pozriete sa aj na loď, na ktorej môžete všetkých policajtov zabiť, či zvoliť tichší postup. Celé mesto a všetky lokácie budete preskumávať prirodzene v noci, pretože ste upír. V nočnom Los Angeles stretnete nakazených bezdomovcov, prostitútky, ktoré za 20 babiek pôjdu do temnej uličky s neznámym človekom, upírov ovládajúcich časti miest či barov, jednoducho je to temné miesto, kde by ste reálne žiť nechceli. Môžete sa na chvíľu aj zavrieť do svojho bytu a len tak počúvať rádio či pozerať TV.
Čo sa týka boja, ja som si radšej zvolil chladné zbrane, pretože strelné nie sú až také účinné (až neskôr, keď získate Desert Eagle) a jedinú výhodu majú v tom, že si nepriateľov udržíte pekne od seba. Boj celkovo nie je zábavný, rovnako ako používanie skillov a radšej som volil stealth postup, či sa spoliehal na presvedčovacie techniky v rozhovoroch.
Vývoj Bloodlines začal už v novembri roku 2001. Troika bolo relatívne malé štúdio s celkovo 32 zamestnancami, z toho piati boli vývojári. Brian Mitsoda sa pridal k tímu až o rok neskôr a bol vedúcim spisovateľov, mal na starosti dialógy a postavy a môžeme mu poďakovať za to, že sú také skvelé. Na začiatku vývoja vývojári chceli vytvoriť 3D hru. Ako engine použili Source engine od Valve, ktorý poháňal aj druhý Half-Life. Chceli ho hlavne preto, že tento engine dokázal využívať animácie tváre – mimiku a synchronizáciu pier pri dabingu, keďže chceli mať v hre veľa dialógov a aby hráč videl postavu detailne oproti sebe. Malo to ale háčik – Half-Life 2 bolo vo vývoji, teda aj Source engine bol stále vo vývoji, nebol žiadny návod, ako tento engine používať a autori Bloodlines si museli sami dodatočne vytvárať nové kódy – hlavne umelú inteligenciu. Preto bolo zo začiatku v hre toľko chýb, pretože autori s týmto enginom nevedeli pracovať.
Hra sa po vydaní dočkala oficiálneho patchu 1.2 a dočkala by sa aj ďalších záplat, no Troiku museli zavrieť, preto sa o ďalšie patche postarali fanúšikovia – najnovšie vyšiel patch 10.3 19.februára tohto roku, takže Bloodlines sa stále opravuje, stále sa o neho starajú verní fanúšikovia, preto hra stále žije.
Teraz niečo zo zaujímavostí: Na promenáde môžete navštíviť herňu s hracími automatmi, kde nájdete hry Activisionu napríklad Pitfall, River Raid či Call of Duty – mali byť hratelné, no kvôli nedostatku času tento nápad museli zrušiť.
V hre sa nachádza plno odkazov na skutočných ľudí – napríklad v Hollywoode na cintoríne môžete stretnúť Romera, ktorý každú noc zabíja zombie, aby sa nedostali do mesta – je to odkaz na Georga Romera, otca zombii filmov.
Odkazy sú aj na Lovecrafta, či predchádzajúce hry od Troiky – Arcanum a Fallout. Odkazov je veľmi veľa a ich vymenovanie by stačilo na samostatné video.
Upírskych RPGčiek je veľmi málo a Bloodlines je vzácna hra, ktorú si treba vážiť, že vôbec existuje. Aj keď získala veľmi dobré recenzie, predalo sa jej len 72 tisíc kópií – pre porovnanie: Arcanum sa predalo 234 tisíc kópií a Elemental Evil 128 tisíc, tak zle na tom bolo Bloodlines s predajom). Bolo to spôsobené aj tým, že v tom čase vychádzalo plno iných skvelých hier – 16. Novembra, kedy Bloodlines vyšlo, vyšiel napríklad dlho očakávaný Half-Life 2 – presne rovnaký deň. V tom mesiaci vyšiel ešte Halo 2 či tretí Metal Gear Solid. Vydavateľ Activision, ktorý bol netrpezlivý, pre hru nevybral najšťastnejší dátum. A kvôli tomu, že sa Bloodlines zle predávalo, za pár mesiacov musela Troika zavrieť svoje štúdio, čo je škoda, pretože inak by sme sa dočkali tretieto Falloutu (namiesto toho nám Bethesda dala preskinovaného Obliviona). Veľa ľudí dokonca nevedelo, že nejaká takáto skvelá upírska hra vznikla, pretože sa hráčska pozornosť upierala iným smerom – vyšla v tom najhoršom čase a ako Boyarsky poznamenal – keby na nej pracovali ďalší pol rok, vychytali by všetky chyby a možno by sa lepšie predávala a Troika by stále žila. Každopádne, Bloodlines stále žije, aj keď sa na počiatku jeho života o ňom nevedelo a dnes má kultový status. Mnoho ľudí túto upírsku hru považuje za najlepšie RPG aké kedy hrali. A vy, čo ste ho ešte nehrali, sa bežte presvedčiť. Pretože mňa už táto hra presvedčila o svojej výnimočnosti. Dobrý večer.