Dnes sa pozrieme bližšie na pokračovanie Ultimy Underworld, ktorá má podnázov „Labyrinth of Worlds“. Má to znázorňovať alternatívne svety, v ktorých sa budete pohybovať.
Vývoj druhého dielu začal hneď po dokončení jednotky, čiže v apríli 1992 a trval 9 mesiacov. Vývojári chceli zachovať hrateľnosť prvého dielu, no chceli zväčšiť herný svet, aby hráč v ňom mal väčšiu interaktivitu a zároveň chceli napísať lepší a oveľa komplexnejší príbeh. V riaditeľskom kresle už nesedel Richard Garriott ale Paul Neurath, ktorý mal na starosti aj dizajn. Ako producent tu ostal Warren Spector, ktorý telefonoval a stretával sa s ich vydavateľom Origin Systems a vďaka tomu vývoj prebiehal hladko. Hlavného programátora robil ako inak Doug Church a príbeh napísal Austin Grossman. Týchto pánov sme tu mali už pri recenzii System Shocku, ktorý vyšiel krátko po druhej Ultime Underworld. Aj keď mali v tíme veľmi veľa umelcov, ktorí im vytvárali assety pre deväť rôznych svetov, aj tak nestíhali a Warren Spector musel zháňať ďalších z Originu. Church chcel, aby stihli deadline a hra bola vydaná na čas. Na hudbe pracoval Dan Schmidt a novo najatý skladateľ Seamus Blackley – hudbu spoločne vytvárali asi týždeň v Blackleyho apartmáne. V prvom diele ju skomponoval George Sanger a Dave Govett. Schmidt a Blackley ponechali témy, mierne ich zmenili a pridali nové. Takže nemali až tak veľa práce. Každý jeden svet, ktorý navštívite má unikátnu tému.
Vydavateľ Origin a vývojári z Looking Glass hru pred vydaním testovali dva a pol mesiaca. Podľa Churcha im testovanie zabralo príliš veľa času, no v hre bolo veľa bugov. Bolo to pre nich veľmi stresujúce. Chceli stihnúť vydanie do Vianoc 1992, no hra bolo dokončená až 18. decembra, takže termín nestihli a vydali ju až v januári 1993. Po vydaní sa hre viedlo veľmi dobre. Kritici chválili voľnosť a že sa to blíži virtuálnej realite. Tiež ocenili atmosféru hry, zvuky a grafickú stránku, ktorú označili za ohromujúcu. Zo 16 recenzií dostala číslo 91%. Prvého a druhého dielu sa predalo pol milióna kusov. Po tejto hre si tím povedal, že vytvorili už príliš veľa dungeonov a je na čase si dať od nich pauzu. Nakoniec začali vytvárať tiež dungeon, no odklonili sa od fantasy a zamierili do prostredia cyberpunku. A tak začal vznikať System Shock.
Graficky je druhý diel totožný s prvým, akurát tu je väčšie herné okno. Autori využili engine z prvého dielu, ktorý vylepšili – hráč mal o 30% väčší pohľad do sveta, bolo tu viac farieb a viac 3D objektov. 2D sprity a postavy mali viac animácii a mohli byť väčšie. Kód hry bol väčší približne o 30%. Interface sa dočkal malého vylepšenia, no hra sa inak výrazne nezmenila. To isté platí aj pre výber postavy a ovládanie. Všetko ostalo pri starom. Máte osem miest v inventári, no dajú sa nosiť vaky či batohy, ktoré vám miesto niekoľkonásobne zvýšia. Potom už len záleží na vašej váhe – čím máte väčšiu silu, tým toho viac unesiete. V celej hre nájdete veľa vecí, ktoré môžete zobrať – či už jedlo, vodu, rôzne misky, džbány, rastliny, no ak ste hrali prvý diel, už budete približne vedieť, aké veci budete potrebovať. K ovládaniu pridám to, že je celkom kostrbaté a aj v inventári, ktorý je veľmi malý, sa vám bude zle pohybovať. Dal som si do hry rozhliadanie myškou od Johna Glassmyera. To aktivujete stlačením jednej klávesy. Je to skvelá vymoženosť, no žiaľ je trochu komplikovanejšia na inštaláciu, ak máte verziu z GoGu.
Obtiažnosť je tu nastavená ako v RPG s otvoreným svetom – to znamená, že už na začiatku hry môžete naraziť na potvory a monštrá, ktoré na prvom leveli nezabijete a budete sa do týchto miest musieť znovu vrátiť až keď budete silnejší. Plávať a bojovať súčasne nemôžete, no keď si vyčarujete chôdzu po vode, tak to ide. Dá sa tu lietať alebo si pozrieť celý level zhora a odhaliť tak skryté miestnosti. Môžete tu rybárčiť a opiecť si kukuricu, z čoho vzniknú pukance. Dlhú palicu môžete využiť na to, aby ste stlačili nedostupné tlačidlá, dajú sa vyraziť niektoré dvere alebo truhlice. Je tu toho veľa. A celý svet žije svojim životom. No žije z udalosti na udalosť a čaká na hrdinu, až príde do určitého bodu. Dialógy sú opäť vedené v starej angličtine, takže pre menej zdatných angličtinárov môžu robiť problém. Sú ale výborné, vtipné a rozvetvené. Ak si vyberiete jednu odpoveď, druhá sa vám zatvorí – hneď na začiatku v stokách stretnete zlodeja – buď ho necháte ujsť alebo sa ho pokúsite zatknúť. Informácie v rozhovoroch sú podstatné, takmer každé NPC vám niečo povie o svete, v ktorom sa nachádzate alebo čo v ňom máte robiť.
Kúzlenie bola jedna z vecí, ktorá sa mi nepáčila. Je zbytočne komplikované, dlho trvá, než dohľadáte runy, naskladáte ich a vyčarujete nejaké kúzlo. Uložené môžete mať len jedno, takže si pred ťažkým súbojom dobre rozmyslite, aké to bude. Ja som si vyčaroval na seba vylepšenie útoku a následne si uložil liečenie, aby som ho opätovne mohol rýchlo použiť. Prežil som tak veľa súbojov. Útočné kúzla mi vôbec neprišli dobré – boli slabé, stáli veľa many a veľakrát ste ich nemohli použiť, pretože ste stáli blízko útočníka. Tie lepšie stoja veľa many, sú neefektívne a veľakrát sa vám nepodaria vyčarovať. A to som mal casting a manu takmer na 30. úrovni. V mágii som využíval skôr podporujúce kúzla a potom lietanie, telekinézu a chodenie po vode. Je tu aj imunita na oheň, vyčarovanie portálu, otvorenie dverí, neviditeľnosť či odstránenie jedu. Kombinácie rún musíte nájsť z papierov, kníh alebo od ľudí, no ak si ich pamätáte z prvého dielu, tak sú rovnaké. Alebo použite internet.
Napísal som, že Ultima Underworld II je pokračovanie jedničky, no nie je to celkom tak. Príbeh hry pokračuje po konci Ultima VII: The Black Gate. Po porazení Guardiana oslavujete s Lordom Britishom v jeho hrade. Ako to už v takýchto fantasy býva, Guardian zaútočí v noci znovu (keď sú všetci opití – aj stráže) a okolo celého hradu vyčaruje štít z čierneho kameňa, cez ktorý sa nikto nemá šancu dostať. Nasledujúce ráno po oslave ste predvolaný pred Lorda, ktorý vám dá za úlohu zničiť tento štít z kameňa. V stokách pod hradom čierny drahokam nájdete a pomocou neho sa môžete teleportovať do ôsmych ďalších svetov, ktoré kontroluje Guardian. Najskôr musíte ale nájsť pre každý svet čierny kameň, ten dať zohriať mágovi a následne ho použiť na centrálny teleport. V celej hre máte slobodu, takže sa môžete pohybovať kade chcete, môžete zabiť koho chcete, ukradnúť čo chcete a viesť dialóg ako chcete. Hra vás ničím neobmedzuje, takže sa ľahko môžete dostať do slepej uličky, z ktorej sa hra už nebude dať dohrať. Dizajn sveta tu je oveľa komplexnejší. Už tu nemáte jeden veľký osemúrovňový dungeon ako bola Stygijská priepasť. Máte tu hrad, čo bude taký váš hub, z ktorého sa budete môcť portovať do rôznych iných dimenzií, ktoré sú od seba radikálne odlišné. Svet tak nabobtnal a podľa Churcha ho urobili niekoľkokrát väčší než u predchodcu.
Druhý diel som dohral približne za 25 hodín, čo je herná doba jednotky. Vytváranie postavy je tu veľmi dôležité, pretože s ňou strávite nasledujúcich niekoľko desiatok hodín a štatistiky postavy si už neskôr zvýšiť nemôžete. V recenzií prvého dielu som detailne rozobral vytváranie postáv a skilly jednotlivých povolaní. Ako povolanie som si vybral barda. Tentoraz som rozmýšľal nad pastierom, no nakoniec som si vybral druida. Mal výborný bonus do sily a inteligencie, keďže som chcel hrať za bojového mága. Dlhšie som si hádzal kockou, aby som získal veľký počiatočný bonus na silu a nakoniec mi padlo číslo 26. Ak by som mal silu nižšiu než 25, už by som nemohol v hre nosiť plátovú zbroj. Ako skill som si vybral lore, aby som mohol sám identifikovať predmety a dal si štandardnú obtiažnosť. Druid začína ešte so skillom mana a casting, takže už od začiatku môžete čarovať základné kúzla, ak nájdete dané runy.
Na začiatku hry sa ocitáte v Britanni, v hrade Lorda Britisha. Máte čas si ho pomaly preskúmať, pokecať s každým obyvateľom a navštíviť Lorda. Vo vašej miestnosti sú tajné dvere, kde nájdete začiatočné vybavenie – to sa líši podľa toho, akú ste si vybrali postavu. Ja ako druid som tu našiel 6 rún a dýku. Do vrchného slotu som si dal pochodeň, keďže tú som v dungeonoch potreboval a mapu, kde som si zapisoval poznámky. Pre prvý level už máte zapísané kde kto býva, čo je super, aspoň NPC nemusíte sami hľadať. Oni si aj tak robia počas dňa čo chcú a niekedy ich v ich obydlí nenájdete, pretože sa pôjdu najesť alebo prejsť. Tento počiatočný hrad bude slúžiť ako hub, kde sa budete vracať späť, postupovať v príbehu a vylepšovať si skilly u učiteľov. Nystul vám za nazbierané skúsenostné body môže zlepšiť casting a manu, Syria zlepší vaše schopnosti s mečom, Geoffrey zase útok a obranu a Nelson zase doplní vzdelanie o lóru, aby ste poznali magické alebo prekliate predmety. Zo zbraní sa vyplatí špecializovať len na jeden typ – ja som išiel cestou mečov, no môžete si dať kľudne aj sekery, palcáty alebo strelné zbrane. Učiteľov nájdete aj v iných svetoch, takže sa nemusíte učiť len od týchto v Británii. Ostatné skilly ako plávanie, charizma, stealth, pasce či akrobacia mi prišli úplne zbytočné a neoplatí sa do nich investovať ani bod.
Keď vám dá Dupre kľúč od stok, môžete ich ísť preskúmať. Budú tam prví ľahkí nepriatelia – netopiere, červy, krysy a pavúky. Zabijete ich ľahko, aj keby ste boli úplné drevo so zbraňou. Hlbšie pri vode a pohybujúcich sa plošinách môžete nájsť aj malých beholderov, ktorí budú na prvom leveli ešte ťažkí. O poschodie nižšie nájdete zase bezhlavé monštrá, ktoré ani neškrabnete, potom malých lietajúcich démonov a silných jedovatých pavúkov. Na juhu zase naštvaného enta, ktorý stráži mocný meč a dôležitý kľúč a potom priateľských goblinov, s ktorými môžete nadviazať reč a vymeniť si s nimi nejaké predmety. Obchodovanie celkovo som tu vôbec nevyužíval. Postavy nemali dobré predmety a zlaťáky, ktoré som po ceste zbieral, mi boli úplne zbytočné. Úplne dole v piatom leveli nájdete čierny drahokam, ktorým budete môcť cestovať do iných svetov. Otvorí sa vám skratka, ktorou sa dostanete až do hradu, takže nemusíte ísť zdĺhavou cestou späť. V každom ďalšom svete musíte nájsť malý čierny kameň.
Druhý svet je Tarna – je to goblinie väzenie, ktorému vládne Guardian. Majú tu uväznených ľudí, ktorí im robia otrokov. Ak sa chcete dostať cez prvú stráž, musíte nájsť voucher a vydávať sa za poslíčka, ktorý nesie suroviny do kuchyne. Nie je to veľký svet, skôr jedna vysoká veža, v ktorej sa musíte prefíkanosťou dostať cez goblinov až na samotný vrch. Potom som šiel do ľadových jaskýň, kde som musel nájsť stratené mesto Anodunos. Je to skvelá oblasť, v ktorej sa pod vami bude lámať ľad a vy môžete spadnúť do ľadovej vody. Sú tu tuhí yeti, ktorí na vás budú hádzať snehové gule. Na nich sa dá dobre naexpiť. A potom malé ľadové červy. Dá sa tu nájsť veľa dobrého vybavenia a človek Mokpo, ktorý má vízie o jednom svete, keď spí. Našiel som tu slušný štít a až neskôr som zistil, že je prekliaty a každou mojou akciou zo mňa vysával život. Najskôr som si myslel, že to je bug, pretože mi stále preblikávala obrazovka na červeno. Potom som zistil, že mám u seba prekliaty predmet, tak som musel vyhádzať všetky veci a zistil som, že mi tam vadil veľký štít. Vaše zbrane a brnenie sa bojom postupne opotrebujú. Vy si ich môžete opraviť, no ak máte nízku schopnosť opravy, tak si ich môžete nechcene zničiť. Ja som si veci neopravoval, pretože sa nekazili až tak rýchlo a vždy som našiel na svojej ceste nejaké lepšie brnenie či zbraň.
Dostanete sa aj do pevnosti Killorn. To je priateľská lietajúca pevnosť vznášajúce sa takmer 400 metrov nad púšťou Krain. Ak budete pátrať ďalej, pýtať sa obyvateľov a preskúmate spodok hradu, môžete zistiť desivé tajomstvo, prečo sa pevnosť vznáša a kto to má na svedomí. Táto pevnosť je pod vládou Lorda Thibrisa – všade môžete nájsť bannery Guardiana, takže opäť musíte jednať v utajení a všetkým tvrdiť, že ste jeho spojencom. Nájdete tu jedinú rebelku, ktorá vám v boji proti Guardianovi pomôže. Sú tu aj skvelí učitelia a nájdete tu rasu telepatických mačiek trilkhun, s ktorými sa môžete tiež porozprávať. Je to anagram slova Kilrathi, čo bola mačacia nepriateľská rasa vo vesmírnom simulátore Wing Commander. Vo vesmírnom súboji bola proti ľuďom neúspešná, takže tento svet, kde je aj pevnosť Killorn sa odohráva v ďalekej budúcnosti Wing Commandera. Je to pekný odkaz na túto sériu.
Talorus bol pre mňa najbizarnejší svet. Ovládajú ho taloridsovia, ktorí vyzerajú ako veľké vznášajúce sa sféry. Sú veľmi inteligentní a za krátku chvíľu sa naučia váš jazyk. Tiež bolo skvelé objavovať ich históriu a dozvedať sa o ich kultúre viac informácii. Dizajn ich sveta sa mi ale nepáčil a ani hudba, ktorá bola veľmi matematická, využívajúca samé chromatické až jazzové postupy. Ale k ich rase sa výborne hodila. Pripadal som si ako v System Shock. Oveľa ťažšie bude vyznať sa, čo v tomto svete budeme musieť urobiť – od tohto sveta to začalo byť oveľa zložitejšie. Najlepšie je zapisovať si všetky poznatky mimo hry na papier alebo do poznámkového bloku, pretože keď vám nejaká postava niečo dôležité v hre povie, už to nezopakuje. Z útržkov papiera alebo kníh sa môžete dozvedieť nové kúzla a dajú sa nájsť aj útržky mapy, ktoré sa po prečítaní automaticky prekreslia do vašej mapy.
Keď som mal otvorených svetov viac, veľmi ťažko sa triafalo do portálu a do miest, kam som chcel ísť. Dával som si na zem veci, aby som portály medzi sebou odlíšil, no aj tak som sa veľakrát netrafil. Ďalšou lokáciou bola Scintilluská akadémia, kde sa školia mágovia. Jedného takého ešte nedoštudovaného nájdete hneď na začiatku a dozviete sa, že sa s nikým nerozprával 63 rokov. Pre neho to nie je veľa, pretože ľudia v jeho svete sa bežne dožívajú niekoľko tisíc rokov. V tejto škole si budete musieť prejsť dlhou skúškou, ktorá je rozdelená do ôsmych levelov. Budú tu rôzne spínače, pasce, bludiská, budete preskakovať plošinky s lávou. A po týchto náročných hádankách môžete absolvovať ešte finálny nepovinný Vault, kde sa dajú nájsť skvelé veci a cennosti.
Pits of Carnage je svet, v ktorom sa neustále bojuje. Vládne mu najsilnejší bojovník, ktorý porazil predchádzajúceho šampióna. Vy budete tiež musieť postupne poraziť päť bojovníkov a nakoniec vyzvať šampióna. Ten je veľmi tuhý a zabil som ho vďaka rôznym buffom, potionom na obranu a kúzlu liečenia. Inak sa tu dá výborne zarobiť v aréne. Môžete vyzvať až piatich bojovníkov naraz a vybrať si arénu, akú chcete. V ďalšom svete – Hrobke Praecora Lotha – budete zabíjať hlavne elementálov a nemŕtvych. Musíte sa dostať až k samotnému Lothovi a tomu povedať, že zomrel. Na ceste k nemu čakajte kopec pascí a hádaniek. Na druhú stranu môžete nájsť veľa magického brnenia. Jeho hrobku strážia traja silní nemŕtvi lordi. Tí vám tiež dajú zabrať ale keď sa naboostujete, tak ich zabijete. Celý tento svet s hrobkou vytvoril Austin Grossman. Nechal sa inšpirovať z Dungeons and Dragons, presnejšie modulom Tomb of Horrors.
V poslednom svete sa pozriete do éterického prázdna. Je to veľmi abstraktný svet plný čudesných zjavov a portálov. Akoby ste si zahrali nejakú LSD hru. Musíte dokončiť štyri farebne odlišné levely a dostať sa do svätyne. Aby ste dokončili hru, musíte nájsť všetkých 8 čiernych drahokamov, musíte zo všetkých svetov vymietiť Guardiana a mať pri sebe dva dôležité predmety, ktoré nejdem prezrádzať. Takže absolvovať záver a zhliadnuť záverečnú obrazovku bez použitia návodu je veľmi zložité. Za to dostanete pekné ocenenie od autorov, ktoré si môžete vytlačiť a pripevniť na stenu.
Ultima Underworld II je skvelé pokračovanie a jeden z najlepších dungeonov všetkých čias. Dnes sa hrá trochu kŕčovito, obtiažnosť je stále pekelne vysoká – hlavne v hádankách, no všetko toto zatieňuje skvelá atmosféra, vystavané svety, parádne rozhovory a dôraz na prieskum.
Mouselook pre UU2 – https://github.com/JohnGlassmyer/UltimaHacks