The Last Express

Geniálna, krásna hra, v ktorej sa oplatí mať so sebou zápalky…

Chlapom od Smoking Car Productions sa podarilo v roku 1997 čosi nevídané. Podarilo sa im urobiť jednu z mála hier, ktorá sa dá považovať za umelecké dielo.

The Last Express (ďalej už LE) nie je len tak obyčajná adventúra, ako by sa z obrázkov dalo posúdiť. Je to najmä hra, ktorá by sa vyrovnala filmovému zážitku, no tu môžete dej priamo ovplyvňovať. Celá hra sa odohráva vo vlaku – orientálnom exprese – poslednom, ktorý vyjde z Paríža do Istambulu krátko pred prvou svetovou vojnou. Prvé, čo hráča prekvapí (a ja som bol z toho ohromený) je to, že sa hra odohráva v reálnom čase. Hráč sa môže po celom vlaku volne pohybovať, môže sa rozprávať s cestujúcimi, ktorých národnosti sú naozaj rôznorodé – máme tu dve francúzske dievčatá, nemeckého priekupníka so zbraňami, ruského otca s dcérou a kopu iných národov. Každá postava je unikátne nadabovaná profesionálnymi dablérmi, takže hra pôsobí naozaj reálne. Každá postava, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, je jedinečná, má svoju umelú inteligenciu a osobnosť a mne sa niekedy stávalo, že som si o nich naozaj začal myslieť, že sú to skutoční ľudia. Ku každému si počas hry urobíte nejaký vzťah vďaka spôsobu, akým s vami jednajú, podobne ako v skutočnosti. Pri prechádzaní úzkym priestorom kupéčiek sa vám vždy ospravedlnia slovíčkom „Pardon me“ alebo „Excusez moi“. Najzábavnejšie je si sadnúť do jedálenského vozňa alebo spoločenského priestoru a počúvať cestujúcich a ich konverzáciu – je to, ako keby ste tam sami sedeli a sledovali ľudí. Pritom, ak hovoria po francúzsky alebo nemecky, hra vám napíše titulky po anglicky, aby ste nemuseli vedieť niekoľko jazykov. Ak ale postavy hovoria po anglicky, hra titulky nevypíše, čo je škoda, pretože neangličtinári budú mať problém porozumieť skomolenej angličtine, ktorú hovorí Nemec alebo Francúz. Za jedno prejdenie hry nemáte šancu postrehnúť alebo vypočuť si každý rozhovor a v tom je kúzlo celej hry. Hra je síce krátka, čo je jej jediný mínus, no budete sa pri nej baviť ako pri máloktorej inej.

Hráč sa ocitne v koži Roberta Catha, amerického doktora, ktorý nestihol vlak, a tak nastúpi do už rozbehnutého vlaku s pomocou svojej priateľky, ktorá ho dovezie na motorke. Vo vlaku sa má stretnúť so svojim priateľom Tylerom, ktorého ale nájde zavraždeného. Nezostáva mu nič iné, len vyhodiť telo von oknom, prezliecť si kabát a vydávať sa za Tylera, pretože inak by mu mohli prišiť vraždu, ktorú nespáchal. Cath, prezlečený za Tylera, sa tak vydáva na dlhú cestu nájsť skutočného zločinca a ukradnuté zlaté vajce spolu s píšťalkou. Príbeh počas celej hry neuveritelne graduje a vy určite niekoľkokrát zabudnete na nejaké veci, a tak sa budete musieť vracať a vracať. Koniec hry je famózny a nečakaný a určite vám dá do hlavy nejedného chrobáka.

Po grafickej stránke hra rovnako exceluje. Vo svojej dobe stavala na dosť netradičnom spracovaní, keďže pre kulisy využíva fotorealistickú grafiku, pre postavy motion capture, čiže hrané scény + rotoscoping. Postavy ešte dokreslili do štýlu Secesie (Art noveau), aby vystihli atmosféru dvadsiatych rokov minulého storočia – je to vidieť aj na oblečení postáv alebo dekorácii vlaku. Dizajnéri urobili kopec roboty, dali si tu námahu, aby hra pôsobila na hráča skutočne a dobovo. Hra nie je plynulá stále – chodenie cestujúcich alebo pohyby v diaľke je rozkúskované a pôsobí ako komix – rovnako ako vaša chôdza, ktorá je podobná z hry Myst. Je naozaj veľká škoda, že sa LE nestal populárnejšou vo svojej dobe a nedočkal sa prinajmenšom pokračovania, pretože tak skvelú adventúru som nehral veľmi dlho.

Hratelnosť je vďaka už spomínanému reálnemu času jedinečná. Žiadne NPCčko na vás nebude čakať, kým nájdete alebo urobíte nejakú vec. Preto v hre nenájdete ani žiadne Save pozície. Hra sa ukladá sama po väčších mestách ako Mníchov, Viedeň, Budapešť a ďalšíe, ktoré slúžia ako také záchytné body, z ktorých už späť ísť nemusíte. Ak na niečo zabudnete alebo niečo neurobíte, čo je podstatné pre ďalší posun v hre, hra vám to oznámi prostredníctvom animačky a dopisu a vráti sa čas naspäť. Sami si ho môžete posúvať dozadu, ako chcete. Budete musieť preskúmavať kupéčka ostatných ľudí, hľadať v ich batožine podozrivé predmety alebo vodítka, ktoré s príbehom súvisia. Čítaním kníh alebo odkazov budete postupne odhaľovať veľmi zložitý príbeh, ktorý tu hrá prvé husle. Príde aj na súboje, ktoré sú veľkým oživením od „detektívnej“ časti hry – nie sú ale vôbec ťažké. Dalo by sa povedať, že hra má svoj príbeh, kde ukončí svoju cestu, no je veľa nelineárnych spôsobov, ako hru nechcene ukončiť – a jednotlivé animované pasáže si budete užívať a popritom premýšľať: „Do frasa, čo som len zabudol?“. LE má približne 30 zakončení, kedy hlavný hrdina skončí buď prebodnutý alebo zmlátený, no väčšina koncov končí smrťou. Pocit stiesnenosti tu veľmi dobre hrá na hráčove nervy, pretože veľakrát sa hrá o čas – budete musieť rýchlo preskúmať kupéčka cestujúcich, ktorí si zašli na obed alebo prezrieť predné vozne, kým revízor oznamuje zvyšku cestujúcim nasledujúcu zastávku. V hre sa nájde zopár nelogických a zákysových miest, kde by vás len tak z ruky nenapadlo, že to tak máte urobiť.

„Prvýkrát som sa s hrou stretol vďaka jednému nenápadnému demu na starom CDčku z roku tuším 1997 alebo 1999, kde bolo veľa starých klasík v shareware verzii. Od toho okamihu som si chcel LE zahrať celý a vďaka gog.com, ktorý hru ponúkajú za smiešných 5 eúr, som si hru digitálne kúpil – a neľutujem.“

Na koniec, ako vždy, hudobná a zvuková stránka. Tá je úžasná – môžete ju počuť už z intra. No keď som sa dopočul od revízora, že v Kronosovom vozni sa bude hrať koncert s pani Wolffovou o tretej hodine, neváhal som (ako pravý nadšenec vážnej hudby) a odpočítaval som minúty. Sadol som si do spoločenského vozňa, počúval rozhovory a čakal na koncert v reálnom čase! Po odbití tretej hodiny som si šiel s ostatnými cestujúcimi vypočuť krásnu Sonátu pre husle a klavír od Cesara Franca (známa je predovšetkým jej štvrtá časť – mimochodom, nádherná vec) a teraz viem, že každé počutie tejto skladby mi túto geniálnu, krásnu hru pripomenie.

[yasr_overall_rating size=“large“] [yasr_visitor_votes size=“medium“]