Strašný žrút času, nevrov a mozgových buniek…
Supaplex je (chorý) výtvor dvoch amerických študentov – Michaela Stoppa a Philipa Jespersena – ktorí ju distribuovali v roku 1991, ako klon Boulder Dashu. V lete roku 1988 sa táto dvojica rozhodla vytvoriť svoju vlastnú verziu na Amigu, zvanú „Think!“. Od toho okamihu im trvalo mesiace a roky na vytvorenie 110 levelov, ktoré hrá dnes má. Museli si hru spätne zahrať, museli si vyskúšať a prejsť sami 110 levelov, aby zistili, či je vôbec možné prejsť hru. A dáte za pravdu, že kto prešiel celú hru poctivo, do konca života nebude chcieť hrať hry. Aspoň tie logické.
Namiesto baníka, ktorý sa hrabal v doloch a hľadal diamanty v Boulder Dash sa, dostávate do sveta hardware. Ovládať budete červenú guľu menom Murphy, ktorá nie je nepodobná na slávneho Pac-Mana (alebo na Voltorba z Pokemona). Nebudete žrať žlté guličky a ani metať blesky. Ocitnete sa na kuse hardware alebo v počítači, kde budete musieť zožrať určitý počet infotronov (vyzerá ako nejaká molekula). Úloha hry je nazbierať skoro vždy všetky infotrony a dostať sa do exitu, ktorý je klasicky označený písmenom E. Hratelnosť je teda podobná ako u šesť rokov mladšieho titulu Bluppo. V tomto prípade je obtiažnosť neskutočne vysoká. Ak je Bluppo obtiažnostne desať poschodový panelák, Supaplex je oproti nemu sto poschodový mrakodrap. Hra sa s vami nebude maznať a možno skončíte ako ja – už pri štvrtom leveli som mal ohryzené dva prsty. Ak sa naučíte základné princípy a logiku hry, ktorá vám je servírovaná, hra sa stane ľahšia. Nečakajte hru pre malé deti. Každú úroveň budete opakovať a opakovať aspoň dvadsaťkrát. Čím viac postúpite v leveloch, tým bude obtiažnosť ešte vyššia, takže opakovatelnosť vzrastie o ďalší násobok. Ak som napísal pri Bluppovi, že prejsť jeho 80 levelov je nadľudský výkon, teraz sa tomu môžem smiať. V Supaplex je nadľudský výkon prejsť už štvrtý level. Zvláštne je, že hneď nasledujúci je o triedu ľahší. Niekedy budete musieť preliezť spleť kameňov (aj keď ako kamene nevyzerajú – skôr ako deaktivovaní droidi) a doslova kradnúť spomedzi nich svoju potravu na dokončenie levelu, inokedy sa dostanete do logicky usporiadaných levelov, ako keby si s nimi autori viac pohrali. Úvodné bludisko si prešli hádam všetci, ktorí túto hru zapli.
Áno. Štvrtý level je kritický. Veľakrát som hru vypínal s hanlivými slovami a nadávkami, aká je to sprostosť a aká je moja sprostosť, že to neviem prejsť. Trpezlivosť. To je to, čo v tejto hre potrebujete. Mať chvíľu naviac prehodnotiť vaše ďalšie kroky, čo sa stane, ak zničím ten a ten obvod. Niekedy hráč potrebuje dosť dobrú predstavivosť, aby nemusel začínať znovu a znovu ten istý level od začiatku. A ak už prejdete čo i len jeden ďalší level, pocítite v sebe radosť a spokojnosť, že ste ten prekliaty level prešli. Budete mať chuť vyskočiť zo stoličky a zakričať na plné hrdlo. Ale pozor, vážení, to ste prešli len piaty level.
Okrem kameňov vás budú ohrozovať aj pohybliví nepriatelia. Páčil sa mi jedenásty level, pomenovaný RUN FOR LIFE!, kde ste museli utekať pred hordou nožníc. Prišlo mi na jednej strane humorné, na druhej epické. Ďalší dvadsiaty level s názvom MINOTAURUS!, ktorý zas pripomínal Pac-Mana, no duchovia boli v podobe šialených nožníc. Nájdu sa aj také šialené levely, kedy musíte pomocou malých modrých diskiet, ktoré reprezentujú bomby, zničiť určitý úsek, aby sa vám odomkla cesta ďalej. Inokedy sa zmení gravitácia a vy budete v prázdnom priestore padať a padať a tak musíte takticky preliezť celý level. Ďalší nepríjemný nepriateľ sú hviezdy. Chodia stále tú istú trasu (nie ako nožnice, ktoré sú vo svojej ceste chaotické) a ich zničíte pomocou kameňov alebo bomby, stane sa z nich jedlo (najviac 12). Ďalej sa mi páčil level štyridsaťjeden – TIME.RUNNER, v ktorom ako keby sa vám odpočítaval čas a vy ste museli nájsť tu najkratšiu cestu, aby ste pozbierali všetky infotrony. Neuveritelné, čo dvaja ľudia vedia vymyslieť. Ak sa dostanete do ďalšieho levelu, vždy vás vedia prekvapiť a vy niekedy onemene stojíte s ústami otvorenými a hovoríte si, že čo za šialenca to vytvoril. A ešte väčší šialenec to po nich bude hrať a prechádzať. Ak máte radi logické hry a pekelnú obtiažnosť, ktorá vám vydrží veľmi dlho, dajte si hre pokojne plný počet. Pre ľudí s priemerným IQ je hra za 7. Ak by som nemal čo robiť v dôchodku, skúsim Supaplex prejsť.
Ešte niečo… hudba je tak deprimujúca, že som ju mal chuť vypnúť. A keď prejdete level, fanfára ako keby sa vám vysmievala: „To ti toľko trvalo?“. Btw, klobúk dole pred človekom, ktorý túto hru prešiel.
- Megaplex – remake Supaplexu, ktorý funguje aj na nových operačných systémoch
- Oficiálna stránka – informácie z prvej ruky
Ovládanie
- [Šípky] – Pohyb
- [Space] – Absorbovanie políčka na diaľku (podržaním odpálite bombu)
- Výrobca: Think!Ware Development
- Distribútor: Digital Integration
- Rok vydania: 1991
- Platforma: DOS, Amiga
- Extra: