Zhasnúť svetlá, podložiť do krbu, zamknúť dvere, vyšťať sa a „rezidnt ívl tú“…
FLASHBACK: určite sa Vám stalo, že ste sa niekedy dozvedeli o nejakej hre a po dlhom hľadaní na internete a zháňaní u kolegov ste sa dozvedeli, že hra nevyšla na PC a to Vás proste nasralo (sorry za výraz, ale vystihuje to stupeň pociťovanej zlosti a na mieste by boli aj hrubšie výrazy). Ja Vám k tomu poviem asi toľko, tak Vám treba, zaslúžite si to PÉcečkari zadebnení. Tento názor však nezdieľajú spoločnosti, ktoré za takýmito hrami stoja, a tak niekedy vyjdu Vám, Pécečkárom, v ústrety, urobia doslovný port a kde je Vaša vďaka? Nikde. Začnete kritikou grafiky, hudby, hrateľnosti a zastavíte sa až pri záverečných japonských titulkoch. Stále sa divíte prečo?! Prečo je tento port rovnaký ako na konzole, prečo hra nebeží vo vyšších rozlíšeniach?! Ja Vám poviem prečo. Lebo pre firmy ako KONAMI, CAPCOM, SQUARE ENIX nie je PC trh zaujímavý. Sú zameraný na konzoly, tam sú ich zisky, tam majú svoju hernú základňu. Tieto firmy stáli pri zrode fenoménu PS ONE a musím povedať, že na svoju stranu stiahli aj mňa a na PC som na dlhé roky zanevrel a nikdy mi nebolo lepšie ako v priebehu rokov 98 a 99. V tých rokoch proste Sony vládlo a kvalitné super tituly vznikali ako huby po daždi. Spomeniem hry, čo hry… dnes sú to už celé série hier ako Final Fantasy, Metal Gear Solid, Resident Evil, Parasite Eve, Silent Hill, Dino Crisis, Crash Bandicoot, Gran Turismo, PES, Castlevania to všetko vyšlo na Playstatione a vy ste mohli iba závidieť. Žiaľbohu niektorých týchto titulov ste sa dočkali aj na PC, kde sa nikdy tieto hry neudomácnili a nedivím sa prečo. Osud totálnej konverzie postihol aj sériu Resident Evil, ktorú ste viacmenej odsúdili…
STORY: príbeh Resident Evil je dosť zamotaný a to hlavne z dôvodu, že autori už pracujú momentálne na šiestom dieli a existuje asi ďalších x dielov (RE:Zero, Veronica, Outbreak, Dead Aim, Survivor, Remake, Gaiden…), ktoré sa nachádzajú mimo hlavnej dejovej línie, ale každý niečo prihodil do RE univerza. Pre zhrnutie začneme od prvého dielu odohrávajúcom sa v roku 1996, v ktorom sú členovia jednotky rýchleho nasadenia vysadení v horách, neďaleko mestečka Racoon City, kde majú vyšetriť sériu „podivných“ vrážd a všetky stopy vedú práve na toto miesto. No v úvodnom zmätku spôsobeného predovšetkým ich neinformovanosťou s čím majú tú česť sa časť jednotky zachráni v „opustenej“ vile. Rýchlo však zistia, že vbehli do osieho hniezda, pretože pod domom sa nachádza laboratórium, v ktorom stvorili T-Virus stojaci za katastrofou zombifikácie a cesta k ich záchrane bude tŕnistá. Príbeh dvojky sa odohráva niekoľko mesiacov po udalostiach s T-virom v horách. Spoločnosť Umbrella si akosi nedala pokoj a ďalej sa zahrávala s ohňom. Keďže laboratórium v horách bolo v prvom dieli zničené, presunuli svoj výskum priamo pod policajnú stanicu. Pôvodný vírus bol modifikovaný a vytvorili jeho účinnejšiu formu G-vírus. Vlastníctvo takejto zbrane hromadného ničenia by znamenalo revolúciu vo vedení vojen. Jeden z vynálezcov – William sa ho pokúsi ukradnúť, no je rýchlo odhalený a pri následnom zásahu komanda dôjde ku kontaminácii. Do mesta prichádzajú dve ústredne postavy Claire Redfield a Leon Kennedy, ktoré majú každá svoj cieľ. Claire prichádza, aby našla svojho brata Chrisa (hlavná postava RE1) a Leon má nastúpiť ako nová posila policajného zboru. Každá z postáv prichádza do mesta samostatne, ale osud je mrška hravá, a tak chcel, aby sa stretli. Ich stretnutie nie je žiadnou romantikou (nekrofylské rande:), Leon zachráni Claire pred nenažratou zombiou prevádzkára reštiky. Nie je čas na reči, preto nasadnú do prvého odstaveného policajného auta a už sa vezú naprieč mestom živých mŕtvych. V tomto momente by to každý triezvo zmýšľajúci človek otočil a rýchlosťou 180 km v hodine pálil preč z mesta. Naši hrdinovia si to zamieria hlbšie do mesta a relatívne bezpečná jazda sa zmení na boj, keď šoféra napadne spolujazdec – zombie zozadu. Súboj končí búračkou a následným defenestrovaním zombíka, do havarovaného auta si to však napáli ešte cisterna a hrdinovia sú následným výbuchom rozdelený…
GAME: duchovným otcom celej série sa stal muž menom Shinji Mikami, ktorý mal u prvých štyroch dielov posledné slovo. Je povestný svojou precíznosťou a nepodpíše sa pod projekt, o ktorého kvalitách sám pochybuje. Takáto situácia nastala práve aj pri vývoji druhého dielu (neskôr aj štvrtého), keď ho vedenie Capcom tlačilo k múru a nútilo ho dokončiť prácu skôr ako Konami, ktoré vtedy pracovalo na sľubne vyzerajúcom Silent Hill. Mikami sa však asi pri 60% hotovej hry vzbúril, nepáčila sa mu predstava, že sa hra bude odohrávať vo výškovom mrakodrape a celkovo všetky scenérie pôsobili dosť chladne. Prácu stopol a začali pomaly odznova, chcel by som vedieť, ako sa asi tvárili jeho nadriadení keď im to oznámil :D. Našťastie nič sa neje také horúce, ako sa navarí a s využitím už hotových prvkov bol časový sklz minimálny. Z pohľadu dnešnej doby môžem povedať, že urobil veľmi dobre, keď hru presunul na malú policajnú stanicu a vytvoril tak jeden z najlepších dielov celej série.
O oživených mŕtvolách, a.k.a zombiách vzniklo v 70 a 80-tych rokoch minulého storočia mnoho filmov, so všetkým začal filmár George A. Romero v 1968 nakrútením dnes už klasického hororového snímku Night of the Living Dead (Noc živých mŕtvych). Od tohto snímku začali mnohí umelci jeho film napodobovať, niektorí lepšie a poniektorí (talianske brakové zombie horory) horšie. Samotný Romero sa už nikdy nevymanil a tento štýl filmov točí dodnes. Práve v týchto filmoch je základná definícia zombie, ako človeka čerstvo zosnulého, neschopného rýchlej chôdze, škodiaceho živým a takmer nesmrteľného. S úpadkom celého hororového žánru na filmových plátnach by si človek myslel, že zombie už uvidí iba v nočných morách, ale našťastie sa toho ujali ľudia z herného priemyslu.
Hra Resident Evil 2 je typickým príkladom survival hororového žánru, v žiadnom prípade však nemá prvenstvo. Za kráľa, lepšie povedané priekopníka tohto vtedy ešte mladého herného žánru je nutné uznať Alone in the Dark (už v dobách NES existovali hororové hry, napr. Uninvited, Sweet Home). Všetky survival hry majú spoločné zapojenie hráča do stredu diania, už nie ste divák, ste aktér a tak tomu je aj v Resident Evil 2.
Táto recenzia je asi viac subjektívna ako ostatné, ale neviem si pomôcť. RE2 je tak geniálna hra, že som ju už dohral dovedna asi 10 krát na PS1. Neviem o žiadnej inej hre, ktorú by som toľko krát prešiel, snáď Another World ten sa to šplhá asi na 50 krát, preto poviem na rovinu, že len ťažko môžem byť objektívny. Z technicky vzatého hľadiska ide o pokračovateľa Alone in the Dark, keďže postavy sa pohybujú po obrazoch (kulisách) a ich pohyb je pozorovaný statickými kamerami. Dodnes žasnem nad tým, ako je hra geniálne dizajnérsky riešená. Už pri prvom hraní sa mi stávalo, že som sa proste zastavil a pozeral navôkol s otvorenými ústami dokorán. Každý predmet, dokonca aj smietko v pozadí má presne svoje miesto a dáva hre nádych, že sa nepozerám na hru, ale na nejaký kvalitný film. Tento efekt je výsledkom práce grafikov, ktorí každú lokáciu animovali zhruba 2 týždne Situácia, ktorá sa odohráva na obrazovke je podkreslená úžasnou hudbou, ktorá je melodická a niekedy naháňa už husiu kožu sama o sebe. Pre čo najlepší zážitok z hry odporúčam hrať v noci, najlepšie keď nikto nie je doma a to si skúste ísť potom zapáliť von cigaretu.
Po rozdelení sa pri havárií obe postavy začínajú par blokov od policajnej stanice a dostať sa do nej živý bude ich prvou úlohou. Po ceste natrafia na niekoľko zombíkov a jedného živého obchodníka, ktorý si myslí, že keď zamkne dvere, je v bezpečí. Z tohto omylu ho rýchlo vyvedú asi 4 zombíci, ktorí sa naňho vrhnú skrz výklad. V tomto momente som zistil, že atmosféra bude hutná a veru nebol som ďaleko od pravdy. Situácií, kedy to so mnou trhlo, až som uskočil stranou, bolo oveľa viac, no z pochopiteľných dôvodov ich tu teraz nebudem menovať. Čo sa týka samotnej náplne hry – je to klasická akčná adventúra. Okrem streľby si užijete aj niekoľko puzzlov a hádaniek. Nemusíte sa však báť uškvarenia šedej kôry. Väčšinou ide o použitie správneho predmetu na správnom mieste. Predmety sa ukladajú klasicky do inventára, ktorý si môžte kedykoľvek počas hrania vyvolať a slúži aj ako pauza. Mám k nemu asi dve menšie výhrady: jednak je obmedzený na 8 slotov a dvojak je dosť graficky odfláknutý, ale to je celé menu. Po čase sa zväčši až na 10 slotov, no miesta bude stále málo, pretože niektoré lepšie zbrane zaberú aj dva sloty naraz a počítať musíte aj s miestom pre muníciu. Obmedzenosť inventára dodáva trocha na reálnosti, ale systém odkladacích debien tiež nie je najsprávnejší, pretože čo vložíte do jednej môžte vybrať z inej…
Kapitolkou samou o sebe je boj so zombíkmi a inou háveďou, ktorý sa prevádza zameriavacím tlačidlom (štadartne X), šipkami sa vyberá streľba v troch smeroch a akčným tlačidlom sa streľba potvrdí. Vyzerá to dosť zložito ako som to popísal, ale je to jednoduché a rýchlo si na to zvyknete. Arzenál, ktorým sa môžte ovešať tvorí spočiatku iba pištoľ, neskôr sa k nemu pridá kuša, granátomet, bazooka, magnum, brokovnica, či guľomet alebo plameňomet. Najefektívnejšími zbraňami sú nepochybne brokovnica a magnum, ktoré v boji často priam chirurgicky odstránia nepriateľovi hlavu, končatiny alebo ho preseknú na polovicu. Dôraz je kladený na obtiažnosť – pri tej ľahšej budete mať dostatok účinnej munície, ale pri obtiažnosti normal už pôjde fakt o hubu a budete musieť viac taktizovať a šetriť každý náboj. Najrýchlejším spôsobom zabitia zombíka sú 3-4 rýchle výstrely a potom dorazenie na zemi ďalšími aspoň dvomi. Je dôležité ich dorážať ak pod nimi ešte nie je kaluž krvi, inak ich čochvíľa začne chladiť podlaha a zasa budú na nohách. Nádherne drastické sú aj zvuky, ktoré vydávajú ako mľaskot, či zavíjanie podľa týchto sprievodných znakov rýchlo odhalíte, že sú v tej-ktorej lokácii. Okrem klasických zombií, ktoré sa časom naučíte skrotiť prídu na rad aj zákernejší nepriatelia ako psy, lickeri, tarantuly, mäsožravé rastliny a boss, ktorý sa volá William. Počas celej hry budete bojovať iba s ním, avšak po každom súboji sa jeho stav mutácie zhorší a tým pádom sa stane nebezpečnejším. Boj s nepriateľmi sa nezaobíde bez zranení, niektorí Vás dokonca otrávia a liečenie prebieha používaním zelených rastliniek alebo sprejov (marihuana je liekom na vírus:). V inventári ich môžte mixovať s červenými a tyrkysovými rastlinkami, čo má za následok vytvorenia silnejšieho lieku alebo séra.
Počas celej hry sa však budete stretávať aj so živými ľuďmi, dokonca Vám budú aj pomáhať, ale dosť záleží, za koho hráte – či za Claire alebo Leona. Medzi postavy, ktoré zaručene stretnete, patrí napríklad dievčatko Sherry, Ada Wong, väzeň v cele, starosta mesta, Annette a majster sveta Kendo – majiteľ obchodu so zbraňami. Za postavu Sherry a Ady je možné hrať menšie pasáže, v ktorých pomáhate hlavným postavám. Od nehrateľných postáv sa dozviete zaujímavé informácie a aj konečný dôvod prečo sa vírus rozšíril do celého mesta. Hra sa oproti predošlému prvému dielu rozrástla na dve CD, čo v dobe bluray diskov vyznie ako vtip. Jednotlivé disky však nie sú na seba nadväzné, rozdiel medzi nimi je v tom, že jeden umožňuje hru za Claire a druhý za Leona. Až po prejdení za jednu postavu sa sprístupní B scenár pre tú druhú postavu a musím povedať, že scenár B je o dosť ťažší, hlavne z dôvodu nového nepriateľa Nemesisa.
Zaujímavé sú aj módy, ktoré hra ponúka alebo je možné odomknúť. Spočiatku je možné hrať originálny mód a arrange mód, v ktorom ste hneď od začiatku vyzbrojení samopalom s nekonečnou muníciou. Po každom dohraní sa na konci hry zobrazí štatistika, v ktorej dostávate za čas, počet saveov a užití lekárničiek hodnotenie. Práve hodnotenie je kľúčom k odomknutiu Tofu, 4th Survivor a Extreme battle.
Ako v každej hre aj v Resident Evil sa nachádzajú isté chyby. Prvým a asi najväčším nedostatkom je načítavanie medzi jednotlivými miestnosťami, každé dvere, schody, výťah stále sa zobrazí načítavacia obrazovka. Ďalší neduh vidím v ukladaní pozície, ktoré sa vykonáva prostredníctvom pásky do písacieho stroja a je nutné ten písací stroj aj nájsť. Inokedy ma zasa štvali kamery, kvôli ktorým som nevidel, že sa ku mne blíži nepriateľ no s prihliadnutím na dobu, kedy hra vyšla, jej skvelý príbeh a atmosféru sú tieto chybičky iba kvapkou v mori.
VISUAL: tak ten sa vydaril, nepoznám asi hru, u ktorej by tak zásadne zavážil. Nikdy nie je ticho, aj keď stojíte niekde vonku, stále počujete jemný šum vetra zmiešaný s nárekom. Kvalitný je aj dabing všetkých zombií (v titulkoch som sa nedočítal mená hercov) a hlavných postáv. Jediné čo ma trocha mrzí je rozlíšenie, ktoré mohlo byť u PC aj vyššie ako 640×480, ale to je tá moja večná pécečkárska nespokojnosť alebo to bude tým, že som si zvykol hrať to na telke…
VIDEO: Dnešný gameplay zachytáva úvodnú cestu na stanicu naprieč zničeným mestom a časť policajnej stanice. Táto cesta je pre oba charaktery rovnaká a rozdiel nastáva až v B scenári, pre ktorého sprístupnenie musíte mať dokončený scenár A aspoň s jednou z postáv… Z rozdielov, ktoré prináša B scenár oproti A by som vyzdvihol nové ľakačky, 1 nový nepriateľ Nemesis, sprístupnenie nových lokácii (vlak, policajná vrátnica,), nové animácie vysvetľujúce haváriu vrtuľníka atp… určite sa ho oplatí vyskúšať.
[su_spoiler title=“Ovládanie“ icon=“arrow-circle-2″]
[Šípky] – pohyb
[X] – vytiahne zbraň
[Medzera] – streľba
[C] – akčné tlačítko
[V] – bežanie/zrušenie
[Ctrl] – menu[/su_spoiler]
[su_note note_color=“#011e95″ text_color=“#c3c3c3″ radius=“11″]Verdikt: som herný fanúšik, ktorý dohral všetky diely a aj väčšinu tých bočných, ale začínal som práve s dvojkou čo asi vypovedá samo za seba o jej kvalitách. Zub času si možno vybral tak trocha daň v podobe dnes už možno neatraktívnej grafiky, ale pre milovníkov starých hier je to prijateľná cena. Dosť bolo rečí, zhasnúť svetlá, podložiť do krbu, zamknúť dvere, vyšťať sa a „rezidnt ívl tú“…
[yasr_overall_rating size=“large“][/su_note] [yasr_visitor_votes size=“medium“]
Výrobca a distribútor: Capcom- Rok vydania: 1998
- Platformy: Windows, Dreamcast, GameCube, Nintendo 64, PlayStation, PlayStation 3, PSP, PS Vita
- Extra:
