Quarantine

Pri tejto hre nebudete vedieť, či sa máte smiať alebo plakať…

: Intro z hry

: Mapa, v ktorej budete hľadať nových zákazníkov

: Taxík vyzbrojený plameňometom! Sme v 21. storočí!

Quarantine je hra, v ktorej sa skĺbili dva žánre – akcia a závody. V závodoch sa podobá na minulo recenzované Crazy Taxi a v akcii na Doom alebo Duke Nukem 3D. Hra je taká šialená, že pri nej nebudete vedieť, či sa máte smiať alebo plakať. Výrazne prezentuje čierny humor + depresívne postapokaliptické mesto po ťažkej epidémii, takže je len na vás, či si vyberiete čierny humor alebo depresiu. Ja som si vybral to prvé. Druhý diel už nevyrobil Imagexcel ale GameTek, čo bol vlastne distribútor prvého dielu.

V Quarantine sa ocitnete v koži taxikára, ktorý sa snaží utiecť z násilného mesta plného väzňov, ktoré má názov Kemo. Kedysi to bolo prosperujúce mesto Spojených štátov a ako sa dozviete z krátkeho intra (v CD verzii je veľmi šialené intro), v roku 2022 sa v meste začala rozrastať kriminalita, čo zasiahlo aj ekonómiu mesta, takže mesto nemalo prostriedky zaplatiť niekoho, kto by pochytal týchto kriminálnikov. V roku 2030 postavili 5 metrov hrubú a 10 metrov širokú oceľovú stenu okolo jednotlivých častí mesta, aby sa ľudia nemohli dostať ani dnu, ani von. Bol postavený len jeden východ z každej časti mesta, no len pár ľuďom sa podarilo dostať von – museli vedieť tajné heslo, ktoré znamenalo slobodu, a ktoré nebolo zadarmo. Tento projekt nazvali Projekt „Q“, čiže „Quarantine“ (karanténa) a z mesta sa tak stalo jedno veľké väzenie. Okrem kriminálnikov uviazli v meste aj slušní ľudia, ktorí pre spoločnosť neboli žiadnym nebezpečenstvom. Prešlo niekoľko rokov a v roku 2043 sa rozhodli vedci testovať „Hydergine 344“ na ľuďoch mesta Kemo, čím by eliminovali ich kriminálne správanie. Túto látku implementovali do ich vodného systému, no naneštastie sa ukázalo, že vodný systém je plný škodlivých baktérii a s týmto „liekom“ zmutoval do nového nebezpečného vírusu. Takmer polovica obyvateľov sa stala vďaka vírusu šialená (sú to tí s červenými očami, vyzerajú ako zombie), stali sa z nich násilní zabijáci, ktorí zabili každého koho stretli. A hra začína v tom najlepšom – v roku 2047, kedy sa vírus šíri a rozpína po meste.

Prierez príbehom máme, poďme sa pozrieť na hratelnosť. Ovládanie je na dnešných systémoch trochu zrýchlené, neviem, či bolo normálne, aby taxík jazdil tak rýchlo aj na vtedajších strojoch, ale ovláda sa to trochu ťažko. Zrýchlené sú aj animácie umierania ľudí a výbuchov áut. Zo začiatku si v prvom rade budete musieť zvyknúť na ovládanie a ako mesto vlastne funguje. Na vašej palubnej doske je najdôležitejší ukazateľ smeru, kde máte koho vysadiť a koľko kilometrov vám ostáva do cieľa – nachádza v pravom dolnom rohu. Cestujúceho zoberiete tak, že pri ňom zastavíte, no môžete ho aj prejsť (kto by to robil že, hehe) – tým samozrejme nestratíte žiadne peniaze ani karmu (pretože tá tu neexistuje) a ani neuvidíte písmená „Game over“. Koniec hry nastáva vtedy, ak vaše auto rozšrotujú na márne kúsky a v pravej hornej tabuľke bude svietiť červeným číslom 0%. Mapa mesta Kemo je pekná a priehľadná, sami si môžete nastaviť navigáciu na obchod so zbraňami alebo opravárenský shop. Celé mesto je rozdelené na niekoľko častí alebo sektorov – v prvom nájdete klasické mestské prostredie, je to vlastne stred mesta Kemo, presúvať sa môžete rýchlo po dialnici, kde to žije (ako takmer všade). Ak sa už vyhrabete z prvého mesta (a nebude to žiadna prechádzka po pláži), dostanete sa aj do parku, kde je pohyb už volnejší, no ak zostanete 30 sekúnd mimo cesty a budete si chcieť urobiť piknik na tráve pri hrobe vášho priateľa, život vášho taxíku bude nemilosrdne klesať. Dostanete sa aj do ďalších niekoľkých lokácii, ktoré budú oveľa drsnejšie a ak si budete chcieť uchovať svoj taxík v jednom kuse, budete musieť veľmi často navštevovať dva obchody, bez ktorých by hra stratila svoje kúzlo. Prvým je oprávarenská dielňa, v ktorej si okrem opravy auta môžete kúpiť aj batériu, ktorá vám na pár sekúnd dovolí vašemu taxíku, aby sa vznášalo a vyhlo sa tak zákerným mínam, brnenie na taxík, spočiatku oceľové, neskôr napríklad titánové, je drahé a veľmi málo vydrží a nitro. Druhým obchodom je obchod so zbraňami, takže vaše auto nebude bezbranné, budete môcť chŕliť na dotierajúce autá tony olova. V prvom rade je to štandardný guľomet, ktorý ide ešte niekoľkokrát vylepšiť, ďalej rôzne druhy kanónov, ohnivých zbraní, rakiet, mín alebo rezačov na krátku vzdialenosť. Páčilo sa mi množstvo zbraní, ktoré si môžete kupovať a ktorými môžete ničiť nepriateľov, hra na tomto výrazne stavia. Zbrane sa aj graficky ukážu a nie je vôbec žiadny problém si v nich rýchlo prepínať, takže ak si kúpite pílu poháňanú na benzín, objaví sa vám na kapute píla, s ktorou môžete rezať plech predpotopných áut a uvidíte množstvo odletujúcich iskier. Taký plameňomet je síce efektivný, no stojí nehorázne veľa munície. Na zbrane a opravu si budete musieť privyrobiť – prevážaním cestujúcich, ktorý vám raz za čas dajú špeciálnu úlohu, obtiažnostne ťažšiu, v ktorej budete musieť buď doručiť nejaký balíček niekam alebo priniesť niekam bombu a odpáliť ju (podobne ako v GTA priviesť ťahač do stredu federálnej budovy) a iné, takže celá hra nie je postavená len na prevážaní ľudí.

: Pohľad na mesto cez deň

: Jedna zo zákazníčok vašej taxi služby

: Na agresívnych civilov môžete útočiť cez bočné okienko napr. UZInou

Celé mesto je nebezpečné a ani na okamih si v ňom neodpočiniete. Umelá inteligencia je tupá, až to bolí – naozaj, tupšiu som ešte nevidel – tupo po vás trúbia autá, tupo do vás narážajú (niekedy sa od nich odrazíte aj niekoľko sto metrov naspäť) a na normálnej ceste sa nejde otočiť inak, než sústavným vrážaním do budov a okoloidúcich áut. Ďalšia vec, čo mi po čase vadila, bola dostávajúci sa stereotyp – stále len prevážate jedného človeka za druhým, niekedy dostanete špeciálny quest, no ten obsahuje rovnako len prevážanie z bodu A do bodu B. Na každé prevážanie máte určité množstvo času, ak sa minie čas, pomaly sa budú odpočítavať peniaze. Takmer po každom druhom cestujúcom musíte navštevovať opravu alebo doplnenie streliva, čo po čase štve, pretože než sa tam dotrepete, máte auto na šrot. Po dialnici takisto nemôžete ísť rýchlo, pretože autá tam robia slalom a keď do nich narazíte, ešte vás to odkopne do ďalšieho auta, ktoré vás odkopne ďalej.

Hra je správne krvavá, ak prejdete človeka-zombiu, zostane z neho len mastný fľak plný neidentifikovateľných vnútorností, takže by ho neposkladal ani najlepší doktor na svete s desiatimi titulmi – podobne ako v hre Carmageddon. Každé auto môže na vás strieľať, zbraní je veľa, takže niekto pred vami bude klásť míny, iný po vás bude strieľať rakety a najzákernejší sú zombie, ktoré vyjdú zo zeme a jednou ranou vám môžu zničiť celé brnenie – taká mína alebo vežičky, ktoré nájdete na kraji časti mesta a ktoré statočne bránia prekročenie hutnej steny vám uberú menej, než tento všivák. Zvuky sú výborné, prvé čo budete počuť, bude vrnenie motora vášho taxíku, druhé budú výkriky umierajúcich ľudí a tretie pískanie na váš taxík, aby ste zastavili. V CD verzii nájdete aj hudbu, čo v hre pôsobí ako také rádio – nájdete tam spočiatku veľmi kľudné melódie. Čo ma prekvapilo v dobrom bol systém kamery, kedy sa môžete pozrieť do pravého alebo ľavého okna a dokonca z nich aj strieľať ručnými zbraňami! Štýlová je aj obal hry, ktorý hru vystihuje na plnej čiare. Quarantine je originálna a výborná hra, ktorej ale nemôžem dať viac, než osem z desiatich.

[su_spoiler title=“Ovládanie“ icon=“arrow-circle-2″]