POD je jedna z tých hier, na ktorú sa nedá zabudnúť. Osobne na ňu mám veľmi dobré spomienky, spomínam na ňu ako na jednu z tých lepších závodných hier, aj keď vtedy som hral len demo s jednou traťou a jedným vozidlom. Aj tak som POD považoval za výbornú hru. A nebol som sám – vo svojej dobe sa stala veľmi úspešnou a veľa ľudí si kvôli nej kúpilo grafickú kartu. Tak si poďme zodpovedať, čo stálo za jej úspechom.
Planet of Death alebo v skratke POD je arkádová závodná hra, ktorá akoby prišla z budúcnosti. Trochu mi pripomína Dethkarz. Vyrobila ju francúzska videoherná spoločnosť Ubisoft v roku 1997 pod vedením Fabrice Valay a pre mnohých to bola prvá hra, ktorú kedy hrali. Od roku 2011 si túto hru môžete kúpiť na GoGu za 5 eur a ide výborne aj na Windows 10. Len čakajte, že si ju zahráte v nízkom rozlíšení 640×480. Skúšal som hľadať na nete nejaké riešenie a na Steame bol dlhý návod, no keďže mi hra išla, nechcelo sa mi celý deň skúšať a inštalovať, tak som sa spokojil s nižším rozlíšením. Potom som našiel mód s názvom Dark POD, ktorý vraj strašne stmavuje hru a nie je ešte dokončený – tak som ho neskúšal.
POD má veľmi dobré intro. Keby som nevedel, že sa jedná o závodnú hru, podľa intra by som žáner typoval skôr na adventúru alebo dokonca starý sci-fi film. Príbeh hry vám musím prerozprávať – už len pre navodenie atmosféry aj keď pre závodnú hru nie je dôležitý. Celá hra sa odohráva na planéte Io. A nie je to mesiac Jupitera ale úplne nová planéta, ktorú ľudia veľmi rýchlo kolonizovali a všetci na nej chceli pracovať, pretože bola bohatá na vzácne materiály. Dlhé roky prosperovali, darilo sa im, no potom sa v baniach stala nehoda – kopali príliš hlboko. Na povrch sa dostal vírus – akýsi zelená žieravá huba, ktorá sa rýchlo rozšírila po planéte – novinári ju nazvali ako Planéta smrti, čiže POD. Nastala panika, obyvatelia začali z planéty hromadne utekať, no pár ľudí ostalo. Niektorí mali na výber, iní nie. POD začalo zožierať všetko – budovy, ľudí, stroje – tí, ktorí prežili si z nudy začali vyrábať futuristické autá a začali medzi sebou závodiť. Na planéte pritom nebolo postavených moc tratí – museli improvizovať a rýchlo si postaviť trate v zničenom prostredí. Hrá sa o život a víťaz berie všetko – poslednú jednomiestnu loď, s ktorou sa môže dostať z planéty preč.
Čo sa týka vývoja hry, autori sa nechali inšpirovať viacerými závodnými hrami ako Ridge Racer Revolution z 95´na PSko, Super Mario Kart, Virtua Racing či F-Zero. Všetky tieto hry dlho hrali, pritom rozoberali viacero ich vlastností ako pohľad na vozidlo, ovládanie áut či dizajn okruhov. A podľa týchto hier sa snažili vytvoriť čo najlepšie arkádové závody. Vo svojej dobe bol POD revolučný z niekoľkých dôvodov – podporoval multiplayer cez internet – mohli ste závodiť s iným hráčom nie lokálne ale aj na diaľku. Bola to takisto jedna z prvých hier, v ktorej ste si mohli vytvárať vlastný obsah – nové trate a autá. A okrem toho podporovala hardwarovú akceleráciu MMX od Intelu – bol to jeden z predchodcov slávneho 3Dfx – hra mohla bežať v krásnych 60fps. POD sa predalo 4 a pol milióna kópií – predalo sa ho toľko nielen vďaka kladným hodnoteniam kritiky ale aj kvôli tomu, že bol pribaľovaný ku grafickým kartám a procesorom MMX. Takže pre viacerých ľudí bola toto prvá hra, ktorú videli s kúpou nového počítača. No síce bežala krásne na MMX procesoroch, na iných počítačoch bol problém ju spustiť.
Názov POD mimo hry má viacero významov – sú to napríklad iniciály prvých troch vývojárov – Philippe, Oliver, Daniel a takisto POD v angličtine znamená struk, čo je odkaz na vírus v hre. A dokonca som zistil (ale neviem, čo je na tom pravdy), že podľa vydavateľa Yvesa Guillemota – túto hru zbožňoval George Lucas, ktorý požiadal o právo používať výraz POD v Star Wars vo svojej prvej epizóde z roku 1999. A v nej sa závody nazývajú ako podracing či Pod Race, takže na tom niečo bude. Známa hra Racer z toho istého roku sa originálne mala volať Podracer, no už bola zaregistrovaná značka POD, preto ju nemohli použiť.
V POD si môžete vybrať z troch obtiažností – prvý je ľahký a bez poškodenia vozidla, na strednej obtiažnosti sa poškodenie viaže na celé auto, na hard je poškodenie brané podľa toho, kde narazíte alebo kde do vás nepriateľ narazí. A s narastajúcou obtiažnosťou je hra rýchlejšia a nepriatelia agresívnejší. O nich neskôr. Hrať so zapnutým poškodením je trochu adrenalín – veľmi rýchlo sa vaše auto môže poškodiť tým, že narazíte do steny alebo budete tlačiť na nepriateľa či on do vás narazí. Pritom je niekoľko stupňov poškodenia a pri každom vaše auto bude pomalšie a pomalšie. Môžete si ho opraviť prechodom cez opravovaciu stanicu, tá sa ale v niektorých leveloch dosť ťažko hľadá – musíte presne vedieť, kam máte ísť, pretože je doslova zastrčená a len tak ľahko ju nenájdete.
POD je na strednú obtiažnosť celkom jednoduchý. Aj keď nepoznáte trate a hráte ich prvýkrát, hra vám odpustí veľa chýb a aj keď vás nepriatelia viac krát v závode predbehnú, dajú sa v pohodičke dohnať. Ani nové trate netreba vedieť naspamäť a nemusíte presne vedieť, čo je za nasledujúcou zatáčkou, pretože vozidlá nejdú až tak rýchlo, aby ste nemali čas zareagovať ako napríklad vo Wipeout. Aj najrýchlejšie vozidlo mi neprišlo až také rýchle. Len si treba dávať pozor v niektorých tratiach na slepé uličky, ktoré nevedú nikam, len vás pomýlia, vy stratíte cenné sekundy a nepriatelia vás dobehnú – to sa mi stávalo hlavne v tratiach z druhej šestnástky. Milo ma prekvapil počet tratí – tých je v základnej hre až 16 a ak máte Gold verziu, čo určite máte, ak ste ju kúpili z GoGu, do hry pribudne ďalších 16 tratí. Každá jedna je unikátna, v každej sú iné assety, pozadie, každá sa odohráva v inom prostredí. Najviac sa mi páčili tie mimo mesta, v ktorých sa naplno prejavil vírus a zmutoval vegetáciu, pavúky či hmyz a dal im gigantický rozmer. Nové trate či vozidlá od fanúšikov sa dajú nájsť napríklad na fóre GoGu. Tie som neskúšal, pretože mi bohate stačilo pôvodných 32. V POD môžete hrať jednotlivé trate, časovku s duchom alebo šampionát – čo je v podstate kampaň 16tich máp a po každých štyroch sa dá uložiť hra. Dôležitou vlastnosťou je, že si môžete sami vytvoriť vlastný šampionát z tratí, ktoré chcete.
Áut je 16 a na trati ich môže byť súčasne len osem. Aj tak to stačí, pretože aj ôsmi sa budete na ceste tlačiť. Čo sa týka dizajnu vozov, niektoré sú vzhľadom originálne, iné sa na seba podobajú a vyzerajú ako také dlhšie krabice. Trate som vyskúšal všetky a vždy po štyroch zmenil vozidlo, aby som mal trochu iný zážitok. Najviac som si obľúbil Škorpíka – ten je veľmi rýchly, pritom sa s ním dobre bočí, potom Gamma z demoverzie – ten je pomalší, zato oveľa lepšie sedí na vozovke a po miernej úprave aj ťažkopádnejší truck – najlepšie je, že si môžete auto upraviť podľa seba. Máte tu štatistiky ako v nejakom RPGčku – každé vozidlo má 300 bodov, ktoré si môžete rozdeliť do piatich kategórií – akcelerácia, rýchlosť, brzdy, ovládanie alebo posadenie na vozovke.
Ovládanie vozidiel je veľmi intuitívne a keďže POD nie je simulácia, príde do rúk naozaj každému. Aj najrýchlejšie auto bez bŕzd sa ovláda celkom dobre. V hre je ľahká fyzika – keď pôjdete s autom do kopca, bude spomaľovať a opačne. Alebo sú na trati rozmiestnené rôzne objekty, ktoré vás môžu spomaliť, poprípade sliz vírusu, po ktorom dostanete šmyk. Nepriatelia sú dotieraví a agresívne do vás budú stále narážať. Pôsobia tak dôveryhodnejšie, akoby ste hrali proti živým hráčom. Nalepia sa vám na chvost a striasť ich je niekedy oriešok – stačí sledovať radar v pravom dolnom rohu a keď sa priblížia, zablokovať im cestu. Síce vám poškodia vozidlo, no nedostanú sa cez vás.
Zamrzí, že POD neobsahuje žiadne zbrane ani powerupy, aj keď sa autori nechali inšpirovať Super Mario Kart. Hra preto môže pôsobiť nudne, no nudná nie je. Veľký počet áut a tratí, ich rôznorodosť a veľa skrytých ciest, ktoré môžete objaviť, vás nenechá v stave nudenia sa. Pritom skrytých ciest, ktorými si môžete skrátiť trať a predbehnúť tak nepriateľa je neuveriteľne veľa – najlepšie sa hľadajú pri časovke bez nepriateľov. Pekne si pomaly prejsť mapu a nájsť všetky cesty a kde sa nachádza opravovacia stanica.
Hudbu počas hry som moc nevnímal – maximálne jej pravidelný rytmus. Keď som si ju ale pustil samostatne, prišla mi výborná – je to mix futuristickej elektroniky, techna a ambientných zvukov.
POD by si zaslúžil plnohodnotný remake. Ale taký, ktorý by neskazil jej celkový štýl a dizajn tratí. Z iných podobných hier môžem odporučiť napríklad Dethcarz, Re-Volt alebo Rollcage.