Zlá PC konverzia s kostrbatým ovládaním…
Pre konzolu Atari 5200 bolo pôvodne vydaných 82 hier. 5200ka mala nahradiť zastarávajúci model Atari 2600 a na trh sa dostala v roku 1982. V roku 1983 vyšla Montezuma’s Revenge (MR), ktorá sa neskôr portovala na ďalšie platformy a v roku 1984 na PC a dokonca aj na Atari 2600. Verzia na SEGU je graficky najkrajšia, pretože vyšla až v roku 1989. Každopádne ide o to, že MR bola na 5200ke výborná plošinovka, dovolím si povedať legendárna. Dnes už ju mnohí nepoznajú a na PC nezožala až taký úspech – v tej dobe PC (aj keď Apple II či Commodore bol domáci počítač, ktorý si stredná trieda rodín mohla dovoliť) veľa ľudí nemalo, bol to drahý špás (aspoň u nás, v Amerike to mohlo byť inač) a väčšina si radšej kúpila konzolu – Ataríčko. Aj keď Commodore bol najpredávanejší počítač, ktorý sa predával aj v bežných obchodoch, u nás nebol až tak rozšírený – na Slovensko sa všetko dostalo 30 rokov neskôr. Ja som mal od uja len Atari 2600 a Atari 130 XE (druhý menovaný bol už skôr ako osembitový počítač). Vráťme sa ale k samotnej Montezume.
Ocitáte sa v koži lovca pokladov menom Joe Panama (niečo ako Indiana Jones ale nesympatický s fúzom – prezýval sa aj ako Pedro). Joe hľadá prastarý poklad ukrytý v hĺbke katakômb. V každej verzii je rozmiestnenie chodbičiek iné, no základný tvar je rovnaký – vstupujete do pyramídy (zo 16. storočia postavená Aztékmi pre vládcu Montezumu II, deviateho tlatoaniho Tenochtitlanu) z vrchu a musíte sa dostať až na jej najspodnejšiu časť (pyramída má 9 poschodí a 9 obtiažnostných levelov), takže hra je veľmi rozsiahla a náročná. Budete musieť predovšetkým hľadať kľúče od zamknutých dverí a zbierať cenné drahokamy, ktoré vám za každých 10,000 bodov pridajú život. Budete musieť preskakovať gúľajúce sa lebky, miznúce plošinky alebo nebezpečne sa pohybujúcich pavúkov či hadov. Okrem preskakovania nepriateľov môžete aj zabiť, no na to musíte mať v inventári aspoň jeden meč (od piateho levelu sa nepriatelia respawnujú). Hra sa veľmi dobre stupňuje – prvé poschodie (končí otvorením štyroch dverí) je ešte jednoduché, no čím pôjdete hlbšie a hlbšie, tým budete mať väčšie problémy jednak sa zorientovať v chodbách a jednak prejsť cez väčší počet nepriateľov alebo komplikovanejší level dizajn. Zomrieť môžete viacerými spôsobmi – buď spadnete do ohňa, z väčšej výšky alebo vás zabije nepriateľ. Ak idete hlbšie do podzemia, budete potrebovať pochodeň, pretože by ste nič nevideli – len pohybujúce sa lebky (deviaty level je celý ponorený v temnote, nie sú v ňom žiadne pochodne). Celkovo máte v hre päť životov, čo je myslím dostačujúce. V hre sa nachádzajú aj rôzne posúvacie plošinky, ktoré ale nemajú žiaden efekt na pohyb nepriateľov, taktiež rôzne laná, po ktorých sa môžete vyšplhať, rúry po ktorých sa spustíte dole a množstvo rebríkov a miznúcich plošiniek. Zaujímavosťou je, že v prvom leveli je hráčovi otvorená len ľavá časť pyramídy, na druhom pravá a od tretieho levelu ju môžete celú preskúmavať.
Hra na PC (vtedy to bolo IBM) nemá až takú hustú atmosféru ako na Atari 5200. Ani zvuky nie sú kvalitné – pôsobia mdlo a nepresvedčivo. Odporúčam teda zahrať si skôr originálnu verziu pre Atari 5200. V DOSBoxe aj po rokoch blbne rýchlosť, výhoda, že sa dá celý program spomaliť a náročnejšie pasáže môžete ľahko preskákať. Nepoteší zasekávajúce sa ovládanie, kedy postava nereaguje a vy tak ľahko stratíte život, keď sa chcete rýchlo dostať na rebrík alebo preskočiť pohybujúceho sa nepriateľa. Jedinou výhodou na tejto verzii je, že keď zomriete a dáte novú hru, môžete pokračovať, kde ste skončili. Pokračovanie vyšlo až v roku 1998 na DOS, Windows a GameBoy – Montezuma’s Return – myslím, že to je dôstojný nástupca.
[yasr_overall_rating size=“large“]
[yasr_visitor_votes size=“medium“]