Montezuma’s Return

Známa 3D adventúrka a úspešný remake starej plošinovky z roku 1980 na Atari.

Montezuma’s Return je akčná adventúra z roku 1997, ktorá vyšla na DOS a o rok na to bola portovaná aj na Windows. Vyrobila ju texaská spoločnosť Utopia Technologies v spolupráci s britskou Tarantula Studios, dnes známou pod názvom Rockstar Lincoln, ktorá mala na starosti verziu pre GameBoy a GameBoy Color. Môžete očakávať moje dojmy aj z GameBoy portu. No teraz si poďme trochu rozobrať Windowsácku verziu

Budete hrať za Maxa Montezumu, vojaka bez zbrane, ktorý je potomkom prastarého aztéckeho cisára. Vraj. Taktiež bol v minulosti, rovnako ako Indiana Jones alebo Lara Croft, lovec pokladov. Aj keď títo dvaja boli v prvom rade archeológovia. Max jedného dňa počas búrky s lietadlom spadne do neprebádaných aztéckych ruín, kde ho čakajú poklady, ktoré jeho oči nevideli už takmer dve desaťročia. Znovu sa v jeho tele prebudí duch lovca pokladov a jeho cieľom v tejto púštnej krajine bude pozbierať všetky cetky, ktoré sa blištia.

Hra začína voľným pádom z veľkej výšky. Prvý level je taký tutoriál a má vás naučiť základy hry. Zistíte, že nie každého nepriateľa je potrebné zabiť na dokončenie levelu, jedine ak si chcete zahrať bonusový level, ktorý sa odomkne po nazbieraní všetkých drahokamov. Ďalej sa naučíte skákať, šplhať a zabojujete si svoj prvý súboj v malej aréne. Prvého bosáka si pamätám dodnes, hlavne parádnu hru svetla a tieňa a jeho vstup do arény, ktorý bol jednoducho epický.

Ak máte CD verziu, užijete si po každej smrti komicky ladené animačky. Po vašej smrti nepriateľom ostáva toľko života, koľko ste im ubrali. Nepriatelia sa nerespawnujú a po každých 25,000 skóre dostávate život. V bonusových leveloch máte za úlohu nazbierať všetky drahokamy za limitovaný čas. Mne sa podarilo dostať len do prvého bonusového kola, potom sa mi nechcelo vyzobávať všetky cennosti v leveloch, pretože sa obtiažnosť zvyšuje a niektoré z nich sú na riskantných miestach, hrozí smrť a potom musíte ísť celý level odznova.

Po prvom leveli sa vám otvoria tri ďalšie, ktoré sa dajú prejsť podľa ľubovôle. Obsahujú nové výzvy a nových nepriateľov. Každý level je tematicky ladený – v jednom bude veľa prerastených mačiek, v ďalšom vás bude otravovať zmutovaný hmyz ako z Černobylu, v inom budete preklínať zákerné pasce alebo otravné opice. A niekedy stratíte trpezlivosť pri súboji s bossom. Na druhú stranu, hra nie je ťažká. Niektorí bossovia sú smiešne jednoduchí a plošinkové pasáže v takmer celej hre prejdete s prstom v nose. Ak ju mám porovnať s verziou pre GameBoy alebo pôvodnú verziu z roku 1980 na Atari, tento port je pre deti.

Hra má jediný veľký nedostatok – je krátka. Deväť levelov prejdete na jedno posedenie a budete chcieť samozrejme viac. Ak ste naozaj rýchly a levely poznáte ako vlastné topánky, hra sa dá dohrať pod hodinu. Prvenstvo v speedrune drží zatiaľ Pjoxt – hru prešiel pod pol hodinu. Ďalším nedostatkom je zlá ovládateľnosť s myškou. Hra bola stavaná na šípky, no dnes by som si hranie 3D hry len na šípkach nevedel predstaviť. Ak pohnete s myšou hore alebo dole, ťažko sa bojuje – respektíve, nie vždy postava udrie alebo kopne. To som zistil až v polovici hry a potom sa súboje stali oveľa ľahšími. Hru som hral v okne, pretože som ju potreboval nahrávať a išla príliš rýchlo. Keď ju hráte vo full-screen so zapnutým 3DFX, ide zase pomaly. Ale aspoň sa trafíte presnejšie na plošinky.

Zvuková kvalita je špičková, no hudobná je na tom o dosť zle. Veľakrát budete počuť hudbu, akoby sa len ladil orchester a toto mám počúvať celú hru? No dobre, polovicu času sa to dá počúvať.

Engine Montezumi sa vyvíjal viac než dva roky – od roku 1995. Nástroje a celkové programátorovské kúzelníctvo mali na starosti traja ľudia – Atman Binstock, Rich Geldreich a Rob Jaeger. Hra podporuje vysoké rozlíšenie v 16-bitovej grafike, objekty majú reálnu fyziku ako gravitáciu, odrazy alebo vietor. Montezuma je v skutočnom 3D s využitím šiestich stupňov slobody. Táto technológia sa využíva skôr u leteckých simulátorov, no v tejto hre budete veľakrát lietať, skákať, točiť sa na lane a  všeobecne tráviť vo vzduchu až nezdravo veľa času. Montezumu si užijú hlavne skutočne vášniví milovníci plošinoviek. Ďalej hra podporuje tiene v reálnom čase, pohyblivé svetelné zdroje, zmeny počasia, podvodné efekty, bump mapping, z-buffering a iné vtedajšie technologické vychytávky. Nebudem vysvetľovať, čo všetko dokážu, pretože by sme tu boli do zajtra. Jednoducho, hra bola vtedy na vysokej technologickej úrovni. A to šla aj na DOS. Dnes ju môžete spustiť s 3DFX podporou, takže aj textúry vypadajú stále dobre.

Na Montezume sa mi v minulosti najviac páčilo, že nebola násilná. Nestrieľali ste v nej zo žiadnej zbrane. Celú hru budete ničiť svojich aztéckych sokov len päsťami alebo kopmi. V deväťdesiatych rokoch vzniklo toľko krvavých hier a strieľačiek, že táto hra medzi nimi vynikala svojou ľahkosťou a tým, že úlohou hry bolo preskákať celý level a nájsť občas nejaké tie predmety. Aj v niektorých 2D arkádach je viac násilia než tu. Okrem toho sa mi páčilo, že si môžete pozrieť svoje telo, keď sa pozriete dole, vidíte nohy a ruky. To je super – dáva to pocit väčšej imerzie.