Manhunter: New York

Post-apokalyptická hororová adventúra s čiernym humorom…

Keby som mal menovať najpraštenejšiu point-and-click adventúru s ktorou som sa kedy stretol, jedným z adeptov bude práve Manhunter. Hneď ako som videl intro, prišlo mi neuveritelne smiešne. Nevedel som, či ten štýl berú autori smrtelne vážne alebo si len z hráčov chcú vystreliť, ale ja som sa v tomto prípade veľmi dobre bavil. Z celej hry srší pohoda a nenútené vtipy okorenené čiernym humorom vyskakujú z každej druhej scénky. Manhunter: New York pôsobí ako dobrý interaktívny film s výbornou post-apokalyptickou atmosférou, kde riešite zločiny ako lovec ľudí a sem-tam si vyriešite nejakú logickú úlohu alebo akčnú pasáž.

Príbeh sa odohráva v roku 2002 v New Yorku (v roku 1988 to bola vzdialená budúcnosť – v intre vidíme ešte „stáť“ dvojičky – svetové obchodné centrum, ktoré boli zničené už v roku 2001). Planéta Zem bola napadnutá Alianciou Orbu, čo sú obrovské lietajúce očné bulvy, no je jasné, že útok má na svedomí ďaleko inteligentnejší protivník, ktorý ťahá zhora za všetky nitky. Ľudia smú nosiť len hnedé róby a každému do tela vložili čip, s ktorým môžu sledovať a kontrolovať každého. Keďže Aliancia nie je všemocná, musela vytvoriť novú triedu – lovcov ľudí (z ľudí), ktorí dostanú prístup k týmto čipovým technológiam a stopujú kriminálnikov po New Yorku ako taký policajti krížení s lovcami odmien. Hráč sa ocitá v koži jedného takéhoto lovca, ktorý je v službe prvý deň a hneď dostane za úlohu chytiť sériového vraha. Hneď ráno k vám príjde bezmenná očná bulva, ktorá okrem toho, že vás zobudí, nakričí na vás, aby ste šli okamžite vyšetriť výbuch v nemocnici Bellevue. S ťažkým srdcom vstávate z vyhriatej postele, beriete si na seba róbu a hneď si na posteli otvoríte MAD (Manhunter Assignment Device), ktorý zbesilo kričí ALERT. Nezostáva vám nič iné, než sledovať podozrivého a nájsť dôkazy, ktoré ho usvedčia. A to je na tom to najlepšie. Krásne si pozriete cestu, ktorou šiel (zo začiatku je ľahké ho sledovať, no už druhý deň budú traja a budete musieť prejsť cez mínové pole v parku presne podľa jedného z nich) a hneď na to sa vydáte rovnakou trasou ako podozrivý. Ak vo svojej ceste budete úspešný, ku koncu sa dozviete jednu nechutnú pravdu, prečo vlastne Aliancia obsadila Zem.

Grafická stránka hry je amatérska a niekedy úchylná, no pôsobí svojsky a s nadšením nad tvorením. Celý svet je poničený, vonkajšok budov – barov, kostolu, banky – a aj interiéry pôsobia ako v poslednom ťažení – zatuchnuto, smradľavo a špinavo. Scénky vám dajú tušiť, že svet je na tom zle a treba ho z toho dostať. Po celom New Yorku sa hemžia rôzne humanoídne potvory – modré, šedé, zmutované. V hre je aj dosť hororových scénok – napríklad mŕtvole vylezú z prázdnych očných dierok očné bulvy a rozožerajú jej vnútornosti (ak sa zostanete prizerať príliž dlho, zožerú aj vás). Veľmi ma pobavilo, akými rôznymi a efektnými spôsobmi môže hráč zomrieť. Všetky smrti bude komicky komentovať (a niekedy vám aj pomôže) trojica dedek-lezba-šašek, napríklad: “It looks like your sprung a leak!” a “We should rent you out as a pin cushion!”- keď vás prebodla dýka, alebo “You´ve never looked so good.” – keď vám jašter odtrhne hlavu a vaše telo si odtiahne, alebo “You will never succeed if you keep losing your head like that!” – keď si kúpite nacistický odznak a vzápätí vám predavač odsekne hlavu scimitarom. Pritom si hru ani nemusíte ukladať, pretože vás po smrti hra hneď hodí späť pár sekúnd pred nešťastnou volbou. V hre je takisto veľa súbojov, v ktorých sa musíte uhýbať letiacim nožom, vystreleným guľkám alebo iným život-ohrožujúcim-zbraniam. Celá hra je tak dostatočne dynamická, aby ste nemuseli len trápiť mozog ale aj postreh (aj keď ovládanie v akčných pasážach sa skladá len zo šípky hore a dole a enteru).

Najhoršie a najťažšie sú na hre logické úlohy. Dosť nefér k hráčovi je, že prvý deň sa dostanete do podzemia, v ktorom sa pohybujete ako v starých krokovacích dungeonoch a nachádzate v nich zelené karty, ktoré budete druhý deň potrebovať v múzeu. Nikto vám ale nepovie, že ich musíte nazbierať 14 a že je podzemie totožné s hrou na automatu, v ktorom musíte prejsť labyrintom. Vždy sa ale niekde bude nachádzať nápoveda (napr.: tetovanie na ruke mŕtveho muža v múzeu prezradí kombináciu zapálených sviečom v kostole, kde nájdete modul, ktorý zase budete neskôr potrebovať). Taktiež si budete musieť veľa vecí mimo hry zapisovať – mená podozrivých, ktoré zadávate na konci dňa. MAD dokáže okrem sledovania osôb ešte vypísať o osobe jej informácie – ak zadáte meno (vidíte napríklad modrého vyhadzovača pri dverách baru s jeho menom) dostanete dotyčného vek, adresu, prácu a jeho ID číslo.

Ako grafika, aj hudba je jednoduchá a amatérska. PC Speaker nám ale pripomína staré časy, kedy ste nepotrebovali zvukovú kartu, stačili vám jednoduché pípania v rôznych frekvenciách.

[su_box title=“Zaujímavosti:“ style=“noise“ box_color=“#e36b00″ title_color=“#000000″ radius=“11″]

V hre som našiel odkaz na knihu 1984 od George Orwella

[/su_box] [su_note note_color=“#011e95″ text_color=“#c3c3c3″ radius=“11″]Verdikt: hre nemôžem dať vyššie hodnotenie než 7, pretože v tom čase od Sierry (ktorá túto hru distribuovala) vyšli ďaleko graficky krajšie a zaujímavejšie tituly (Police Quest, King´s Quest, Space Quest) a s takýmto strojom na hry sa bratia Murryovci nemohli vyrovnať.

[yasr_overall_rating size=“large“][/su_note] [yasr_visitor_votes size=“medium“]