Fallout 2

Druhý diel ma tak trochu sklamal – príbeh bol odfláknutý

FLASHBACK: nie je tomu tak dávno, keď na planétu Zem dopadla zloba atómovej kliatby po prvý krát. Na planéte, obývanej dovtedy prevažne ľuďmi, zavládla naprostá katastrofa nevídaných rozmerov, už nikto nevie kto vypálil prvý… Čas sa na niekoľko sekúnd zastavil a modrá planéta menom Zem sa premenila v piesočnú planétu menom Fallout. Ako by každý predpokladal, že život zanikne, ale nie, on sa iba upgrade-oval vplyvom rádioaktívneho žiarenia. Ľudstvo zostalo touto udalosťou natrvalo poznačené, ale nevymrelo a časť populácie sa dokonca v posledných minútach zachránila v krytoch – Vaultoch…

STORY: príbeh Falloutu 2 pokračuje jednu ľudskú generáciu po jednotke (80 rokov, pozn. admin). Vyvolený, záchranca Vaultu 13, bol po jeho záchrane vyhnaný do exilu. Opustený všetkými ľuďmi smeroval kamsi do pustiny pripravený zomrieť (nad koncom jednotky som sa skoro rozplakal). On však nezomrel, ale založil osadu Arroyo, v ktorej splodil mnoho potomkov. Tu začína príbeh dvojky keď sa dedina sužovaná suchami a neúrodnosťou rozhodne vybrať nového vyvoleného, ktorý by jej navrátil život. Oným vyvoleným nie je nikto iný ako Vy a Vašou úlohou je nájsť „posvätný“ G.E.C.K.(Garden of Eden Creation Kit) a prinavrátiť tak život svojej osade.

GAME: kto hral predchodcu, neubráni sa pocitu, že nám tu niekto servíruje už raz nadstavenú kašu. Je to tak, autori sa namiesto vyvíjania nového predraženého enginu, náročnej grafiky a nových princípov rozhodli vylepšiť to, čo už raz tak perfektne fungovalo a vytvorili tak hru, ktorá je svojou dĺžkou, rozsiahlosťou a možnosťami ďaleko komplexnejšia ako predchodca. V jednoduchosti je krása a preto sa oba Fallouty podobajú ako vajce vajcu (z obyčajného screenu nerozoznáte o ktorí diel to vlastne ide 🙂 . V tomto momente by som to mohol dokonca uzavrieť, že je to to isté akurát s novým príbehom, ale…

Fallout 2 prebral od mladšieho brata nielen vizuálnu stránku, ale aj systém tvorby postavy, ktorý je prepracovaný do detailov. Na začiatok by si každý hráč mal uvedomiť akým štýlom to vlastne chce hrať a na to kladiem veľký dôraz a ak sa v týchto štatistikách zatiaľ neorientujete, radšej si vyberte už jednu z troch vytvorených postáv. Tvorba postavy je prezentovaná veľkou tabuľkou, kde klasicky rozdeľujete body medzi jednotlivé kategórie. V žiadnej inej hre to však nezavážilo tak ako tu. Je jednoduché vytvoriť postavu, ktorá si svojimi vlastnosťami odporuje – je napríklad fyzicky zdatná a špecializuje sa na strelné zbrane. Nevadilo by to keby nebol počet bodov obmedzený a čo je horšie s niektorými charakteristikami v neskoršej fáze hry už nič neurobíte. Preto je lepšie navoliť si schopnosti a talenty takým spôsobom aby na seba nadväzovali. Ak chcete byť strelcom potrebujete zlepšovať predovšetkým strelné schopnosti, ale pre čo najlepšiu mušku musíte mať dostatočne rozvinutú vnímavosť, inak nepriateľa zasiahnete raz za čas. Fallout 2 Vás však nenúti byť iba ostrostrelcom, hra sa dá dokončiť aj bez zabíjania (tzv. pacifistický postup hrou), na ktorý bez znalosti tejto hry môžte spočiatku zabudnúť. Úroveň rozvoja vašich charakterových čŕt významne ovplyvňuje spôsob akým budete jednotlivé questy plniť. Niektorým súbojom sa dá predísť jednoduchým rozhovorom, ale len za predpokladu, že ste inteligentný a výrečný. Inokedy to môže ísť aj cez posteľ ak sa nepriateľ stane milencom, na to musíte byť zasa pekný atď.

Okrem základnej úlohy nájsť G.E.C.K. sa rýchlo zamotáte do celej série questov. Už v osade Arroyo na Vás čakajú asi zo tri a to je iba rýchly rozbeh… Práve plnením týchto úloh je hra zaujímavá, pretože vždy je to niečo iné – raz hľadáte nezvestných príbuzných, inokedy opravíte elektráreň alebo ju vyhodíte do luftu(?!). Do hry bol lepšie zapracovaný systém karmy ako u predchodcu a za splnenú úlohu dostávate okrem skúsenostných bodov aj karma body, ktoré nahýňajú misky váh medzi samaritánom a zloduchom či potulným psychopatom. Môžete napríklad samovraha odhovoriť od svojej misie (body k dobru), alebo ho zastrelíte či necháte ho to urobiť samého (body k zlu). Podľa toho sa odvíja Váš ďalší postup a niektoré NPC postavy Vás napríklad budú ignorovať či dokonca hneď útočiť. S tým, na ktorej strane zákona stojíte, súvisí aj záver celej hry, ktorý sa skôr ako na Váš osud zameriava na osud miest, ktoré ste „oblažili“ svojím pobytom. Hrať so zápornou karmou má aj svoje ďalšie negatíva ako napríklad to, že sa k Vám nebude chcieť pridať žiadny spolubojovník. Už hneď Váš prvý pocestný – domorodec menom Sulík (jeho sestru uniesli otrokári) sa voči Vám vzbúri, ak sa pridáte k otrokárom, ale čo už, môžte ho aj predať za peniaze. Čo je ešte horšie ako byť bez priateľov je to, že ako zlosyn dostávate za questy menej bodov a tým pádom sa zlepšujú Vaše schopnosti len pomaly. Autori do značnej miery vylepšili aj spôsob, akým ovládate svoje NPCčka, aj keď sa v boji chovajú takmer nezávisle (a stále ako ovce), môžete im predurčiť isté konštanty čo majú robiť, ak nastane určitá situácia a pod. Žiaľbohu, už si nepamätám, koľkých spolubojovníkov ste mohli mať pri sebe v predchodcovi, ale tu je to limitované na troch (dá sa to rozšíriť perkom). Jedna vec, ktorá ma zarážala aj u predchodcu, že Vás častokrát poslal pod zem vlastný spolubojovník. Ako sa vraví, guľka si nevyberá a aj ja som veľmi nešetril ich, hlavne so zbraňou „BOZAR“ a preto som partu v pokročilej fáze zanechal svojmu osudu. Jednou z chýb, ktoré sa mi stali, bolo to, že aj keď som bojovať nechcel, napr. jemná facka deťom, ktoré ma okradli, moji spolubojovníci to pochopili ako povel pre lynčovanie. Vyslúžil som si tak označenie „childkiller“, ktoré ma dosť iritovalo hlavne keď som si to všimol až dosť neskoro. To nie je však jediná zlá hodnosť – môžete dostať aj ďalšie dobro-zlé označenia ako gigolo, vykrádač hrobov, otrokár, šampión, pornostar či manžel/ka 😀 Musím povedať, že na svoje NPCčka si budete zvykať dlho, ak je to vôbec možné. Najhoršie je, že nemôžete riadiť ich pohyb a to ani v boji. V náväznosti na ovládanie spolubojovníkov sa vyvarujte dvom veciam: po prvé, nikdy ich nesmiete nechať na mieste prepadu v púšti (nenávratne ich tak stratíte) a za druhé, nesmiete ich nechať na mieste kde sa chystáte bojovať bez nich (aj tak sa do toho budú miešať)… Medzi ďalšie varovania patrí aj ich okrádanie i keď vo všeobecnosti platí, že všetky veci čo majú v inventári sú od Vás, no ak si všimnú, že im niečo beriete alebo strkáte do vrecka stávate sa ich nepriateľom č.1. A NAKONIEC NA NERVY MI LIEZLI AJ TÝM, ŽE SA ZASEKÁVALI V ZÁRUBNIACH :(… Uff a je to vonku. Je pravdou, že často som len chcel narýchlo prehľadať nejaký ten barák, ale kto sa neuvelebil v zárubni – domorodec s kosťou v nose a pred neho sa ešte postavili ďalší dvaja vypatlanci. To isté pri rebríkoch, počítačoch, proste všade tam, kde sa dá zavadzať som niekoho našiel. Nakoniec ich vlastne ani nebudete potrebovať a dá sa to dohrať aj bez nich. Bojovať s nimi mi prišlo zložitejšie ako bez nich a dôvodov bolo mnoho, ale hlavným bol čas, ktorý som s strácal staraním sa o ich výzbroj, muníciu a liečenie (kiež by boli trocha viac samostatnejší)…

Ako som už povedal, Fallout 2 je o dosť rozsiahlejší ako predchodca a dovedna je možné navštíviť asi 15 miest. Počas celej doby hrania je možné natrafiť na množstvo priekupníkov, frakcií a postáv, ktoré Vám budú zadávať rôzne úlohy. Keďže tieto miesta sú od seba vzdialené na herné týždne, autori zapracovali do hry ako dopravný prostriedok auto. Auto bohužiaľ nie je možné riadiť a to, že ho naozaj využívate, symbolizuje iba ikonka na mape presunu a taktiež rýchlejšie posúvanie po tejto mape. Výhodou, keď ho máte, je kufor a aj to, že ste menej krát prepadnutý v púšti ako bez neho, no na druhú stranu nevýhodou je nutnosť sem-tam natankovať…

Pre hráčov, ktorí hrali predchodcu je určite známy elektronický sprievodca PIP BOY. Ten ostal našťastie zachovaný a aj grafický je rovnako poňatý. V tomto sprievodcovi si môžte jednoducho prezerať zoznam navštívených miest a aktívnych alebo splnených questov.

Fallout 2 na prvý pohľad neprináša až toľko nového obsahu, no ak sa Vám páčil predchodca, určite to stojí za vyskúšanie – už len z dôvodu, že sa dozviete veľa nového z Fallout univerza a nájdete odpovede na svoje otázky, ktoré ostali prvým dielom nezodpovedané (čo sa stalo s vyvoleným? neumrel? NIEEEE:-)…

VISUAL: aj keď množstvo grafiky (ak nie všetka) bolo prebratej z predošlého dielu, autori zapracovali do hry aspoň nové videosekvencie, ktorých zasa nie je až toľko aby som z toho ostal na mäkko, ale u tohto typu hier ma to ani neprekvapuje. Všetko dôležité je skôr v texte ako v CGI animáku…

VERDIKT: predchodca bol pre mňa proste numero uno a druhý diel ma tak trocha sklamal. Čakal som jednoducho viac. Dlhú dobu som rozmýšľal čo je vlastne zlé a potom som k tomu došiel. NEPÁČI SA MI POINTA. Fallout 1 mal nádherný záver, ktorý vyznel dosť filozoficky – hlavná postava sa stala novodobým spasiteľom, na ktorého sa v závere všetci vyj*bali a zanechali ho svojmu osudu. Toto mi tu proste chýba, prvok nad ktorým by som mohol polemizovať. Ďalší neduh vidím aj v celkovom ladení hry, ktorá je prešpikovaná rôznymi vtípkami. Humor mi akosi nesedí k post-apokalyptickému svetu i keď pripúšťam, vedel by som si predstaviť istú formu čierneho humoru, ale nie ten suchý anglický. Čo dodať. Fallout 2 je dôstojným pokračovaním už aj tak skvelej hry. Mnoho vecí bolo pridaných alebo upravených, hracia doba sa prinajmenšom zdvojnásobila (ak nie strojnásobila), arzenál bol zväčšený, je tu väčšia znovuhrateľnosť, ale príbeh bol odfláknuty… Pre mňa 9/10 len pre ten príbeh…

[yasr_overall_rating size=“large“] [yasr_visitor_votes size=“medium“]