Crusaders of Might and Magic

Zdĺhavé putovanie v akčnom RPG zo sveta Might and Magic…

: Hlavný hrdina

: Interiéry vyzerajú ešte „ako-tak“

: Mapa sveta

Keď som sa po prvýkrát stretol s týmto akčným RPGčkom, moje pocity z hrania boli viacej kladné než záporné. Dodnes mám pred sebou nejasné obrazy dobrej hack-and-slash mlátičky, v ktorej ste mohli padlým nepriateľom brať ich zbrane a vybavenie a rýchle súboje sa dostali do krvi veľmi rýchlo a ľahko všetkým typom hráčov. Dnes, po viac než desiatich rokoch, musím prehodnotiť moje vtedajšie hodnotenie hry, pretože už mám čo-to nahraté a s vekom prichádzajú aj skúsenosti. Bola to vážne až taká dobrá hra?

Crusaders of Might and Magic (ďalej už len CoMaM) vyrobila legendárna firma 3DO – tvorcovia série Army Men a vydavatelia sveta Might and Magic (spolu s Heroesmi), ktorej tvorcovia boli New World Computing. Možno aj v tomto bola chyba. Keby sa vývoja hry chytil New World Computing, mohla by vyzerať úplne iná a možno aj o dve triedy lepšia. V tej dobe frčali tombraiderovky a akčné hry z tretieho pohľadu, takže autori pravdepodobne chceli vytvoriť podobnú hru ale vo fantasy prostredí.

Príbeh hry je zasadený do sveta menom Ardon, ktorý vychádza z Might and Magic univerza a je veľmi jednoduchý – voláte sa Drake a vašu dedinu zničil nájazd Légie nemŕtvych vedených nekromancerom Necrosom. Z celej dediny ste prežili ako jediný vy, malý chlapec, v ktorom je hlboko vnútri zasiata pomsta, a tak sa po dvadsiatich rokoch, kedy ste vyrástli a zosilneli, vraciate nakopať zadky oživlým mŕtvolám a ich pánovi. Drake sa teda vrhne medzi hordu nepriateľov a čaká, že z toho vyjde bez zranenia, no vďaka nepozornosti ho jeden kostlivec omráči a zajme do neďalekého väzenia. Z väzenia sa ľahko dostanete a po rozhovore s jedným väzňom sa budete musieť presunúť k Celestii, ktorá sídli v Citadele. Tá vás zase poverí nájsť trpaslíkov a hľadať u nich pomoc. Hľadanie to nebude až tak jednoduché, pretože po svojej ceste budete musieť rôznym vládcom plniť malé „službičky“ – nájdi nám princa, žezlo, whatever,… a Drake si povzdychne a pritaká ako hlúpa ovca.

Keď sa dostanete z väzenia, môžete dostať mierny šok – aspoň v tej dobe ho recenzenti dostávali. Kopce sú hranaté (akoby z oka vypadli Minecraftu), všade je pusto a z času na čas na vás budú nabiehať tupé potvory od nemŕtvych cez lesné bytosti a tučných zlodejov až po elementálov a mágov. Grafická stránka hry bola už vtedy na dosť nízkej úrovni – recenzenti sa jednoducho – keď vyšli z prvej kobky – dávili raňajkami / obedom, keď videli tie textúry. Dosť ma štvala výška skokov hlavného hrdinu, ktorý lietal ako vyškolený akrobat na Mesiaci a machroval, že jeho zbroj, zbraň a ani štít nič neváži. Vadilo mi Drakeho hekanie pri každom skoku / dopade (horšie ako Lara), robenie kotúľov bez vyčerpania (vzad, vpred, vľavo, vpravo!) a divný beh. Ešte divnejšie sú súboje. Okrem toho, že sú veľmi jednoduché (stačí ubrániť štítom prvý úder a dať úder nepriateľovi), nikdy neviete, ako váš hrdina zaútočí – pri behu to je jasné, no ak stojíte, bojíte sa pohnúť, pretože hrdina si útočí vždy z inej strany. Ďalej mi vadila prázdnota sveta a s tým súvisiace dlhé pasáže „behu“. Tie sú priam neskutočne zdĺhavé a nekonečné. Dostať sa z Citadely do trpasličieho mesta Corantha vám zožerie poriadne veľa času, takže ak sa chystáte hrať CoMaM, treba si doniesť plný pohár trpezlivosti. Neexistuje tu rýchle cestovanie alá Skyrim alebo Oblivion, všetko si budete musieť pretrpieť – predstavte si tieto dve hry bez rýchleho cestovania a odmyslite si všetko, čo by ste v hre našli popri vašom cestovaní a nechajte len pár nepriateľov, ktorý z času na čas na vás nabehnú. V hre nie je žiadna hudba, takže som kvôli tomu hre nekompromisne strhol jeden bod. Väčšinu času budete počúvať Drakeho kroky alebo hečanie – a pritom bol vydaný soundtrack, no väčšina z jeho skladieb je vyžratá z Heroesov.

Aby som len nenadával a nekritizoval, priblížim vám hru z trochu inej perspektívy. CoMaM nie je čistokrvné RPG, už v roku 1999, kedy hra vyšla, sa autori snažili vyhovieť masám, čiže mainstreamu a to sa na hre aj prejavilo. Isté levelovanie tu je (vždy, keď dostanete level, zatočí sa kamera a trúpky víťazoslávne ohlásia váš postup), no nedozviete sa, koľko skúseností ste dostali napr. za kostlivca a ani si samovolne nemôžete vylepšovať štatistiky. Štatistiky sa vám vylepšujú vďaka výbave, ktorú si počas hry zlepšujete. Tu ma najviac štvalo, že zbrane nemajú žiadne štatistiky, takže sa nedozviete, či je lepšie kladivo za 500 alebo 600 zlatých. Prstene sú len pekne pomenované, no z toho sa tiež veľa nedozviete. Do inventára zmestíte len pár vecí a obchody sú rozmiestnené veľmi hlúpo a ďaleko, takže nastáva klasické dilema „zobrať tento štít alebo tamtú zbraň?“. Už to robím zas – kritizujem. A to som z negatív ešte nespomenul umelú inteligenciu, tupé NPC postavy, ktoré keď zabijete alebo okradnete, nič neurobia, linearitu alebo neexistujúci príbeh.

Z pozitívnych vecí musím spomenúť pekné zmeny prostredia a rôzne kúzla, ktoré si môžete vylepšovať a urobiť napríklad z ohnivej gule nasmerovanú ohnivú guľu. Autori si pohrali so ženskými postavami, predovšetkým s ich prednosťami, ehm… a to je asi tak všetko.

[su_box title=“Zaujímavosti:“ style=“noise“ box_color=“#e36b00″ title_color=“#000000″ radius=“11″]