Keď vám niekto povie, aby ste povedali svoju obľúbenú ženskú postavu v hrách, každý hráč si bez toho, aby si to uvedomil, predstaví Laru Croft – hlavne kvôli jej výraznej postave, bujným krivkám a v novších dieloch očarujúcej kráse. Pritom ich je oveľa viac – Cate Archer z No One Lives Forever, Faith Connors z Mirror’s Edge, Alyx Vance z Half Life 2, Lightning z Final Fantasy, Triss zo Zaklínača a mohol by som pokračovať.
Píše sa rok 2020 a v móde sú rôzne nanotechnologické vychytávky. Ľudia programujú miniatúrnych robotov, ktorý sa vedia rozmnožiť a vyrobiť firme čokoľvek potrebuje. Callam SLUG Violdreer bol zamestnancom korporácie Senclair a naprogramoval mikro roboty k jednoduchej úlohe – chcel lepšie vyzerať a tak si začal nanoroboty dávať do tela. Roboti sa začali rýchlo množiť a ničiť všetko, čo nebola Callamova DNA. Za 48 hodín tento DNA vírus pomenovaný Machinehead zničil celú planétu. Callam si neskôr uvedomil, že sa nechcene stal Bohom. Po desiatich rokoch od nehody sa vyvinul v niečo viac. Stalo sa z neho jadro celého vírusu, ktoré nanoroboti do neho postavili.
Ľudská rasa sa ale nevzdala – pár vedcov sa ešte stále v utajení snaží vyrobiť anti-vírus. Jedna taká vedkyňa je Kimberly Stride, za ktorú budeme hrať. So svojim pomocníkom Orvillom McArdlem sa snažia zachrániť svet. Nakoniec sa rozhodnú zničiť Machinehead tým, že postavia vozidlo Vorpl Blade, ktoré má preniesť nukleárnu bombu do jeho srdca. No majú problém. Aby mohli stopercentne využiť kapacitu vozidla, potrebujú špeciálnu umelú inteligenciu – alebo mozog, ktorý sa pustí na nebezpečnú cestu cez post-apokaliptický zmutovaný svet. Asistent Orvill sa Kimberly rozhodne zradiť a napojí jej mozog na vozidlo. Ona nemá moc na výber, pretože Orvill ju môže kedykoľvek zničiť autodeštrukciou, takže musí splniť misiu.
Machinehead je typická 3D strieľačka z roku 1996. Vyrobila ju firma Core Design, ktorá v tom istom roku vyrobila Tomb Raider. Zo starších hier môžete poznať Rick Dangerous, mlátičku Fighting Force alebo Project Eden. Taktisto vyrobili prvú trilógiu Tomb Raider, takže ženské postavy boli ich obľúbené. Ale vráťme sa k Machinehead. Táto hra sa mi najviac podobala na Descent, Quarantine a trošku aj na Extreme Assault. Je to strieľačka, takže väčšinu času budete strieľať nepriateľov rôznymi zbraňami alebo hľadať kľúče.
Už v minulosti, kedy som sa s hrou prvýkrát stretol a hral som len demo, mi v pamäti najviac utkvela hlavná zbraň vášho vozidla – rotačný guľomet. Neustále pred sebou vidíte dve hlavne ako sa točia, ako sú skvelo naanimované – keďže reagujú aj na pohyb vozidla a zvukovo sa jedná tiež o pôžitok – hlavne keď dostrieľate, počujete plechový zvuk dotočenia. V tejto prvej zbrani máte neobmedzenú muníciu. Nedá sa premeniť a bude s vami celú hru. Sekundárne zbrane sú už obmedzené muníciou a môžete si ich meniť jedným tlačidlom. Neskôr, keď budete mať viac zbraní, ťažkopádne sa menia priamo v boji, pretože sa potrebujete pozerať, akú zbraň ste si zmenili a nemôžete si vybrať konkrétnu zbraň rýchlo na konkrétnu situáciu alebo nepriateľa.
Ja som Machinehead hral na PlayStation (aj keď bola hra vydaná v rovnakom roku na DOS alebo SEGA Saturn) a zo začiatku som bojoval s ovládaním. Veľmi ťažko sa strieľa z jednej a druhej zbrane dvoma tlačidlami, uhýba do strán ďalšími dvoma tlačidlami, mieri dvoma tlačidlami a do toho ak chcete ísť dopredu/dozadu, musíte použiť v boji ďalšie dve tlačidlá. Musíte používať na ovládači až šesť prstov v dokonalej kooperácii, v boji sa veľakrát zapotíte a na ťažkú obtiažnosť musíte mať v hre nejakú prax. Sám som mal s tým zo začiatku problém, ale nakoniec som sa na uhýbanie vykašľal, pretože nepriatelia zo začiatku nie sú až takí ťažkí a padá z nich dostatok energie na obnovenie života. Vozidlo reaguje s istým oneskorením, to sa týka hlavne pohybu – keďže je to vznášadlo, istý čas trvá, než spomalí úplne. Zo zbraní budete najviac používať rakety, plameňomet, neskôr silnejšie fotónové delo a šetriť budete Disruptor alebo IO-Storm. S týmito dvoja zbraňami zabijete bossáka na dve rany.
Nepriatelia sú rôznorodí a už v prvej misii ich stretnete zopár typov. Okrem doterných zmutovaných múch budete ničiť pavúky, rôzne typy statických veží a mortarov a zmutovaných vojakov, ktorí mi pripomenuli hru Redline, kde ste mohli používať rôzne typy vozidiel. V neskorších leveloch budete bojovať stále častejšie proti mechanickým nepriateľom – rôznym väčším robotom – buď statickým alebo pohyblivým. Bosáka prvej oblasti stretnete už po prvých štyroch leveloch a najviac mi pripomenul veľkého mecha z prvého Duke Nukem.
Úlohou každého levelu je nájsť kľúče od zariadenia, ktoré vie alterovať realitu, dostať sa do ďalšej časti levelu a toto opakovať. V každom leveli máte iný quest – v prvom musíte zničiť pavúčie kokóny prilepené na elektrické stožiare, aby ste mohli zapnúť generátor a rozbehnúť vlak. V druhej a tretej misií budete musieť vlak sprevádzať, ničiť popadané stromy, likvidovať nepriateľov alebo meniť realitu a tým opraviť most alebo trať, aby mohol vlak prejsť. Jednotlivé levely sa hrajú výborne, človek sa nestráca, pretože má neustále k dispozícií radar alebo mapu, kde sa mu ukazujú kľúče od reality, jednotlivé meniče reality, nepriateľov a iné užitočné informácie. Každá misia trvá od pätnástich minút do polhodiny. Dohratie hry vám zaberie cca 10 hodín. Hra je rozdelená na štyri oblasti.
A ako sa Machinehead hrá dnes? Je to zábava? Dá sa to hrať? Hrať sa to dá aj dnes, no po čase začína hra nudiť. Vždy po dokončení misie som si musel dať od hry chvíľu pauzu, aby som znovu získal chuť sa do nej ponoriť. Odohral som zhruba polovicu hry, čo mi na tieto moje dojmy bohate stačilo. A odporúčam ísť do verzie pre PlayStation. A aby som nezabudol, hra má aj kvalitný techno soundtrack, takže počas hry môžete kývať hlavou v rytme techna!
[yasr_overall_rating size=“large“] [yasr_visitor_votes size=“medium“]