X-COM: UFO – Enemy Unknown

Hellrampage1994, hardcore, invázia mimozemšťanov, mikromanazment, Módy, sci-fi, strategy, tahova, taktická Leave a Comment

Ubráňte Zem proti nájazdu mimozemšťanov!

UFO: Enemy Unknown je legendárna taktická ťahová stratégia, prvá zo série X-COM, ktorá vyšla v roku 1994. Vytvorili ju bratia Gollopovci vo firme Mythos Games, ktorým pomáhali šikovní vývojári z MicroProse. U nás v Európe sa volala UFO ale v Amerike vyšla pod názvom X-COM: UFO Defense a vyšla trochu neskôr než Európska verzia. Najskôr vyšla hra na DOS, potom na Amigu a v roku 1995 aj na PlayStation. Verzie sa od seba takmer vôbec nelíšia, okrem toho, že na PlayStation sa s gamepadom muselo hrať ťažkopádnejšie.

Julian Gollop mal pred deviatimi rokmi na GDCčku Postmortem o vývoji prvého X-COMu, takže informácie som čerpal aj odtiaľ. Na prezentácii sa spýtal, koľko ľudí hralo X-COM a super bolo, že takmer všetci zdvihli ruku. Sám Julian sa vyvíjaniu hier venuje už takmer 40 rokov (budúci rok bude oslavovať) – najnovšie robil hlavného dizajnéra Phoenix Pointu, čo je tiež taktická ťahovka. Vyšla v roku 2019.

Ak ste si chceli v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch zahrať kvalitnú ťahovku, ešte neboli prepracované počítačové hry, preto ľudia hrali doskové hry. Julian sa inšpiroval doskovkou Sniper, ktorá začala vychádzať už od roku 1973. On ju hral v rokoch 1978-83, keď mal približne 14 rokov. Ďalšou inšpiráciou bolo sci-fi RPGčko Traveller – niečo ako Dungeons and Dragons len vo vesmíre. Mali ste pravidlá, veľkú hernú plochu a mohli ste si buď vytvoriť vlastný príbeh alebo použiť jeden z priložených s danými postavami. Poslednou inšpiráciou bola ďalšia dosková hra – Freedom in the Galaxy. Takže Julian bol od mladého veku obklopený rôznymi doskovými či kartovými hrami a so svojim otcom hral šach. Keď prišli prvé počítače, hneď v nich uvidel potenciál, že by sa takéto hry dali na nich vytvoriť. Prvý počítač ZX81 si kúpil za 25 libier a prvú hru naprogramoval keď mal 18 rokov spolu so svojim spolužiakom Andym Greeneom – bola to Islandia a Time Lords, ktoré v roku 1984 distribuoval Red Shift pre BBC Micro, čo bol 8-bitový domáci počítač od Acornu. Už Islandia mala náhodne generované ostrovy, námorné bitky a základnú ekonómiu. A tu Julian prvýkrát použil nápad akčných bodov, ktoré si požičal z doskových hier.

X-COM má bohatú históriu odkiaľ a z čoho pochádza. Ešte pred ním bolo niekoľko hier, ktoré ste si mohli zahrať a ktoré sa transformovali do podoby, ktorú všetci dobre poznáme. Bol tu Rebelstar Raiders z roku 1984, ktorý vytvoril Julian Gollop. Bola to taktická ťahovka pre dvoch hráčov na ZX Spectrum. Pokračovanie Rebelstar I a II vyšlo v rokoch 1986-88 – tam sa Julian naučil pathfinding a hráč tam bojoval proti umelej inteligencii. Nakoniec vyrobil Laser Squad v roku 1988, čo bol pravý predchodca X-COMu. Už tu sa ukazovali niektoré mechaniky a elementy – napríklad zničiteľnosť prostredia či vyzbrojovanie jednotiek. DOSová verzia vyšla v roku 1992 a od tej na ZX Spectrum sa dosť graficky líšila. V roku 1991 si potom so svojim bratom Nickom vyberali, akú novú hru vytvoria. Chceli stavať na tom, čo im išlo a rozhodli sa vytvoriť druhý diel Laser Squad – mali vytvorené aj demo na Atari ST. Hľadali vydavateľa – navštívili Krisalis, Domark, no nakoniec si vybrali MicroProse, kde bol Sid Meier – v tom roku vychádzala Civilizácia, čo bola úžasná stratégia.

Demo Laser Squadu ukázali Pete Morelandovi, ktorý v MicroProse pracoval a ten im na to povedal, aby z toho urobili väčšiu hru. Spočiatku nechápali, čo sa im snaží povedať, no nakoniec boli na niekoľkých stretnutiach, kde im povedali, že majú hru zasadiť na Zem a má v nej byť prepracovaný technologický strom + encyklopédia akú mali v Civilizácii – tam sa to volalo Civilopedia. Potom im Pete navrhol, čo keby do hry dali UFO a hráč by proti nim bojoval. Ďalším človekom z MicroProse bol dizajnér Stephen Hand a veľký fanúšik Laser Squad – ten im zase pomohol s výtvarným štýlom, aby bola po grafickej stránke viac komiksovejšia a prišiel s názvom X-COM (eXtraterrestrial COMbat force). Najskôr Mike Brunton vymyslel názov X-CON (eXtraterrestrial CONtact force), čo neznelo tak dobre, preto si vybrali X-COM. Takže vydavateľ chcel, aby Julianova hra mala nejaké prvky, ktoré vo svojich hrách mali oni a aj vďaka MicroProse sa z X-COM stala oveľa väčšia hra, akú poznáme dnes.

Ešte pred samotným vyvíjaním titulu si vývojári museli urobiť prieskum a naštudovať si niečo o mimozemšťanoch. Začali preto so seriálom UFO Gerryho Andersona, v ktorom zistili, ako táto organizácia proti emzákom bojuje a niekoľko nápadov sa dostalo aj do hry. Julian si potom prečítal knihu Alien Liaison, kde boli príbehy z Oblasti 51 ako testovali mimozemské technológie, ktoré boli napájané elementom 115, ktorý sa v hre objavil a nazvali ho ako Elerium. Počas vývoja musel Julian napísať MicroProse dokument o dizajne hry, pričom nikdy nič také nepísal – ako sa bude X-COM hrať, čo v ňom bude hráč robiť, no vydavateľ s dvanásťstranovým dokumentom nebol spokojný, preto Julian musel ísť do firmy a osobne im vysvetliť všetky mechaniky. No a v tom momente mohol byť celý projekt zrušený, X-COM nemusel vôbec vzniknúť a Microprose ho nezrušilo len preto, pretože Julian vytvoril Laser Squad.

Grafici pracovali na X-COMe len dvaja – John Reitze a Martin Smillie z Microprose + samozrejme Julian Gollop. Johnovi môžeme vďačiť za komiksovú grafiku, vzhľad mimozemšťanov a parádne intro, ktoré som nechal celé prebehnúť na začiatku recenzie. Grafickú stránku prostredia a UFOpaediu vytvoril zase Martin. O zvuk sa postaral Andrew Parton a hudbu zložil John Broomhall. Zvukovo bola vtedy hra na vysokej úrovni a k tomu ju museli zabaliť do čo najmenšieho súboru, aby nebola príliš veľká. Hudba je excelentná aj dnes a vždy ma z nej mrazí. Doplňuje temnú ponurú grafickú stránku a pridáva na surovej atmosfére mizérie, kde cítite, že ľudstvo čelí neznámej hrozbe a bojuje o svoju existenciu.

Programovaniu sa venovali Nick a Julian Gollop a Julian sám poznamenal, že sa mal radšej viac sústrediť na dizajn. Nick vytvoril inovatívnu Geoscape a Battlescape časť – čiže strategickú, kedy sa staráte o základne na Zemi a riešite mikromanažment a taktickú, v ktorej bojujete a snažíte sa prežiť so svojou jednotkou vojakov. QA tím v počte troch ľudí vedený Andrewom Lucketom v podstate zachránil X-COM pred zrušením. Pracovali na hre posledné 3 mesiace a na konci boli z testovania hrozne unavení. Úfóni, ktorých vytvoril Julian boli pre MicroProse veľmi nudní, preto museli vymyslieť nových originálnych, ktorí by boli oveľa zaujímavejší. Vytvorili ich veľké množstvo a len veľmi málo z nich si vybrali do hry.

Vývoj hry stál približne 180 tisíc dolárov, čo bolo dosť a tím mal finančné problémy. Kvôli tomu hra takmer nevyšla. Mali ju vytvoriť za 18 mesiacov, no trvalo im to až 30, čo bol ďalší problém. Potom tu bol Spectrum Holobyte, ktorý odkúpil časť MicroProse – viac než polovicu, takže mohli rozhodovať aj o vývoji X-COM. Okrem toho si pozreli aj všetky ostatné projekty, ktoré sa vtedy vyvíjali a X-COM chceli zrušiť, pretože sa im nepáčil. A projekt bol oficiálne zrušený. Vývojári o ničom nevedeli a ďalej pracovali – posledné tri mesiace dvanásť hodinové smeny aj cez víkend a dozvedeli sa o tom až po dvadsiatich rokoch – Microprose o tom pomlčalo a rozhodlo sa v projekte pokračovať a nepovedať to Spectrumu. A urobilo dobre. Do roku 2000 sa predalo 470 tisíc kópií – polovica len v Severnej Amerike. Len za podiel z predajov zarobili viac než 1.5 milióna dolárov. V tom istom roku, krátko pred vydaním hry začal ísť v televízii seriál X-Files, ktorý im pomohol, pretože spopularizoval UFO a mimozemšťanov, čo im pomohlo v predajoch hry a z X-COM sa stal obrovský hit.

Spectrum bolo samozrejme prekvapené, no hneď keď sa dozvedeli, akým sa X-COM stalo hitom, chceli od autorov, aby do pol roka urobili pokračovanie. Za taký krátky čas nemohli stihnúť urobiť novú hru – preto ju licencovali Microprose a tí za rok urobili pokračovanie Terror from the Deep. Takže na druhom diele už nepracovali bratia Gollopovci – o dizajn sa postaral Stephen J. Goss a hra bola dosť podobná prvému dielu. Gollopovci pracovali na treťom diele Apocalypse, ktorý vyšiel až v roku 1997. Z tohto sveta vyšlo množstvo ďalších hier – V 98 vyšiel vesmírny simulátor Interceptor a v 2001 vyšla strieľačka z tretieho pohľadu Enforcer. Čo sa týka vplyvu na ďalšie hry, tak od X-COMu sa inšpiroval napríklad Fallout.

Ako prvú som si zahral pôvodnú DOSovú verziu z roku 1994. Dnes sa už hrá dosť zle a ťažkopádne, veľa vecí chýba alebo mohlo byť vyriešených oveľa lepšie – napríklad nízke rozlíšenie 320×200. Moc pred seba nevidíte, nemáte prehľad o bojisku, na druhú stranu to dopomáha k až klaustrofobickej atmosfére. Odohral som nejakých 5 hodín a prišlo mi to pomalé – načítanie pozície je riešené tak, že musíte zrušiť misiu a potom si nahrať hru. Potom som presedlal na novší OpenXCom, čo je v podstate vylepšená verzia so všetkým, čo ste si v pôvodnej hre priali mať. Musíte mať zakúpenú vanilla verziu, stiahnuť si exe súbor módu a jednoducho si ho nainštalujete. Vylepšené je úplne všetko a to nepreháňam. Mód ma prekvapil hneď keď som ho spustil – bol v slovenčine – ani som nemusel nič nastavovať. Rozlíšenie som si dal 1440p a v hre potom experimentoval so zoomom. Prvú misiu som odohral v dosť veľkom odzoomovaní a aj keď som videl veľkú časť bojiska, stratilo to svoju atmosféru. Môžete si nastaviť aj pôvodné, no to mi prišlo dosť obmedzujúce, tak som si dal zlatý stred – 640×400. Hra vyzerá a znie úžasne aj dnes a vďaka módu sa už neseká – ani keď vyhodíte dymovnicu a na bojisku je viac efektov. Môžete si tu nastaviť klávesové skratky, ktoré v pôvodnej hre tak chýbali – napríklad na skrčenie alebo pohyb mapou, máte tu dokonca rýchle uloženie či nahratie pozície, čo sa hodí hlavne v súbojoch, keď ich chcete riešiť inak a nemusíte kvôli jednej chybe rušiť celú misiu. A konečne vidíte cestu svojho vojaka a koľko mu zostáva akčných bodov, takže presne viete, či budete môcť ešte vystreliť – v pôvodnej verzii sa mi často stalo, že som nechcene poslal vojaka, kam som nemal – tu sa vám to už stať nemôže, pretože máte dvojklik. A môžete skrolovať v menu keď predávate veci, čo je síce drobnosť, no o dosť vám to ušetrí čas a nervy. Nastavení je tu fakt obrovské množstvo. Tento mód odporúčam – vďaka nemu sa prvý X-COM hrá oveľa pohodlnejšie a bez neho by som ho už fakt nehral. A zo stránok si môžete stiahnuť nové zbrane, nových nepriateľov a mapy a ďalšie módy, takže z XCOMu si urobíte novú hru.

OpenXCom verziu mi trvalo dohrať približne 20 hodín. Čakal som, že mi to zaberie viac času ale aj tak som sa od hry nemohol odtrhnúť a hral som ju aj celý deň v kuse. Dal som si strednú obtiažnosť a aj tak bola hra ťažká ako sviňa a nedarovala mi urobiť ani jednu chybu, takže som si ju často nahrával a skúšal inú taktiku. Pri vydaní tu bol zvláštny bug, že hneď po prvej misii sa obtiažnosť resetovala na najľahšiu, tak sa hráči sťažovali, že bola hrozne ľahká. Niekedy sa to stalo, keď ste si nahrali pozíciu. A kvôli tomu urobili pokračovanie Terror from the Deep a Apocalypse oveľa ťažšie. Autori sa snažili vytvoriť dynamickú obtiažnosť, ktorá by sa prispôsobovala skillu hráča – to znamená, keď sa vám v posledných troch misiách veľmi darilo, ufóni dostali lepšie zbrane a vás v ďalšej misii už mohli potrápiť silnejšími jednotkami. Ak vám na druhej strane zomierali vojaci a nedarilo sa vám, ufóni a ich vybavenie zostalo nezmenené.

Úlohou hry je bojovať proti invázii UFO a zachrániť svet. Hra je zasadená do roku 1998 a príbeh si v podstate tvoríte sami. Interface hry sa môžu zľaknúť aj zdatní hráči, pretože je plný tlačidiel a absolútne nebudete zo začiatku vedieť, na čo slúžia. Treba si ich v kľude preklikať, no v OpenXCom vidíte, čo ktorý robí. A keď sa ich raz naučíte, už nebudete mať problém sa v nich orientovať. To platí ako pre boj, tak pre bázu, kde robíte mikromanažment. Niektorým hráčom sa nepáčilo starať o základňu, no ja som si ju rád vylepšoval, predával nepotrebné mimozemské artefakty a mŕtvoly, kupoval nové zbrane a muníciu, vyvíjal nové technológie alebo manažoval svojich vojakov, porovnával ich štatistiky a priraďoval im väčšiu dôležitosť. Ale sám Julian priznáva, že interface urobili dosť zlý – hlavne vyzbrojovanie jednotiek hrozne dlho trvá. Tento problém bol v novšom móde vyriešený.

X-COM je rozdelený na dve hlavné časti – Geoscape a Battlescape. V strategickej Geoscape časti vidíte celú Zem, môžete s ňou rotovať, stavať nové základne a robiť mikromanažment. V reálnom čase sa tu strieda deň a noc, takže krásne vidíte, kde je deň a kde noc. Hneď na začiatku si musíte zvoliť svoju prvú základňu. Ja som si ju dal do Európy ale je to čisto na vás, kde bude – hlavne, aby mala okolo seba čo najviac zeme. Hra sa dá dohrať aj s dvoma základňami – ja som si druhú postavil do Severnej Ameriky ale ak chcete a máte dosť financí, môžete ich mať aj 8, čo je maximum. Už od začiatku máte v prvej báze postavené základné stavby – je tu malý skener, ktorý si neskôr môžete upgradovať na väčší, sú tu ubytovne, kde budú bývať vojaci, vedci a inžinieri, takže tie musíte neskôr prikúpiť, je tu jeden labák, ktorý stačí mať jeden v každej bázi – zmestí sa tam až 50 vedcov čo je dostatočné množstvo na rýchle skúmanie nových vecí. S dielňou to je trochu zložitejšie, pretože niekedy sa do nej zmestí len 16 inžinierov, ktorí pracujú na jednom projekte – keď staviate pokročilé lietadlo, odporúčam postaviť neskôr ešte jeden. V informácii o základni si môžete pozrieť všetky dôležité veci – hlavne si strážte použité miesto – po misii sa sklady dosť zaplnia, keďže sa tam rátajú mŕtvoly mimozemšťanov, ich vybavenie, zbrane a všetko ostatné. Takže sklady budete prikupovať najviac. Dobré je, že sa dajú všetky veci predávať a vy tak nie ste úplne závislý na financovaní krajín. Tie vám budú posielať peniaze len na začiatku každého mesiaca a vždy na konci vyhodnotia váš boj proti UFO. Keď si budete viesť dobre a budete mať väčšinou kladné hodnotenie po misii, tak vám pridajú plat. Ak nejakú misiu nesplníte či na ňu nepôjdete, tak vám ho naopak strhnú – dôležité sú nočné misie v napadnutých mestách. Tie sú aj najťažšie z celej hry.

Čo na začiatku odporúčam urobiť – dať jednému interceptorovi dve rakety stingray, pretože avalanche je na menšie UFO veľmi silný – veľakrát ich zničí a to vy nechcete. Stingray sú slabšie a menej presnejšie rakety no sú skvelé na malé a stredné UFO. Veľmi malé UFO sa ani neoplatí naháňať, pretože v ňom nenájdete elerium, ktoré potrebujete. A na veľké a veľmi veľké zase s interceptormi nemáte šancu – to musíte vyvinúť najskôr lepšiu a rýchlejšiu stíhačku. Pôvodne mal byť tento systém stíhania mimozemských lodí úplne iný. Mali ste v ňom vidieť kokpit stíhačky a sami by ste ľavou a pravou šípkou vystreľovali rakety či strieľali z kanónu – mala to byť akási arkádová minihra, ktorá v závere moc nefungovala. Preto celý systém automatizovali, aby bol viac abstraktný a jednoduchý.

Čo sa týka vedcov, tých si naverbujte na začiatku hneď ďalších 10. Prvých 10 už máte v základni, takže takto si výskum zdvojnásobíte. Potrebujete čo najrýchlejšie vyvíjať nové veci. Na začiatku máte len pušku, pištoľ, nejaké granáty, dymovnicu, svetlicu a ešte nejaké drobnosti. Nemáte žiadnu lekárničku ani zbroj, takže prvé misie si musíte dávať dobrý pozor na to, aby vás netrafili, pretože nepriatelia majú plazmové zbrane. Zo silnejších zbraní tu je ťažký či rotačný kanón, kde sa dá vybrať aj zápalná alebo explozívna munícia a potom raketomet. Tieto zbrane dajte vždy len jednému vojakovi, nemajte ich viac. Ale je to na vás – môžete si kľudne vytvoriť čisto raketový squad, ktorý celé mesto odpáli. Hra je v tomto veľmi voľná.

Vojaci sú zo začiatku úplné nuly, ktoré akoby nikdy nedržali v rukách zbraň. Hneď v úvode si ich vyselektujte, zoraďte si ich od najlepších po najslabších – ja som si ich radil podľa presnosti streľby. A naverbujte si ďalších 6-8 nových rekrutov, pretože je dosť možné, že vám nejakí v prvých pár misiách zomrú a vy budete musieť čerpať zo záloh. V prvej polovici hry sa vyplatí mať squad v počte 7-9 vojakov, neskôr stačí mať 4-6 vojakov. Každý vojak je špecifický a má svoje vlastné štatistiky – niekto má viac akčných bodov, iný je odvážnejší, takže nikdy nespanikári, ďalší je presný so zbraňami, takže ho majte vzadu ako snipera. Vojakov s dobrými reakciami posielajte ako zveda a v poslednom rade sa odomkne psionická odolnosť a schopnosť. Tú rozoberiem neskôr. Trénovať ich môžete bojom proti emzákom. Ak uvidia nepriateľa a budú na neho strieľať, tým sa zvyšuje ich presnosť a odvaha. Ak nesú veľkú záťaž, zvyšuje sa im sila. Uvidenie nepriateľa trénuje reakcie. Treba si dať pozor, aby váš vojak neniesol príliš veľký náklad, pretože to znižuje jeho akčné body. Vo vanilla verzii sa váha neukazovala, v OpenXCom už je, takže pekne vidíte, koľko každý vojak unesie. Skvelé je, že tu máte denník, takže si môžete pozrieť všetky misie daného vojaka, môžete si pozrieť koľkých ufónov zabil a ako sa mu za ten čas zvýšili štatistiky. Je tu aj cintorín padlých vojakov. Najviac môžete vycvičiť vojaka na 250 bodov. Ak to prekročíte, tak je tu bug, ktorý číslo zresetuje na úplné minimum – takže napríklad akčné body mu skočia na jednotku a vy sa s ním absolútne nikam nepohnete. K svojim vojakom si po čase vytvoríte silné puto a nebudete chcieť, aby vám zbytočne zomreli pri nejakej náhodnej strele. Fakt to zabolí, keď vám zomrie váš obľúbený vojak – hlavne taký, ktorého si sami pomenujete a staráte sa, aby zostal nažive a prešiel do ďalšej misie.

Výskum je ďalšou úžasnou zložkou hry – najskôr môžete skúmať len laserové zbrane, detektor pohybu a lekárničku. Laserové zbrane nepotrebujú muníciu, preto nemusíte so sebou nosiť zásobníky a ušetríte miesto pre iné veci – napríklad granáty či svetlice. A je to aj dosť silná zbraň. Lekárnička sa tiež veľmi hodí a bez nej sa neskôr nezaobídete, pretože vášho vojaka môžu fatálne zraniť a ak ho neuzdravíte, nakoniec vykrváca a zomrie. Tou lepšou verziou je, keď len upadne do bezvedomia. Každý poranený vojak sa po misii musí liečiť a nejaký čas trvá, než bude schopný ísť na ďalšiu misiu. Aj preto majte viac vojakov v zálohe. Po prvej úspešnej misii získate mimozemské mŕtvoly a zbrane, takže vo výskume vám hromada vecí pribudne. Na ten potrebujete len jednu mŕtvolu, takže ostatné nepotrebné môžete predať.

Z brnení tu je osobná zbroj – tá sa dá celkom rýchlo vyskúmať, potom energetická, v ktorej vypadáte ako prerastený chrobák a nakoniec lietajúci skafander, vďaka ktorému sa ľahko dostanete cez prekážky a môžete vyletieť na strechu budov a odtiaľ strieľať na emzákov. Zbroje sú dosť preceňované a nie vždy vám zaručia ochranu – aj tak vás nepriateľ môže zabiť na jednu strelu, ak si nedáte pozor. Zbraní je veľké množstvo – používal som hlavne laserové pušky, neskôr plazmové pušky a ťažký plazmový kanón. No niektorí nepriatelia sú na plazmu odolní, preto je lepšie mať plazmu aj laser. Najlepšia zbraň, ktorú si môžete vyvinúť je prenosný fúzny odpaľovač. Vystreľuje navádzané fúzne rakety – cestu si môžete sami naplánovať a výbuch je obrovský a zničí všetko v dohľade. Je to až moc silná zbraň, ktorá trochu rozbíja hru, pretože si ju v podstate nemusíte ani vyrobiť – po desiatkach misiách som jej mal doslova tucty a mohol som ju dať každému svojmu vojakovi. Pri tejto zbrani vám stačí stáť na začiatku v lietadle a odtiaľ strieľať na všetky strany – nemusíte ani vyliezť von. Čo sa týka taktiky, najlepšie je mať rýchleho prieskumníka s veľkým počtom akčných bodov, ktorý bude odhaľovať nepriateľov ale nebude na nich strieľať. Potom si postavíte vojakov s najväčšou presnosťou niekde dozadu, aby mali dobrý výhľad na celú oblasť a budete ich používať ako snajprov. Emzáci na vojakov, ktorí sú príliš ďaleko strieľať nebudú ani nebudú opätovať streľbu. Dôležité je používať kryty a strieľať z okien, dverí alebo nízkych plotov, za ktoré sa môžete skrčiť.

Detektor pohybu som skúšal a keď sa ho naučíte používať, tak môže byť dobrý pomocník – hlavne v noci, no ja som sa spoliehal na oči mojich vojakov. Potom tu je sonda mysle – tú používajte na hľadanie veliteľa a iných dôležitých ufónov, ktorých musíte chytiť. Neskôr budete musieť zajať ufónov a následne ich vypočúvať v špeciálnej miestnosti. Ak chcete dokončiť hru, musíte chytiť veliteľa alebo komandéra, ktorý vám po krátkom mučení prezradí polohu hlavnej základne. Zo začiatku ich môžete chytať elektrickým obuškom, no neskôr sa dá vyvinúť malý odpaľovač s omračujúcimi bombami. Nie vždy ale účinkovali, preto som musel na ufónov použiť aspoň 2-3 výstrely. Potom tu je tank, ktorý sa oplatí použiť na začiatku ako štít a prieskumná jednotka. Je celkom silný a neskôr si na neho môžete vyvinúť aj fúzny kanón, ktorý je ničivý. Všetky tieto veci môžu byť pre nových hráčov až príliš zložité a v hre nenájdete žiadny tutoriál, ktorý by vám ich vysvetlil – všetky rady boli vtedy napísané v priloženom manuáli, takže ten odporúčam prečítať. Alebo bežte na ufopaedia.org, kde nájdete informácie o hre.

Battlescape je druhá taktická časť hry – ide tu len o boj proti mimozemšťanom a ovládanie jednotiek. V každej misii máte tú istú úlohu – zabiť všetkých ufónov a ak ste v meste, tak sa snažiť zachrániť čo najviac civilistov. Každá misia je náhodne generovaná, takže v každej bude zážitok trochu iný. Ak budete cítiť, že misiu nedávate, dá sa z nej utiecť. Keď si môžete vybrať, vždy choďte na misiu cez deň. Nočné misie sú dvakrát tak ťažké, pretože nepriatelia vidia rovnako ako cez deň a vy nevidíte nič. Veľkú dôležitosť tu hrá svetlo, preto si na nočné misie vždy berte svetlice, ktoré hodíte do tmavých kútov kde by mohli byť potenciálne nepriatelia. Bez svetlíc v noci nebojujte. Nočné misie sú brutálne – vidíte len pár metrov pred seba, okolo seba počujete umierať civilistov, ktorí sú zožieraný zaživa, všade je nepriestupná tma a pohyb, ktorý nevidíte, len počujete. Máte strach urobiť krok dopredu alebo sa len pozrieť, čo sa nachádza za ďalším rohom, pretože tam by mohol byť desivý nepriateľ. Pripočítajte to, že zo začiatku máte veľmi chabé vybavenie a cítite sa ako korisť, ktorú niekto loví. Dôležitým predmetom je dymovnica. Tej majte tiež s každým vojakom aspoň pár a hneď na začiatku boja jednu hoďte na pristávaciu plochu. Ufóni budú mať väčší problém vás trafiť. Deštrukcia prostredia je výborná. Môžete zničiť akýkoľvek objekt alebo preraziť stenu a urobiť si tak novú cestu. Ak približne viete, kde je nepriateľ a chcete ho prekvapiť, môžete najskôr zničiť stenu a potom s ďalším vojakom ho zabiť. Laserové zbrane zničia väčšinu ľudských objektov a stien a plazmové potom dokážu urobiť dieru aj do mimozemských vecí, ktoré sú odolnejšie. Dá sa použiť aj výbušnina alebo mína, no tieto dva predmety som vôbec nepoužíval. Nedávajte vojakom zbrane do oboch rúk, pretože im to zníži presnosť. Ak ju chcete mať ešte vyššiu, pri streľbe treba pokľaknúť. Presnosť sa zvýši síce len o pár percent, no niekedy to môže zachrániť život. Sú tri typy streľby zo zbraní – mierený výstrel, ktorý zožerie veľa času, výstrel od boku  a trojica rýchlych nemierených striel, ktoré sú najmenej presné. Ak ste blízko pri nepriateľovi, je najlepšie použiť dávku. Inak používajte mierenú strelu alebo od boku, podľa presnosti a šance trafiť nepriateľa.

Nepriatelia sú zo začiatku malí sectoidi, ktorí sa dajú ľahko zabiť, no vedia aj prekvapiť a zlikvidovať vojaka na jednu strelu. Je tu hadí muž, ktorý je odolnejší proti ohňu – toho som stretol len v pár misiách. Najviac budete stretávať mutona – je to typický mimozemský pešiak poslúchajúci rozkazy vyššej sily. Dosť otravný je kyberdisk, ktorý má veľký dohľad a je až smrtiaco presný. Zo začiatku, keď máte slabé zbrane, tak bude problém ho zabiť, no po smrti vybuchne a tak môže so sebou zobrať ďalších nepriateľov. V ufónskych základniach potom nájdete celatida a silacoida, čo sú zvláštne rosolovité formy. Celatid je nebezpečnejší, pretože vystreľuje jed, ktorý cieľ rozleptá. Silacoid sa skôr valí po zemi ako kameň a snaží sa vás zožrať. V nočných misiách v meste vás prekvapí chryssalid, čo je veľmi nebezpečný tvor – dokáže naklásť do obete vajíčka a z nich sa potom stanú podobní tvorovia. Ak je pri vašich vojakoch blízko, dokáže ich premeniť aj niekoľko naraz. Mení aj civilistov, čo je dosť problém, pretože už jeden takýto nepriateľ je odolný. Najlepšie je postaviť sa na otvorený priestor do radu, počkať si na neho a zlikvidovať ho z diaľky. Je tu aj floater a reaper – tých som stretol hneď v prvej misii a väčšinou chodia spolu. Floater je jednoduchý, väčší problém vám bude robiť reaper, ktorý je odolný, no má útok len na blízko.

Na záver som si nechal dvoch najnebezpečnejších nepriateľov – sectopoda čo je veľký robot, ktorého len tak nezabijete, no je zraniteľný laserovými zbraňami a potom ethereala. Ten dokáže ovládnuť telo vášho vojaka a s ním na vás útočí. Ak je v misii takýchto ufónov 10, dokážu vám už v druhom ťahu ovládnuť polovicu skupiny a druhú polovicu zabiť. A to ani nestihnete vyliezť von z lietadla. Proti nim potrebujete vojakov s vysokou psionickou odolnosťou. Tú zistíte buď výcvikom, no to dlho trvá, kým postavíte takú budovu a vojakov tam môžete dať až začiatkom nového mesiaca. Ja som to riešil tak, že som dal všetkým vojakom preč zbrane a tých, ktorých mi neovládli, tí mali psionickú odolnosť nad 80 – tým som dal späť do ruky zbraň a išiel postupne zlikvidovať všetkých etherealov. V jednotke, kde som mal 12 vojakov mi odolali len traja, čo nebolo nič moc, no na dokončenie misie to stačilo. Tým zostávajúcim dajte preč aj granáty, pretože emzáci ich dokážu používať. Ak chcete, môžete jedným alebo dvoma vojakmi zablokovať výstup z lode, aby vám premenení nebehali zbytočne po leveli. Sranda je, že po chvíli začnú ethereali panikáriť a budú po mape pobehovať bez zbraní. Od okamihu kedy týchto emzákov stretnete je hra dosť ťažká a nevybalancovaná. Sám Julian priznáva, že hru málo testovali, preto sa títo nepriatelia ukazujú príliš skoro a nemáte šancu sa proti nim brániť. Na druhú stranu si môžete sami vyvinúť psionické schopnosti a vďaka mind control dokážete s dvoma vojakmi obsadiť celú nepriateľskú bázu. K tomu som sa ale nedostal, pretože som dokončil hru.

Z novších hier odporúčam moderný X-COM z roku 2012 a 2016, ktorý je prístupnejší pre nových hráčov alebo českú sériu UFO od Altaru, ktorá vychádzala v rokoch 2003-2007 a prináša úplne nové nápady do tohto žánru. Alebo vyskúšajte Xenonauts, ktoré vytvorilo malé indie štúdio Goldhawk v roku 2014.

100

Z novších hier odporúčam moderný X-COM z roku 2012 a 2016, ktorý je prístupnejší pre nových hráčov alebo českú sériu UFO od Altaru, ktorá vychádzala v rokoch 2003-2007 a prináša úplne nové nápady do tohto žánru. Alebo vyskúšajte Xenonauts, ktoré vytvorilo malé indie štúdio Goldhawk v roku 2014.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.