Anvil of Dawn

Dokonalý dungeon v preudo 3D grafike.

Je naozaj zvláštne, že takýto skvelý dungeon pozná málokto. Anvil of Dawn (ďalej už AoD) vyrobila firma DreamForge Intertainment, známa predovšetkým svojimi dungeonmi – ich prvý z roku 1993 „Dungeon Hack“ alebo nedávno u nás recenzovanou adventúrou Sanitarium. AoD distribuoval velikán New World Computing (séria HoMaM alebo Might and Magic), ktorý v ňom určite videl veľký potenciál. Rok 1995 všeobecne bol veľmi plodný na RPGčka a zvlášť dungeony – vyšiel taký Dungeon Master II, Albion alebo Stonekeep. Každý jeden je svojim spôsobom jedinečný, takže sa s istotou nedá povedať, ktorý je najlepší.

AoD je jedinečný dungeon aj práve pre skĺbenie chodiaceho dungeonu podobného z Dungeon Master alebo Eye of the Beholder a akčne založených súbojov prebiehajúcich v reálnom čase z Ultima Underworld. Ak si myslíte, že budete chodiť v parte, mýlite sa. V tomto sa AoD od ostatných dungeonou líši aj keď by sme takýto princíp našli ešte aj v už spomínanej Ultime Underworld. Vidíte ten výcuc hier? AoD si od ostatných hier berie po kúsku (niekto by to mohol nazvať kradnutie nápadov alebo kopírovanie) a robí naozaj dobre, pretože výsledný efekt je návykový.

Intro hry (nájdete ho na konci článku) nám približuje nového Vojvodcu (angl. Warlord) temných rás, ktorý chce zničiť celý svet Tempest – chce zničiť každú armádu, každého šampióna, ktorý sa mu postaví, každé mesto, ktoré mu bude brániť v prechode. Vojvodcu zatiaľ nikto neporazil, každý sa ho bojí a on si stojí na čele svojich hrôzostrašných armád. Za všetko môžu temní bohovia, ktorí Vojvodcu obdarovali silnou mágiou, ktorá mu dokáže vybojovať víťazstvo nad Tempestom. Celý príbeh je postavený na nájdení jeho zdroja moci, ktorý je ukrytý na veľmi ďalekom a neprístupnom mieste. Vládcovia Tempestu si teda zavolali svojich päť najlepších bojovníkov a nedali im za úlohu nič menšie, než poraziť temného Vojvodcu a tým zachrániť Tempest.

A vy si vyberiete jedného z nich. Máme na výber z dvoch mužov, dvoch žien a jedného, ktorý sa vzhľadom podobá na goblina. Povolanie tu nie je žiadne, no každý je silnejší v nejakej disciplíne, takže tu nájdeme postavy, ktoré vynikajú v inteligencii, obratnosti, výdrži alebo sile, pričom goblin je z nich najvyváženejší – všetky body v štatistike má rozdelené rovnako. Samozrejme, nemusíte sa držať už vytvorených štatistík, môžete si body rozdeliť sami. V závere to bude znamenať viac života alebo many, silnejšie údery alebo kúzla. Pri súbojoch sa menej spotíte a mana vám pri kúzlení tak rýchlo nedojde.

Hra má niekoľko koncov. Ak ste si všimli malú rozdielnosť na začiatku hry vo všetkých charakteroch, čím sa budete približovať ku koncu, budú sa od seba oddiaľovať ako dva magnety. S tým súvisí aj znovuhratelnosť, ktorá ponúka 5 iných pohľadov na hru – okrem toho, že budete hrať buď s kúzlami alebo zbraňami na diaľkú, respektíve blízko, s každou postavou to bude trochu iná hra.

Grafická stránka hry je bezchybná, totálne valcujúca Dungeon Master II alebo Albion. So Stonekeepom drží AoD vyrovnaný krok. Grafika je naozaj úchvatná – aj po sedemnástich rokoch žasnem nad krásou jednotlivých monštier a kúziel. Monšier je obrovské množstvo, ktoré ani nejdem vypisovať, pretože by mi to zabralo väčšinu recenzie. Autori mali naozaj fantáziu a každý jeden nepriateľ je tak jedinečný svojim vzhľadom, útokom, chôdzou a dokonca aj smrťou, čo ma veľmi teší. Súboje sa tak stávajú dynamickými, kedy musíte sledovať nepriateľov úder (a zapamätať si, či je nepriateľ pomalý alebo rýchly, silný alebo slabý a čo na neho platí) a uhnúť sa o políčko naspäť – v neskoršej fáze hry budú dokonca strieľať strely na diaľku. Ďalšia úžasná vec na AoD je inventár, ktorý je pekný a prehľadný, veci si môžete ukladať volne, môžete nosiť vaky alebo truhlice, kde si svoj obsah uložíte, no ste limitovaný váhou. Ak ju prekročíte, začnete byť unavený a bude sa vám znižovať sila alebo obratnosť. V hre je množstvo rozličných vecí, ktoré sa dajú deliť na kategórie ako: použitelné predmety (kúzla, rôzne nápoje na život, manu, silu, obratnosť), kamene (ktorými sa dajú zatlačiť spínače), zbrane a zbroj (kde patria aj náhrdelníky a helmy), kľúče, questové predmety a truhlice. Inventár obsahuje aj prehľad štatistík, kúzelnú knihu, v ktorej si môžete pozrieť účinok jednotlivých kúziel, denník, nastavenie a samozrejme minimapu, bez ktorej by ste boli v hre stratený. Váš postup do nej sa ukladá automaticky, legendu máte vždy po ruke, takže sa nemáte šancu v nejakom dungeone stratiť. Samotné dungeony sú ľahko zapamätateľné a v každom je určité množstvo záchytných bodov, na ktoré sa môžete chytiť. Do automapy sa dá písať, takže si môžete zaznačovať dôležité informácie, napríklad: nájdete zamknuté dvere, no nemáte kľúč, tak si do mapy napíšete k svojej pozícii „žltý/zelený/červený kľúč“ a okamžite po jeho nájdení viete, kam bude pasovať.

AoD disponuje sedemnástimi rozsiahlymi dungeonmi, ktoré môžu obsahovať aj niekoľko poschodí. Každý dungeon je štýlovo iný – zmenia sa steny, hudba, atmosféra, dokonca aj nepriatelia. Po svojej dlhej a náročnej púti (hra sa dá dohrať za 8 hodín čistého herného času bez zákysu) budete stretávať aj množstvo NPC postáv, s ktorými budete môcť pokecať – okrem klasických ľudí si pokecáte aj s priviazanou chobotnicou, gorilím šéfom, Paňou jazera alebo duchmi, knihami a samotným Vojvodcom. Všetky rozhovory, ako aj intrá a outrá, sú profesionálne nadabované, takže si ich skutočne užijete. Taktiež sa z času na čas stretnete s ostatnými hrdinami a prehodíte reč.

Poďme si niečo povedať o zbraniach a celkovom akčnom systéme hry. Zbraní je naozaj dosť – budete sa môcť specializovať na štyri typy útokov. V hre budete nachádzať ako klasické zbrane – sekery, kladivá, meče, kopie, tak aj artefakty – zbrane vyzbrojené nabitými kúzlami. Dá sa nájsť aj magická kuša. Keď som ju našiel a použil, moje srdce zaplesalo radosťou a pripomenul som si hneď kušu z Heretica. Útočiť budete môcť rýchlo podľa typu zbrane, ktorú máte v rukách. Môžete mať v každej ruke jednu zbraň, no efektívnejšie je si dať do druhej ruky štít, ktorý vám prídá rôzne bonusové štatistiky. Útok môžete praktikovať aj stláčaním na nepriateľa, čo mi prišlo lepšie – agílnejší a menší sa takýmto spôsobom dajú ťažko trafiť. Šanca na útok je ako v klasických papierových RPGčkach, kedy si kuľnete kockou. Všetko prebieha v reálnom čase, takže nemusíte čakať na nepriateľov ťah a môžete pri jeho útoku uskočiť. Rovnako sa kúzlia aj kúzla. Tie budete mať vpravo pod zbraňami a aktivujete ich jednoduchým kliknutím. Hrdina ich sám vyčaruje – autori mohli dať do hry systém, v ktorom by ste si sami mohli čarovať pomocou myšky a museli by ste presne opísať runu vo vzduchu (tento systém využíva v celej svojej kráse aj Arx Fatalis, čo je ale novší dungeon). Kúzla vypadajú famózne, každé jedno je originálne a sú rovnako rozdelené do niekoľkých kategórii ako Zem (kamenná päsť), Vietor (malé tornádo), Oheň (ohnivá spŕška), Voda (zmrazenie), Blesk (elektrická lebka), Mäso (liečenie) a Ničota (Temný plášť). Toto som dal len zopár príkladov, no v hre je približne 24 kúziel rozdelených na útočné, obranné, uzdravovacie a budovacie. Medzi jednotlivými dungeonmi budete prechádzať po vonku. Exteriéry autori odflákli, takže nie sú také pekné ako interiéry, no AoD je predovšetkým o dungeonoch, takže mu tento nedostatok pokojne odpustím. Nenájdete v nich žiadnych nepriateľov – maximálne NPCčka.

[su_note note_color=“#011e95″ text_color=“#c3c3c3″ radius=“11″]Verdikt: Anvil of Dawn splnil moje očakávania a hrdo ho môžem považovať za jedno z najlepších dungeonov všetkých čias – nehádže vám zbytočne polená pod nohy tým, že by ste si museli zapisovať mapu sami na papier, ani zložitým runovým systémom kúziel a pod. Pri hre sa budete baviť a s radosťou preskúmavať každý kúsoček mapy, hľadať v ňom ukryté poklady, príjimať výzvy od nepriateľov, zlepšovať svoju výzbroj a nakoniec zachrániť svet od zla. Takýto RPG dungeon som hľadal.

[yasr_overall_rating size=“large“][/su_note]

[yasr_visitor_votes size=“medium“]