Blood Omen: Legacy of Kain

Vae victis!

: Kain ešte stále človekom, pred svojou smrťou

: Kain sa vracia na svet ako upír, aby sa pomstil svojim vrahom

: Obrazovka s kúzlami

Blood Omen: Legacy of Kain (ďalej už len BO:LoK) je temná akčná adventúra, v ktorej sa ujmete vznešeného Kaina – neskôr sa z neho stane upír s nadľudskými schopnosťami. Séria Legacy of Kain má celkom peknú históriu, no som jej neprišiel na chuť. Samozrejme, prvý diel považujem za kultový aj preto, pretože je urobený s citom pre umenie – na každej druhej obrazovke sa rozrozpráva Kain o svojich pocitoch a nie sú to len prachobyčajné suché slová, ako by ste si možno mysleli. Majú hĺbku a spolu s výtvarnou stránkou temného sveta Nosgothu a hudbou sa dá považovať BO:LoK za umeleckú hru.

„Nothing is free, not even revenge.“

Príbeh začína v nehostinnej krčme, kam zavíta jednej tmavej noci umorený cestovateľ Kain z Coorhagenu, hľadajúci dobrý mok na osvieženie svojho hrdla s možnosťou prespať v hostinci. Krčmár mu ale nevyhovie, pretože práve zatvára a vyhovára sa na temné časy, kedy neverí ani bohatému šľachticovi, ktorý by dal za jedno pivo celú týždennú tržbu krčmára. Kain teda musel chtiac-nechtiac odísť a vydať sa znova na dlhú a chladnú cestu. No len čo vyšiel z hostinca, napadla ho početná skupina banditov. Kain skončil prebodnutý na ceste a umieral pomaly a sám. Na samej hranici medzi Zemou a Smrťou ho našiel nekromancer Mortanius, ktorý Kainovi znovu vrátil život, no ako Kain pomaly zisťoval, jeho pomsta zničiť svojich vrahov ho stála možno viac, než by chcel – stal sa upírom. Bol nesmrteľný, no musel sa živiť krvou ľudí. Svoju pomstu naplnil za smiešne krátky čas, banditov, ktorí ho napadli, našiel takpovediac „za rohom“. Po zabití posledného zrádneho červa mu Mortanius lišiacky vsunul do hlavy myšlienku – oni neboli za zrodom jeho smrti, boli to len nástroje. Teraz musí pátrať po jeho nositeľovi. Kain prišiel až k Stĺpom Nosgothu, kde započal hľadanie deviatich strážcov pilierov, ktorých musí zabiť a zobrať si od každého jednu osobnú vec, ktorá bola s ním spojená, aby navrátila rovnováhu sveta. No, tak z jednoduchej pomsty sa nám stala výprava hodná Pána prsteňov, ktorá začne byť neskôr ešte zložitejšia. Vám len stačí vedieť, že budete zabíjať všetky živé, neživé alebo astrálne bytosti, ktorých bude až nad hlavu.

Prvé, čo vám utkvie v pamäti je atmosféra hry. Zatuchnuté kobky opradené plesňou a starodávnou špinou budete cítiť až do morku kostí. K tomu pripočítajte Kainov hlas (nadaboval ho Simon Templeman, okrem toho daboval aj Peirithousa v God of War 3, Blacksmitha v Diablo III,…), ktorý krásne a nenútene posúva dopredu nielen dej ale aj hru, a tak pri uložení si budete stále hovoriť – ešte prejdem túto jaskyňu a vypínam hru.

„Hunger and weakness are no bar to vengeance’s call. I would find my slayers and send them back whence I came.“

Ovládanie hry je trošku zložitejšie, než sa zdá. V prvom rade za to určite môže konzolovosť, pretože ani po niekoľkých hodinách som si na ovládanie nezvykol. Celkovo tu máte tri akčné tlačítka a šípky na pohyb. Akčné tlačítka sú na satie krvi bezbranným obetiam, používanie schopností a útok. To ešte ujde. Potom pripočítajme klávesy F1 pre inventár, kde si budete meniť výstroj a rýchly bar na schopnosti a F2 – F4 pre rýchlu zmenu schopností, predmetov alebo stavu (metamorfóza). A tu je kameň úrazu. Neustále sa mi mýlili tieto tri klávesy, takže keď som musel zmeniť nejakú schopnosť alebo sa na niečo premeniť, musel som si premyslieť, kde moja požadovaná schopnosť/predmet leží a čo ho vôbec mám v rýchlom výbere. Takáto maličkosť sa po nejakom čase stáva otravnou a znepohodlní to celú hru. Ovládanie postavy by si vyžadovalo taktiež nejaký update. Na PC verzii je Kain strašne pomalý, takže kým nájdete premenu na vlka (vďaka autorom za neho), budete sa môcť po svete pohybovať značne rýchlejšie (vĺčik aj skáče) a nebudete musieť zabíjať každého človeka alebo potvoru, ktorú stretnete. Ďalšia metamorfóza je na kŕdel netopierov, takže sa po svete môžete pohybovať ešte rýchlejšie (pomocou waypointov). Ďalej sa môžete premeniť na neutrálneho človeka, čo využijete hlavne v dedinách, aby ste sa od ľudí dozvedeli nejaké novinky, alebo na astrálnu bytosť odolávajúcu všetkým fyzickým útokom.

„The Necromancer had offered me no warning as to what my resurrection would entail, and yet I must confess, in my haste, I had not sought one. Was his gift a curse? I would seek the Pillars for an answer.“

Hra je obrovská a nemyslite si, že ju prejdete za jeden – dva dni. Celkovo je v hre 114 nepriateľov a to započítavam aj bossov, farmárov a hladné žienky domáce. Nájdete tu od skeletónov, zombii, ohnivých mágov, psov, lichov cez vojakov, upírov, vlkodlakov až po paladinov, obrov alebo démonov. Môj imaginárny osobný list zabitých bytostí sa zvýšil o ďalšiu tisícovku vďaka tejto hre. BO:LoK nie je čistá akčná rezničina, nájdeme v nej aj stopy po RP prvkoch. V prvom rade máte inventár a môžete nosiť až päť rozličných zbraní a zbrojí. Každá zbraň alebo zbroj je unikátna – máme tu meče, sekery a palcáty (Spoiler – nájdete aj bájny meč Soul Reaver!). Začínate s obyčajným mečom, no ak nájdete palcát, hneď sa vám otvoria nové cesty, pretože vďaka nemu môžete ničiť kamene. Ak nájdete ďalej sekery, posekáte stromy, ktoré vám stoja v ceste. Inokedy budete musieť obetovať život u veľkej fontány, kde vás lákajú temné žienky, aby ste si zvýšili silu alebo magickú energiu. Ak nerátam premeny, v hre je kúziel, ktoré môžete používať až 13. Najzaujímavejšie z nich sú ovládanie mysle, krvavá kúpel (mľask – už sa zo mňa stáva upír), inšpirujúca nenávisť (kde každý na mape dostane nekontrolovanú zúrivosť a zaútočí na svojho suseda – ak je na mape nepriateľov viac, scéna sa krásne zmení z prenasledovania jednej osoby v bojové pole), smrť duše, a mnoho iných.

Predmety sú buď klasické – buď vám pridávajú život alebo manu, útočné – špeciálne karty (zabijú každú bytosť náhodne), hviezdice, implodovanie (dosť nechutné) alebo zdroj hniloby (ešte nechutnejšie) a špeciálne – spomalenie času. Väčšinou budete používať zbraň a sem tam hviezdice. Ostatné predmety som používal naozaj skromne a vždy len na väčší počet nepriateľov alebo „keď to začalo byť vážnejšie). Zomrieť hlavný hrdina prakticky nemôže – pokiaľ máte dostatok sŕdc temnoty, nemusíte sa ničoho obávať.

Life without blood. What a travesty!

Hra vám nedá možnosť nudiť sa. V každej jaskyni alebo kobke budete nachádzať nové a nové predmety alebo schopnosti, takže každý interiér budete preskúmavať dôkladne a s radosťou. A tie exteriéry! – dostanete sa do zasnežených hôr, smradľavých močiarov ale aj trávnatých plôch a vulkanickej, žeravej zeme.

Grafika hry je úžasná. Izometrické zobrazenie milujem (zdravím Hexplore, Fallout, Gruntz, Planescape Torment a tucet ďalších peciek), podľa mňa by sa mali hry vyrábať len v ňom (a potom už len v 2D). Trochu mi blbol zvuk vo videách (bol spomalený, takže rozprávajúce postavy zneli ako démoni, čo len ironicky táto chyba pridala na atmosfére), no je to dané aj novým systémom, čo za chybu neberiem. Celý svet je vyzobrazený temne a ak si ho zbežne prejdete, naozaj by ste v ňom nechceli byť. Je to tam samý démon, upír, satanista, mág, vrah, úchylák, atď.

Čo musím vytknúť hre je postupná zložitosť aj v kombinovaní predmetov, takže ak sa niekde zaseknete, stačí, že ste zabudli zobrať nejakú maličkosť alebo nejakú nepreskúmanú jaskyňu a hra vás nepustí ďalej a vy teraz musíte hľadať na mape a spomínať si, kde ste ešte neboli. V ďalšom prípade vás ako upíra zraní dážď alebo obyčajná voda v potoku (možno ju niekto celú vysvätil) alebo páchnuca voda v stokách a močiaroch. Rozumiem autorom, že chceli dať hráčovi isté hranice, kam sa nesmie zo začiatku dostať a postupne tak otvárať svet „až bude hráča pripravený“. Hra mi neprišla vôbec ťažká – pasce v dungeonoch sú jednoduché, nepriatelia taktiež (pokým nestretnete démonov – tam už sranda končí), no ku koncu som sa už trochu zapotil. Bossovia sú originálni – tu sa ukazuje znova konzolovosť, hneď prvý boss mi neviem prečo pripomenul jedného bossa z Crasha Bendicoota. Hádanky taktiež nie sú vôbec zložité – niekedy budete musieť nájsť kombináciu troch a viacerých spínačov. Asi už starnem – v poslednom čase dávam každej hre vysoké hodnotenie.

[yasr_overall_rating size=“large“] [yasr_visitor_votes size=“medium“]