Destruction Derby

Okúste ničivú silu deštrukcie karosérie áut!

Destruction Derby (DD) som mal vždy rád, pretože od klasických závodov (ako napríklad Gran Turismo – vyšlo v roku 1997 btw) to nebolo len o tom odjazdiť okruh. Hrateľnosť bola oveľa akčnejšia, keďže pre výhru ste museli nepriateľské autá búrať. Prvýkrát som sa s DD stretol na PlayStation, kde bol druhý diel ako demoverzia k časopisu. Aj prvý diel najskôr vznikol na PS a až potom na PC a ďalšie platformy. O rok neskôr vyšiel na SEGA Saturn a v súčasnosti aj na PSP, Vitu, PS3 alebo Android. Štúdio Reflections už malo na svojom konte pár akčných hier, no prvý diel Destruction Derby odštartoval ich závodnú sériu. Sú autormi série Driver – od roku 2006 ich odkúpilo Ubisoft, pretože v nich videlo kvalitných vývojárov – ich najnovšie hry: The Crew (2014) a Grow Home (2015). Nemôžem povedať, že to sú zlé hry, no nepresadili sa až tak mocne v mainstreamu ako iné. Nesmiem zabudnúť zmieniť verziu pre Nintendo 64, ktorú robilo Looking Glass Studios (Ultima Underworld, Thief, System Shock). Vyšla až v roku 1999, no obsahovala viac áut (z 3 na 24!) a tratí (viac než dvanásť), podporu splitscreen multiplayeru (až štyria hráči) a nový mód – capture the flag. Nakoniec nebola až taká úspešná ako prvé dva diely.

Čo musím hneď vytknúť: trate sa nachádzajú v akýchsi zjednodušených okruhových arénach, druhý diel prišiel s inováciou väčších otvorených a komplexnejších tratí – tiež to boli okruhy, no už nie tak jednotvárne a presne nalinajkované. Druhý zápor je v kamere. Auto je neovládateľné v treťom pohľade, pretože kamera vám nejde hneď za zadkom ale krúti sa ako keby ste ju mali na vleku, takže nevidíte pred seba – toto kompenzuje pohľad z prvej osoby, kde sa dalo krásne driftovať do zákrut a predbiehať nepriateľské vozidlá. Na druhú stranu tu neexistuje pohľad dozadu, takže nikdy neviete, či vás predbiehajú alebo do vás zozadu tlačia. Najkomickejšia a najlepšia trať (adrenalín srší zo všetkých otvorov) je hneď druhá, pretože jazdná dráha sa v určitom bode kryje a ak idete príliš rýchlo alebo pomaly, s oponentmi sa chtiac či nechtiac zrazíte. Keď idete posledné koliečko, vtedy vám začne stúpať adrenalín a začnete sa modliť k Ódinovi, Kristovi alebo Allahovi. Ale je to vlastne jedno ku komu, aj tak hrať prim bude šťastie a kontrovať mu náhoda. V klasických závodoch (bez búrania a získavania bodov) sa mi obtiažnosť zdala divná, pretože na najľahšiu vaše vozidlo išlo najpomalšie a súperove najrýchlejšie a na najťažšiu ste šli ako víchor a nepriateľom ste sa vyrovnali. Čo je najhoršie – v DD si môžete vybrať len z troch vozidiel a šiestich malých tratí (v ďalšom odstavci vysvetľujem prečo). Hlas a hlášky komentátora mi prišli ako keby ho to búranie áut vzrušovalo („nice, úúú, woohoo!, yeéé) a vždy vám povie skôr veci, ktoré viete, a tak len trepe do vzduchu (dávaj si pozor na mantinely, spomaľujú ťa!). Čiže ma pri hraní otravoval a vôbec by nevadilo, keby tam nebol – úplne by stačila rytmická hudba, ktorá tam hrá. Soundtrack som upol tiež, tak si ho môžete samostatne stiahnuť a nemusíte sťahovať CD verziu. To by bol výčet negatív.

Ovládateľnosti vozidla, fyzike a jazdeniu nemám čo vytknúť, hra sa nehrá na simulátor, je to arkáda a hralo sa mi výborne – ovládanie dostanete hneď do krvi. Autori do hry pridali simulovanú fyziku, aby mohli v kolíziách ľahko určiť, ktorá časť vozidla je poškodená. Ak si napríklad poškodíte pravú stranu (teda aj koleso), auto začne samo zatáčať doprava a vám sa zhorší jazdenie. Takisto sa vám zníži maximálna rýchlosť a ak si poškodíte auto ešte viac, nemusíte vôbec prísť do cieľa. Tím vývojárov musel kvôli tejto fyzike optimalizovať hru a znížili detaily objektov v diaľke. Všetko poškodenie je modelované v reálnom čase, závislé od rýchlosti a uhle, akým auto narazí. Engine, ktorý poháňal DD, bol schopný simulovať dvanásť áut na obrazovke súčasne (čo vtedy nezvládla žiadna iná závodná hra), takže aj keď hráte okruh, viac ako 12 áut na trati neuvidíte. Takisto malé mapy boli zámerom autorov, pretože chceli na trati viac áut, čo znamenalo viac vrakov.

DD ponúka štyri hrateľné módy. V Destruction Derby (názov módu, nie hry) sa dostanete do malej arény, v ktorej sa proti sebe rozbehne čelne šestnásť áut. Úlohou je prežiť a zničiť čo najviac áut – za to dostávate body a postupujete v tabuľke. Stock Car Racing je klasický závod bez ničenia. Wreckin‘ Racing je hybrid dvoch predchádzajúcich, teda musíte byť prvý v okruhu a popritom aj ničiť – najzábavnejší mód. Posledným je Time Trial, kde budete útočiť na svoj osobný čas a snažiť sa ho prekonať – keď si chcete oddýchnuť od všetkého toho ničenia a búrania.

[su_spoiler title=“Ovládanie“ icon=“arrow-circle-2″]

[Šípky] – zatáčanie
[A] – plyn
[Y] – brzda
[F1 / F2] – zmena pohľadu[/su_spoiler]

[yasr_overall_rating size=“large“]

[yasr_visitor_votes size=“medium“]

• Výrobca: Reflections Interactive
• Distributor: Psygnosis Limited
• Rok vydania: 1995
• Platformy: DOS (CD: 514 MB), Android, PlayStation, PlayStation 3, PSP, PS Vita, SEGA Saturn
• Extra: