Accolade Sports Collection

HellrampageAccolade, baseball, basketball, články, olympiáda, sport Leave a Comment

V januári ma kontaktoval človek z QUByte tímu a poslal mi Steam kľúč na Sport Collection od Accolade, čo boli staré športové hry z 90tych rokov. V tejto kolekcii sú klasiky Summer a Winter Challenge, ktoré sme všetci hrali, plus je tu basketbal Shut up and Jam a dva diely baseballu Hardball. Táto kolekcia vyšla tento rok na konci januára a môžete si ju kúpiť na Steame, PlayStation, XBoxe alebo Switchi za 20 eur. Ja som si túto kolekciu nainštaloval, zahral a teraz vám prinášam svoje dojmy.

Winter Challenge

MindSpan bola kanadská firma zaoberajúca sa športovými hrami. Založili ju Mike Benna a Jeff Sember, ktorí svoje hry sami naprogramovali. Sú autormi hokeja Face Off! a letných a zimných olympijských hier, ktoré boli v hernom stredoveku jedny z najhranejších a najľahšie dostupných. Accolade im pomohla vydávať hry a dobre urobila. Aj keď toho moc MindSpan nevyrobila, tieto tri klasiky im nezoberie nikto. V roku vzniku to boli jediné a výborne spracované športové hry zaoberajúce sa olympiádou. Zimné športy vyšli v roku 1991 na DOS a o rok neskôr aj na Mega Drive. DOS verzia dostala lepšie hodnotenie od kritiky – z ôsmych recenzií 79% a Mega Drive verzia z 13 recenzií 69%. Hudbu pre MindSpan vytváral Alistair Hirst. Zvučka je chytľavá a zapamätateľná a pobrukoval som si ju pri písaní recenzie. Hirst vytvoril hudbu aj pre sériu Need for Speed, Guild Wars, Toma Clancyho alebo Shadowrun.

Tento simulátor zimnej olympiády ponúka 8 disciplín ako zjazd, slalom, obrí slalom, bobovú dráhu, skokanský mostík, biatlon, beh na lyžiach a rychlokorčuľovanie. DOS verzia mala viac bugov a mali ste v nej problém niektoré disciplíny dohrať. V takom rýchlokorčuľovaní bola protipirátska ochrana, takže sa nedala dohrať aj keď ste si hru legálne kúpili.

Hernú obrazovku máte rozdelenú na tri časti – je tu mapa, v ktorej vidíte svoj postup, tabuľka s turnajovým rekordom a vašim medzičasom a hracia obrazovka, v ktorej ovládate svojho virtuálneho športovca. Rekordy sa veľmi ťažko lámu. Hráč musí naozaj vydať zo seba maximum ako pravý športovec a búšiť zbesilo do enteru až ho bude bolieť zápästie a celá ruka. Kedysi sme fakt museli silno a čo najrýchlejšie búchať do enteru, aby sme mali čo najlepší čas. V novom prevedení je ovládanie nastavené na X, Y a C, čo je lepšie. Na ovládači som hru neskúšal, no vraj tam je väčšia odozva.

V zimných športoch sú na výber dva módy – prvým je tréning, v ktorom si do detailu môžete nacvičiť jednotlivé disciplíny (škoda, že v každej disciplíne je len jedna trať), môžete si pozrieť poprípade záznam, spomaliť si ho, pretočiť a študovať, kde ste urobili chyby, aby ste si mohli vylepšiť váš osobný rekord. V novej verzii od QUByte sa dá rewindovať, takže si môžete pretočiť čas späť o niekoľko sekúnd a opraviť svoju chybu. Dá sa pretáčať nekonečne veľa, čo sa dá považovať za cheat, no je to dobrá vlastnosť, pretože framerate Mega Drive portu klesá hrozne nízko a ani ovládanie nie je najlepšie. Každá disciplína sa hrá veľmi jednoducho. Na ovládanie postačia len šípky a jedna akčná klávesa. Veľmi dobré je, že si môžete zimné alebo letné športy zahrať aj so svojimi priateľmi a súperiť proti sebe – dá sa nastaviť až 10 hráčov. Ďalší mód je klasický turnaj, kde si rad za radom prejdete každú disciplínu a skúsite pre svoju zem ukradnúť nejaké medaily. Medzi národmi som Slovensko a ani Česko nenašiel, takže som si dal taliansku vlajku a v letných športoch potom anglickú.

Grafika sa mi veľmi páčila. Ako aj v roku vzniku, kedy som ju hral, tak aj v teraz. Horšie je to s frameratom, ktorý nebezpečne klesá, ak je na obrazovke viac predmetov. Keď napríklad prechádzate okolo lanovky, stáva sa z hry skôr slideshow. V boboch to je tiež dosť cítiť. DOSová verzia bežala o dosť lepšie. Schválne som si ju zahral a išla oveľa plynulejšie. To je veľká škoda, pretože táto Mega Drive verzia je síce krajšia ale ide dosť zle a zlé sa hrá. Keby sa autorom podarilo zvýšiť framerate a zároveň dohľad, bola by to bomba. Je ale možné, že DOSovú verziu pridajú dodatočne, pretože v menu je napísaná šedým, že tam ešte nie je. Bolo by to super, keby ju tam pridali.

V každej disciplíne sa môžete zraniť alebo spadnúť, poprípade ísť mimo trať, a tak byť diskvalifikovaný. Na trati cítiť pohyb, ako keby ste sami na tom studenom snehu boli. Keď budete skákať, budete cítiť dopad. S bobami sa dá buď prevrátiť alebo vyletieť von. V novej verzii sa dá hra kedykoľvek uložiť a znovu nahrať, čo je super.

Summer Challenge

Letné športy vyšli rok po zimných v roku 1992 na DOS a v roku 1993 aj na Sega Mega Drive. Už pri Zimných hrách ste museli ako šialený mačkať enter, no v letných hrách tento systém búšenia do klávesnice priviedli na ďalší level – k ovládaniu využívate aj medzeru. Takže na hranie ste potrebovali fakt kvalitnú nerozbitnú klávesnicu. Našťastie v novej kolekcii sa ovláda hra rovnako ako u zimných športoch. Po vydaní hra dostávala podobné nadpriemerné hodnotenie ako zimné športy, len o pár percent vyššie. Ja som mal letné športy tiež radšej, pretože mi disciplíny viac sadli a lepšie sa mi hrali.

Letné športy obsahujú tiež osem disciplín. Niektoré sú jednoduchšie, iné sa musíte pred turnajom poriadne naučiť, aby ste ich zvládli. Našťastie tu je tréning, kde si všetky disciplíny môžete vyskúšať. Je tu streľba z luku – táto disciplína je dôležitá na postreh. Akčným tlačidlom si natiahnete šíp na tetivu, šípkami musíte dopraviť trasúce sa mieridlo až do stredu a vo vhodnej chvíli pustiť šíp. Časový limit jedného kola nesmie presiahnuť 30 sekúnd a dá sa nahrať až 120 bodov. Lukostreľba ma bavila najviac, tú som aj hrával najčastejšie. Jazda na koni je veľmi ťažká disciplína, v ktorej budete musieť jazdiť s koňom po dopredu určenej dráhe. Na trati sa nachádza množstvo prekážok, ktoré budete musieť s koňom preskočiť – ak ich nepreskočíte, hra končí. Ak zhodíte drevá, dostanete na konci penalizáciu, ktorá sa započíta do celkového času. Tu som rewind používal asi najviac, pretože framerate je tak nízky, že sa ťažko presne triafa do miesta, kde musíte s koňom skočiť. Kajak je ďalšia ťažká disciplína. Ak narazíte do steny, končí sa hra. Ak miniete žrde alebo ich zhodíte, pripočítajú sa vám do celkového času neúprosné čísla. Podobne ako v jazde na koňovi, aj tu je počet snímkov za sekundu veľmi nízky. Schválne som si zahral aj DOSovú verziu a tam sa to hralo oveľa lepšie. Veď si to porovnajte, aký veľký je v tom rozdiel.

Beh na 400 metrov s prekážkami je disciplína, v ktorej to pocíti hlavne vaša ruka. Okrem búchania po akčnej klávese, aby sa váš športovec pohol, musíte v správnom čase preskočiť prekážku, čo nie je najjednoduchšie. Za zvalenú sa pripočítava do celkového času penalizačný čas a ak vôbec neskončíte, tak váš bežec spadne a disciplína sa pre vás končí. Pri skoku na tyči musíte mať veľkú rýchlosť, aby ste čo najvyššie vyskočili. V tréningu si môžete cvičiť výšku od 4 do 6.20m. 4 metre idú veľmi ľahko preskočiť, no 6.20 je turnajový rekord a je takmer nemožné ho preskočiť. Na túto disciplínu som potreboval veľmi veľa tréningu až sa mi podarilo preskočiť aspoň 5 metrov. Pri skoku do výšky princíp zostáva rovnaký ako pri skoku na tyči. Výška sa dá nastaviť, pričom rekord je 2.45m. Táto disciplína nie je až taká ťažká, no kvôli nízkemu framerate a grafike ide zle odhadnúť, kedy máte skočiť. Takže skočíte buď skôr, spadnete na zem a zraníte si chrbát alebo neskočíte vôbec, takže prepadnete cez žinenku. No táto disciplína ma bavila viac než skok na tyči. Vrh oštepu bola moja najobľúbenejšia disciplína spolu so streľbou z luku. Je jednoduchá a zábavná. Pre rýchlosť opäť musíte stláčať X a Y a nakoniec držať Cčko podľa toho, v akom uhle chcete oštep hodiť. Nesmiete pritom prekročiť konečnú čiaru, inak by váš hod bol neplatný. Posledná disciplína je jazda na bicykli. Je asi najnudnejšia zo všetkých disciplín. Stále budete musieť stláčať akčnú klávesu a ak narazíte do krajnice a spadnete, hra pre vás končí. Je to podobne náročná disciplína na kondičku vašich rúk ako beh na 400 metrov.

Osobne považujem Winter Challenge spolu so Summer Challenge za vybrúsené diamanty starej počítačovej éry s neskutočnou atmosférou. Táto kolekcia na Mega Drive žiaľ trpí na malé framerate a s ním spojené zlé ovládanie, čo kazí zážitok a aj atmosféru. V niektorých momentoch mi to pripomínalo krokovací dungeon. Naopak ma potešili archievementy, ktoré sa mi ale na Steame neodomkli.

Barkley: Shut Up and Jam!

Shut Up and Jam! je mestský basketbal, takzvaný streetball, ktorý vyšiel v roku 1994 na NES a Mega Drive. V tejto kolekcii je Mega Drive verzia. Keď sa ju naučíte ovládať, tak sa hrá celkom dobre a framerate je tiež dosť vysoký. Štvať vás bude jedine váš spoluhráč, ktorý niekedy kazí hru. Názov streetballu a obálka hry je podľa slávneho amerického hráča Charlesa Barkleyho. Accolade začalo túto basketbalovú sériu kvôli tomu, že chceli okopírovať úspech Acclaimu s ich NBA Jam, ktorý vyšiel v roku 1993 na hracie automaty. Mohli ste si v ňom zahrať za vtedajšie slávne hviezdy a jednou z nich bol aj Barkley. Keďže Barkley prešiel k Accolade, tak sa už nesmel objaviť v nadchádzajúcej NBA hre od Acclaimu. Accolade v roku 1995 ešte vyrobilo a vydalo pokračovanie svojho streetballu, kde sa znovu objavil Barkley. Prvý diel bol ľahko nadpriemerný a vyšlo mu priemerné skóre 65%. Druhému dielu kritici dali o chlp horšie známky – dostal rovných 60%.

Opäť sa tu dá použiť rewind, čo som tentoraz vôbec nevyužíval a dá sa hrať aj na dvoch hráčov co-op alebo proti sebe. V manuáli si môžete pozrieť aj profily hráčov, ktorých máte na výber. Mne sa dobre hralo s Joe Hoopsom, ktorý má štatistiky asi najvybalancovanejšie. Každý zo 16 dostupných hráčov je lepší v niečom inom – niektorí hádžu lepšie dvojky, iní trojky, niektorí sú pomalší, iní rýchlejší alebo lepšie kradnú lopty od protihráčov. Najhoršie sa mi hralo proti Spikeovi a Stonewallovi, ktorí ma nekompromisne zhadzovali na zem. Keď mal loptu Stonewall, tak sa nedal zastaviť. Potom si vyberáte až z ôsmych rozdielnych ihrísk. Je tu Oakland, Seattle, Watts,  Phoenix, Houston, Miami, Brooklyn alebo Chicago. Každé ihrisko je pekne graficky spravené – Seattle je pekné mestské prostredie, kde v pozadí vidíte paneláky, vo Watts budete hrať v noci, čo malo tiež svoju atmosféru, vo Phoenixe ste na štadióne s divákmi, takže to už je taký oficiálny zápas a v Chicagu a Miami budete hrať na pláži a v pozadí uvidíte ako sa ľudia pražia na slnku a pozerajú na zápas.

Hrateľnosť sa mi páčila. Ovládanie je dobré a pozostáva z dvoch akčných kláves. Jedným si nahrávate so spoluhráčom a druhým strieľate. Ak nemáte loptu, tak buď bránite alebo skáčete. Oponentom sa lopta dá ťažko zobrať. Najjednoduchšie bolo, keď som k ním prišiel blízko. Skokom som počítaču loptu takmer nezobral. Ak sa vám podarí pekný skok a zaskórujete, tak sa to divákom bude páčiť a budú vás povzbudzovať. Hudba hrá celú hru rovnaká a moc sa mi nepáčila. Ďalšia zlá vec bola umelá inteligencia spoluhráča. Tá robí hrozné chyby, necháva sa zrážať oponentmi a brať si loptu a veľakrát je pomalá. Naopak umelá inteligencia protihráčov je až príliš dobrá. Väčšinou tie zápasy, čo som hral, boli dosť vyrovnané a takmer každý skončil len o pár bodov pre jeden alebo druhý tím. Podobne ako v skutočnom basketbale.

Hardball!

Hardball! je klasický bejzbal. Celkovo vzniklo až 6 dielov. Prvý diel vytvoril Accolade, druhý Distinctive Software a od tretieho dielu ich vytváral už Mindspan. Prvý diel vyšiel originálne na Commodore 64 v roku 1985. Graficky na tú dobu to bola paráda a ľuďom sa hra páčila. Bol to komerčný trhák. Do roku 1989 sa predalo viac než pol milión kusov a od recenzentov dostala až 88%. O dva roky neskôr vznikol port na 8-bitové Atari a nakoniec vyšiel port aj na Mega Drive v roku 1991. Ten dostal z ôsmych recenzií len 58%. Tento port je aj v novej Accolade Sports Collection od QUByte, ktoré vyšlo tento rok v januári. Prvý diel vyšiel prirodzene aj na množstvo ďalších platforiem – v roku 1988 vyšla verzia aj na DOS. Posledný šiesty diel vyšiel v apríli 1998 na Windows a v novembri aj na PlayStation. Hardball je v podstate druhá vydaná a prvá vyrobená hra od Accolade.

Hardball na Mega Drive sa hral celkom dobre, len sa ťažko odrážala lopta pálkou. Pred hodením si môžete vybrať akú dáte strelu a šípkami aj do akého smeru. Ak ju pošlete rovno, tak ju počítač vždy chytí. Pri odrážaní lopty si môžete nastaviť, kde chcete stáť. Ja som s hráčom moc nehýbal, pretože mi stred vyhovoval a potom si pred odpalom tiež môžete vybrať smer, akým asi pôjde loptička. Každý odraz je iný – niekedy strelíte do autu, niekedy pod seba alebo do rúk oponentovi, takže nebudete môcť obehnúť ani jednu métu. Párkrát sa mi ale podarilo dať homerun a vtedy som mal na métach štyroch hráčov, takže som automaticky získal 4 body. Dá sa tu využiť rewind, čo znížilo celkovú dosť vysokú obtiažnosť, pretože umelá inteligencia je dosť silná.

Hardball II

Druhý diel v tejto kolekcii sa môže zdať horším graficky aj hrateľnostne, pretože to je DOSová verzia, ktorá vyšla v roku 1989. To znamená, že je o dva roky staršia než Mega Drive port prvého dielu, ktorý si v tejto kolekcii môžete zahrať. Preto ich moc nechcem porovnávať, pretože sa jedná o dva rozdielne porty. No druhý diel sa oproti prvému DOSovému dielu dočkal množstva vylepšení – pribudol editor tímu, dá sa tu hrať liga, hráči majú oveľa viac animácii, pribudlo sedem nových štadiónov a 5 nových pohľadov a je tu instantný replay, ktorý opakuje zábery podobne ako v telke. Druhého dielu sa predalo len 100 tisíc kusov, čo je oproti prvému dielu dosť málo. Okrem DOSu vyšiel port už len na Amigu a Mac. Druhý diel sa mi prirodzene hral horšie než prvý. Mega Drive verzia bola podstatne modernejšia a tie tri roky boli hneď poznať. Na GoGu sa tieto dva DOSové diely dajú získať za 10 eur, ak si nechcete kupovať celú Accolade Sports Collection za 20 eur.

Táto kolekcia od QUByte tímu by si zaslúžila oveľa väčšiu pozornosť. Aktuálne v dobe písania tejto recenzie je na Steame len 6 recenzií a väčšinou dávajú ľudia kladné hodnotenie. Jej cena je trochu vyššia, no na druhú stranu dostanete 5 kvalitných starých športových hier. Ako celok odporúčam, no počkal by som si na zľavu. Ak si chcete zahrať len zimnú a letnú olympiádu, zahrajte si radšej DOS verziu. Tá je síce viac zabugovaná, no užijete si ju oveľa viac vďaka vyššiemu framerate a lepšiemu ovládaniu. Ak autori pridajú aj DOS verzie do tejto kolekcie, tak to bude super.

Hellrampage
Najnovšie články od Hellrampage (zobraziť všetky)
Návštevnosť: 19 (celkovo), 1 (dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.