Tropico je dnes už ustálená strategická séria a vo svojom žánri tycoonov je unikátna a stále nemá konkurenciu. Minulý rok vyšiel najnovší šiesty diel, tak by bolo dobré sa vrátiť späť v čase do roku 2001 a priblížiť si prvú hru z tejto série.
Tropico vyrobila v roku 2001 americká firma PopTop Software. Predtým vyrobila ešte Railroad Tycoon II, takže skúsenosti s takýmto strategickým žánrom už mali. V Tropicu ste diktátorom rajského ostrova – budú vás oslovovať El Presidente. Celá hra je vtipne ladená – paroduje diktátorský totalitný režim minulého storočia. Pritom hra neobsahuje normálnu kampaň. Na výber je buď z veľkého množstva scenárov so stanoveným cieľom, ktorý musíte za daný počet rokov splniť alebo náhodne vytvorený ostrov s podmienkami víťazstva, ktoré si sami nastavíte. Môžete hrať aj neobmedzene a s tým som aj ja začal, pretože som v sérií nováčik a doteraz som nehral ešte žiadny diel Tropica. Vašou hlavnou úlohou je ostať pri moci – to znamená, že ľud môže usporiadať voľby a keď vyhrá ich kandidát, hra končí. Takže ak sa vyhlásia voľby, máte 12 mesiacov, aby ste zmenili názor ľudu, aby vás zvolili. Môžete toho docieliť viacerými spôsobmi a je len na vás či použijete cukor alebo bič. Ja som niekedy zastrelil protikandidáta a všetkých ďalších, až sa ľud spamätal, že takto sa ma nezbavia. Inokedy som si ich získal tak, že som postavil panelák, znížil nájom alebo naopak zvýšil platy v práci.
Čiže v skratke – každý rok vám fľasnú pred ksicht účtovnú knihu a je jedno, či sa v tom čase pozeráte na peknú blondínku, ktorá sa slní na pláži alebo idete odstreliť odporcu vášho diktátorského režimu. Každý rok na konci vám v podstate príde takáto brožúrka, ktorá váš postup pekne zrekapituluje, že jak ste vlastne hospodárili – koľko ste prešustrovali prachov, nakradli si na švajčiarske konto a či sú vaše ovečky s vami spokojné. Či obyvateľom stačí guľáš alebo im máte dovariť sviečkovú. Či im stačí bývať v rozpadajúcej sa chajde alebo valia oči na teplejšiu zaprdenú matrac. Či vám pošlú Rusáci viac matriošiek alebo Amíci slabých pív, z ktorých by sa neopil ani aziat. Či vás demokraticky posadia do lode, pretože ste sklamali nenažraných voličov, alebo nasadíte stanné právo a do ulíc vyšlete armádu.
Cez rok vám budú chodiť aj normálnejšie správy od vodcov jednotlivých frakcií. Najčastejšie také, že odvádzate mizernú robotu a niečo od vás chcú. Frakcií je veľmi veľa a nedajú sa všetci naraz uspokojiť. Taký komunisti od vás budú chcieť lepšie domy či lepšie ocenenú prácu, kapitalisti chcú, aby ekonomika rýchlo rástla a musíte stavať stavby pre zazobaných. Potom tu sú veriaci, ktorý chcú kostolíky, aby sa mali kde modliť. Neskôr im už nebudú stačiť, tak budú vyžadovať rovno chrám a keď postavíte stredné či vysoké školy alebo si prizvete vzdelanejších ľudí na ostrov za tučný poplatok, môžete očakávať, že sa po čase začnú ozývať intelektuáli. Je ich síce málo, no uspokojiť ich je veľakrát ťažké a budú chcieť oveľa viac slobody. Posledné dve frakcie sú vojaci a greenpeace. Vojaci sú dosť dvojsečná zbraň. Síce ich budete potrebovať, aby vás ochraňovali, no keď ich budete podporovať až príliš, zníži sa na ostrove sloboda a tým pádom sa začnú búriť ľudia. Ak naopak nebudete dávať armáde dostatok peňazí, môže sa vzbúriť a zaútočí na vašich vojakov. Vtedy nastane v meste peklo a začnú po sebe strieľať počas dňa priamo na ulici pred ľuďmi. No takmer vždy som vyhral a to boli sily viac-menej vyrovnané. Greenpeace alebo environmentalisti je najmenšia skupina ľudí, ktorým ide len o to, aby ste neznečisťovali prostredie. To znamená, že keď budete vyhadzovať rybie hlavy a vnútornosti do mora alebo používať v elektrárni uhlie namiesto plynu, otvoria si na vás hubu. Zavriete im ju najrýchlejšie tak, že postavíte popri ceste zopár stromčekov alebo vydáte dekrét o znečistenom ovzduší.
Vodcov jednotlivých frakcií si môžete pozitívne nakloniť buď vyhláseniami alebo, keď sa pre vás stanú hrozbou, sa ich môžete zbaviť – zabitím, uväznením, kacírstvom. Pritom vyhlásení je naozaj veľa. Na niektoré vyhlásenia si potrebujete postaviť danú budovu. Na podplatenie osoby musíte mať v meste banku, na zatykač väzenie, na kacírstvo chrám. Aby ste pomohli ekonomike, môžete odsúhlasiť oslavy Mardi Gras, ktoré sa konajú v čase Troch kráľov – pracujúci ľudia si oddýchnu od rutinnej práce a môžu sa zabaviť, takisto to priláka turistov, no zdvihne kriminalitu. Ak máte napríklad nočný klub, môžete za 5,000 dolárov najať populárneho Amerického speváka, ktorý okrem boostu turizmu vám zvýši obľubu aj u Ameriky. Čo sa týka zahraničnej politiky, dôležité je budovať vzťah s Američanmi a Rusmi. Ak sa prikloníte viac k Američanom, môžete si postaviť o polovicu lacnejšie letisko a elektrárne, Rusi naopak ponúkajú lacnejšie bývanie a apartmány. Čiže Amerika zvyšuje slobodu a demokraciu a Rusi naopak komunizmus a bývanie. Vzťah medzi mocnosťami musíte vyvažovať, pretože ak u jednej klesnete veľmi nízko, môžu vás napadnúť a to znamená v podstate koniec hry.
O každej ovečke budete vedieť prvé posledné – či malo dobrú stolicu, či si špáralo v nose, navštevovalo pravidelne kostol alebo má v sebe kúštik inteligencie a kuje proti vám pikle. Veľmi ľahko sa dá pozrieť spokojnosť každého obyvateľa čo sa týka jedla, bývania, zábavy, lekárskej starostlivosti, práce, kriminality v meste alebo slobody. Rovnako nájdete info k akej frakcii patrí, celkové šťastie a rešpekt k vám. V tejto hre sú štatistiky dôležité a nováčikovia sa v nich môžu stratiť. Preto odporúčam začať tutoriálom, ktorý toho dosť naučí. Zistíte, že jedna farma obilia postačí pre 30 obyvateľov, že najviac sa dá zarobiť na tabaku aj keď nie hocikde po ostrove ho môžete pestovať, že nazbierané alebo vyrobené suroviny sa hneď nepredajú ale musia byť odvezené prepravcom z továrne do prístavu a ďalšie užitočné veci. A potom radím začať nekonečnou mapou, aby ste si vyskúšali, čo vám hra dovolí a ako najrýchlejšie zbohatnete. V nekonečnej hre som odohral viac než 80 rokov a bolo super vidieť, ako mesto za ten čas narástlo. Len ho bolo potom ťažké ukočírovať, kvôli náročnému mikro manažmentu. A nikdy sa mi nedarilo uspieť v turizme. Pritom niektorí hráči tvrdia, že je rozbitý a dá sa na ňom slušne zarobiť.
Keď idete hrať náhodnú mapu, môžete si vybrať napríklad veľkosť ostrova – či bude viac hornatý, bude mať viac rúd na ťažbu, nastaviť si podmienky víťazstva – napríklad urobiť svojich obyvateľov najšťastnejších v Karibiku, nakradnúť čo najviac prachov na účet vo Švajčiarskej banke alebo môžete vyhrať ekonomicky. Ak máte pocit, že obtiažnosť je pre vás stále nízka, môžete si ju zvýšiť aktivovaním zvláštnych okolností – napríklad vo voľbách nemôžete podvádzať a zvyšovať si umelo hlasy, na váš ostrov neprídu imigranti, takže zvyšovať populáciu musíte jedine cez pôrodnosť alebo sa budú ľudia viac búriť… je toho veľa. A k tomu všetkému si môžete aktivovať náhodné udalosti, ktoré napríklad hýbu ekonomikou – niekedy na takom zlate zarobíte viac, inokedy menej. A takisto vás častejšie zmetie ničivý hurikán (alebo iná prírodná katastrofa). A to vie pekne naštvať, keď zničí celé mesto a polovicu obyvateľov zabije. Banka vám síce dá finančnú kompenzáciu, no smiešnych niekoľko tisíc dolárov nezachráni desiatky rokov tvrdej driny. Nakoniec si vyberáte vodcu, ktorý vás bude reprezentovať. Na výber je samozrejme Fidel Castro alebo Che Guevara či iní. Môžete mu upraviť minulosť, jeho kladné a záporné vlastnosti a tým si zvýšiť alebo znížiť nejaké štatistiky.
Potom som si zahral zopár scenárov. V jednom z nich musíte postaviť za 20 rokov letisko a rýchlo z ostrova vypadnúť, pretože ste na ňom stroskotali. Tak som si s obmedzenými zdrojmi postavil najskôr baňu na zlato, aby som mal v krátkom čase veľké príjmy, nalákal robotníkov na veľké štartovacie platy a keď sa naplnili miesta, znížil som im o polovicu mzdu, nech si chlapci nezvykajú. Letisko sa stavia sakra dlho, zaberie polovicu ostrova, preto som postavil ďalšie budovy pre robotníkov. Oni musia totižto vyrúbať polovicu lesa, zrovnať plochu a potom búšiť do vzduchu tak dlho, až nevznikne stavba. Dal som to len tak-tak – zostával mi len rok do konca a zadlžil som sa na dva životy, no ľudia ma oslavovali, tak som im na rozlúčku ukázal fakíra z lietadla a nechal ich na tom ostrove hniť.
Ako ďalší scenár som si vybral opäť jeden z ľahších – za 30 rokov zarobiť 150,000 na turistike a zaujať aspoň 40 študentov, ktorí chodia na jarné prázdniny ku moru a majú viac lóve. Máte slušný začiatočný kapitál a päť fariem k tomu, takže sa môžete rovno zamerať na vylepšovanie turistického ruchu na vašom ostrove. Postavil som si minigolf, bazén, kúpele, tenisový kurt, luxusnejší hotel, či malé bungalovy na pláži. Dávajte si ale pozor na šťastie obyvateľov, pretože vás vo voľbách môžu ľahko zvrhnúť.
Na Tropicu mi vadila pomalosť stavania budov. Riešil som to postavením viacerých stavebných spoločností. No a keď si chcete postaviť budovy ďalej od mesta, trvá večnosť než tam prídu robotníci a postavia ich. Cesty v meste som vôbec nestaval, pretože boli príliš drahé. Keď ich už postavíte, zvýši to rýchlosť dopravcom, aby mohli rýchlejšie odovzdať do prístavu tovar. Aj tak si idú svojou vlastnou cestou a väčšinu ciest ignorujú. Postavením cesty budú ľudia v domoch spokojnejší, pretože sa zlepší ich kvalita bývania. Takisto mi vadilo, že v hre nie sú niektoré detaily, ktoré by uľahčili život – keď staviate elektráreň nevidíte jej dosah. Ekonomika je pritom veľmi jednoduchá. Na jedlo máte rybolov, obilie, kravy, kozy a banány a iné ovocie a keď si chcete vyrobiť nejaký produkt, napríklad cigary, potrebujete len tabak, pre rum cukor a pre šperky zlato. Nepotrebujete viac surovín ako napríklad u Knight and Merchants alebo sérii Anno. Je teda pre vás výhodné si postaviť továreň na výrobu cigár, ak máte veľa tabakových fariem.
Poďme teraz na druhú časť recenzie – vývoj hry.
Brent Smith, jeden z programátorov, napísal dlhý a zaujímavý článok o vývoji Tropica v Post Mortemu herných vývojárov. Táto kniha sa dá prečítať zadarmo v Google knižnici, čo je super, odporúčam. Na jar roku 1999 firma PopTop práve končila s vývojom Railroad Tycoon II a jeho datadisku – na tejto hre pracovali štyria umelci a dvaja programátori. Bola to stratégia, v ktorej ste stavali železnicu, využívali orient express a šlo jednoducho o vlaky. Bola to veľmi úspešná hra vychádzajúca z prvého dielu Sida Meiera z roku 1990. Mohli z neho čerpať a nechali sa ním inšpirovať, no teraz hľadali nové idey pre svoju novú hru. Tak sa zišli pri stole všetci vývojári a začali predhadzovať nejaké nápady. Chceli vytvoriť budovateľskú hru, v ktorej by politika hrala hlavnú úlohu ale nemohli by ste v nej priamo ovládať ľudí a jednotky, ako to bolo u iných RTS – Warcraft či Starcraft. V ktorej by ste vládli nad ostrovom s krásnymi slnkom zaliatymi plážami.
Ich tím vzrástol o ďalších členov, takže ich bolo celkovo 10 – siedmi umelci a traja programátori. Plánovaný budget mali 1 a pol milióna dolárov a hru vyvíjali dva roky. Myslím si, že to, aký mali malý tím a za ako krátko urobili hru, svedčí o talente a ťažkej práci celého tímu. Všetci sa osobne poznali, poznali svoje slabiny a v čom boli dobrí a aj to im pomohlo efektívnejšie pracovať a urobiť hru podstatne rýchlejšie. Práca v takomto malom tíme bola intímnejšia – nemuseli chodiť cez žiadneho prostredníka ako v dnešných veľkých firmách. A vývoj neviedol len jeden človek, ktorý by im hovoril, ako majú hru urobiť – boli na to desiati a počas vývoja sa medzi sebou radili. No všetko nebolo také rúžové ako sa môže zdať. Každý z vývojárov mal v hlave inú predstavu, ako by mala finálna hra vyzerať a každý prichádzal s vlastnou myšlienkou, ktorú chcel presadiť. Ľudia boli príliš vzrušení, mali tonu nápadov a keď ich nápad neprešiel, cítili sa zranene. Pre mnohých práce na Tropicu prestali byť vášňou a stali sa normálnou prácou, takže stratili produktivitu a znížila sa im morálka. Museli najať umeleckého producenta, ktorý sa snažil skoordinovať umelcov a dať im jasný cieľ, ako majú vyzerať finálne animácie či štýl budov v hre. No malo to tú chybu, že vývojári strácali čas neustálymi opravami a prerábali už vytvorené assety.
Už od začiatku vývoja bolo autorom jasné, že hlavným aspektom Tropica budú ľudia. Na mape ich môže byť súčasne aj 500 a každý jeden človek simuluje svoj vlastný život. To nie je vôbec jednoduché naprogramovať. Každé jedno NPC má 70 charakteristík, ktoré na hráča a svet reaguje. Ako postupujete hrou, tak prirodzene starne – má rodinu, deti, otca, matku a keď ho napríklad hodíte do väzenia alebo odstrelíte, jeho rodina bude naštvaná. Ale nenaštvete len ju – aj kolegov v práci a zástancov frakcie, v ktorej bol prihlásený. Pritom cieľom autorov bolo skryť tento komplexný systém. Boli hrdí na svoj prehľadný interface, ktorý hráčom poskytol rozumné množstvo informácií a zároveň ich nimi nezahltil.
Vďaka tomu, že autori pracovali pred Tropicom na podobnom žánri, mali už hotové nástroje na rýchlejšie vytváranie assetov a elementov interface. Nejdem tu zachádzať do detailov, pretože nie som programátor a článok v knihe písal programátor, takže technickú časť by som ani nevedel správne interpretovať. Len dodám, že pre Tropico použili 3D engine z Railroad Tycoon II. Takže nemuseli vytvárať nový engine ani si od nikoho kupovať a vďaka tomu ušetrili čas. No nepoužili len engine ale aj herný kód, ktorý previedli do Tropica, čo ale prinieslo množstvo problémov a spomalilo to vývoj. Napríklad – RTII obsahoval aj multiplayer, no u Tropica sa autori zhodli, že to bude čisto singleplayerová hra, takže túto časť kódu museli odstrániť. A bolo veľmi ťažké odstrániť len tie časti, ktoré nepotrebovali, aby náhodou nerozbili hru a celý engine.
Na otázku prečo nebola v hre kampaň a v základnej hre tak málo scenárov, je jednoduché vysvetlenie. Chceli vytvoriť hru silnú v náhodne generovaných mapách a sand-boxovom štýle hrania s otvoreným koncom. A boli šťastní, že nemusia robiť nové a nové scenáre, pretože aj to spomaľovalo vývoj hry. Dlho trvalo, než vytvorili účinný generátor schopný vytvárať hrateľné mapy. No aj tak do takýchto náhodných máp nemohli dať pevne stanovený cieľ, ktorý by hráči mohli splniť. Preto museli vytvoriť aspoň nejaké scenáre, no boli už veľmi ďaleko vo vývoji a nemali správne nástroje na ich vytvorenie. Nakoniec stihli vytvoriť len 8 scenárov, no dnes to nevadí, pretože datadisk ich pridáva oveľa viac. A jedna zaujímavosť – názov hry mal byť úplne iný – Banánová republika, no už bola zaregistrovaná takáto značka v oblečení, tak ju museli zmeniť na Tropico.
Tropico sa po vydaní stalo komerčne úspešné. Do roku 2007 sa predalo 1 milión kópií – najviac sa hra predávala v Amerike, Nemecku a Veľkej Británii. U kritiky hra získala nadpriemerné hodnotenia. Recenzenti chválili veľa inovácií, vtipnosť hry a že sa autori nebáli ísť do neprebádaných vôd a vytvorili politickú hru.
Hudba v hre je úplne super. Latino-americké rytmy a karibská hudba k Tropicu a banánovej republike výborne sedí. Len neviem, či ju použijem vo videorecenzii. Dúfam, že mi video nezablokujú, uvidíme. Do hry si môžete nainštalovať aj češtinu, no ak máte verziu Reloaded, tak ju neodporúčam. Sú tam pridané nové veci a tie nie sú preložené a chýbajú informácie o stavbe či celé vyhlásenia, ktoré budete dostávať. Preto som musel reinštalovať hru, aby som mal angličtinu.
Tropico musím jednoznačne odporučiť. Unikátnosť celej tejto série je zrejmá a ak nechcete hrať najstarší diel Tropica, určite si zahrajte jeden z novších. Nič s tým nepokazíte, el Prezidente.