Hocus Pocus je akčná plošinovka, ktorá ničím nevyniká, ničím neprekvapí a ponúka štandardnú hrateľnosť z DOSovej éry raných 90tych rokov. To je všetko, čaute.
Ale nie, no tak si poďme o nej niečo povedať viac.
Budete hrať za mladého kúzelníckeho učňa menom Hocus Pocus, ktorý má vo svojom živote dva ciele – dostať sa do Rady čarodejníkov v krajine Lattice a oženiť sa s Popopa. Ťažko povedať, či to je pes, mačka alebo žena. Tieto dva ciele sú pre neho zatiaľ nedosiahnuteľné, pretože ešte pred tým musí podstúpiť veľmi náročnú a nebezpečnú cestu – musí nazbierať magické kryštály pre kúzelníckeho šéfa Terexina, ktorý vás bude celou hrou sprevádzať a stále podceňovať. Zbierate ich preto, aby ste sa dostali k bossom, ktorí ohrozujú Lattice – v prvej epizóde to budú šialení mnísi z MellenWahu, v druhej traja démoni, ďalej to budú Šedí draci z Higgendomu a nakoniec temný mág Trolodon.
Táto skákačka vyšla v roku 1994. Vyrobila ju Moonlite Software, ktorá mala už predtým skúsenosti s podobnými hrami – napríklad Clyde’s Adventure alebo,… aha, mala len jednu hru. No nič. Sponzoring mal na starosti Apogee, a mám taký pocit, že im aj požičali engine, pretože sa Hocus Pocus až príliš podobá na tri roky starého Duke Nukem. A veľmi podobne sa hrá. Samozrejme, nájdeme tu množstvo nových mechaník… moment, tých nových mechaník zase až tak veľa nie je. Spomeniem warpovacie potiony, ktoré vás dokážu presunúť na iné miesto, streľba hore – tá prišla až v druhom Dukovi, môžete si kombináciami spínačov otvárať steny, či vyčarovať nové plošiny.
Úlohou hry je nazbierať všetky magické kryštály. Ich počet sa každým levelom líši a niekedy budú zamknuté, takže budete hľadať aj kľúče. No a môžete zbierať cennosti porozhadzované po levely, ktoré strážia monštrá. Keď ich nazbierate všetky, dostanete bonusové body. Ak prejdete level v časovom limite, dostanete ďalšie bonusové body. Životy tu nemáte, takže vylepšovať scóre si budete akurát na to, aby ste sa na konci epizódy zapísali do tabuľky.
Monštier je niekoľko typov a ďalej sa len graficky menia – sú tu pozemné, ktoré nevedia strieľať, pozemné, ktoré vedia strieľať, vzdušné, ktoré strieľajú do boku a vzdušné strieľajúce dole. To je všetko. Opakujúcich sa nepriateľov stretnete aj vo štvrtej epizóde. No a potom sú tu bossovia so svojim health barom. Nepriatelia majú ešte jednu veľmi dôležitú mechaniku – ich objavenie je naskriptované – to znamená, že keď prídete niekde s panákom, aktivuje sa skript a začnú sa objavovať nepriatelia. Ale len v jednej časti úrovne. Keby ste celý level videli na jednej obrazovke, bola by prázdna, bez nepriateľov. Autori to tak urobili hlavne kvôli šetreniu pamäte.
Level dizajn sa mi celkovo páčil, hráč sa nemá šancu stratiť, jedine neskôr v posledných dvoch epizódach. Pozadie sa po každých pár leveloch obmieňa, čo je super. Soundtrack ma niekedy vytáčal, no dajú sa v ňom nájsť aj dobré songy. Animácie hlavnej postavy sú veľmi zlé, skok pozostáva z dvoch obrázkov, streľba z jedného, oveľa lepšie naanimovaní sú nepriatelia.
Keď sa mám na Hocus Pocus pozerať reálne: máte tu 4 epizódy, každá má 9 levelov. V prvej epizóde vám hra ukáže všetko čo dokáže… no dobre, v ďalších troch epizódach sú výťahy a nové potiony na skok a fireball, ale aj tak. Pre mňa osobne by stačila jedna epizóda, pri ďalších som sa už nudil. Ak hľadáte jednoduchú plošinovku na jedno nedeľné odpoludnie, zahrajte si Hocus Pocus. Tento kúzelník bol prevedený aj do 3D a enginu Dooma, takže ak nemáte radi náročné skákačky ale radi by ste si zahrali za kúzelníka, odporúčam práve tento mód.