Druhý diel No One Lives Forever je jednou z mojich najobľúbenejších strieľačiek, preto som sa rozhodol zahrať si prvý diel, ktorý celú túto dvojdielnu sériu začal. Ak čakáte, že vyjde tretí diel alebo aspoň remake prvých dvoch dielov, budete čakať márne, pretože nikto nevie, komu táto značka patrí. Séria je abandonware, čiže opustená autorom a nedá sa nikde digitálne kúpiť. Dá sa ale stiahnuť z internetu.
No one lives forever (alebo skrátene NOLF) je FPS z roku 2000 od Monolith Productions. Prvou hrou tejto firmy bol Blood z roku 1997, ktorý bežal na Build engine a z ďalších môžete poznať napríklad skvelú arkádu Claw, logickú hru Gruntz a výborné strieľačky ako Aliens Versus Predator 2, TRON, FEAR, či Condemned. Najnovšie vyrobili dva diely akčnej rúbanice zo Stredozeme a sveta Pána prsteňov. NOLF primárne vyšiel na Windows a o dva roky sa portoval aj na PlayStation 2, do ktorej pribudli tri nové „flashback“ misie.
Príbeh je zasadený do šesťdesiatych rokov minulého storočia. V tom čase vyšlo množstvo špiónskych filmov a práve NOLF je nimi inšpirovaný – napríklad britskými Avengers či filmami Rúžového pantera. Hra sa neberie príliš vážne a z každého dialógu je cítiť humor, či sa budete rozprávať s vašimi nadriadenými alebo si vypočujete dialóg medzi postavami v misií. Hráč bude ovládať ženskú špiónku Cate Archer, ktorá pracuje pre tajnú organizáciu UNITY. Táto organizácia sídli niekde v Anglicku, dohliada na svet a chráni ho pred psychopatmi a zlom. UNITY začne niekto zabíjať špičkových agentov, a tak nemajú inú možnosť, než poslať svoju poslednú agentku, aby išla ich smrť vyšetriť. Neveria jej schopnostiam, pretože Cate je bývalá zlodejka a okrem toho žena. No povedzte, v ktorej starej bondovke hrá hlavnú úlohu žena?
Po zapnutí novej hry dostanete veľmi dlhé intro s tancujúcou Archer, ktoré akoby vypadlo zo starých bondoviek. Následne sa stretávate so svojim mentorom Brunom, kde sa mu Cate vyžaluje, že dostáva samé podradné misie ako odpočúvanie a chce konečne ukázať svoj pravý potenciál. Po tomto stretnutí sa presuniete do Unity k dvojici šaškov, teda nadriadených, ktorých ksichty budete musieť trpieť pred každou misiou. Vždy im môžete odpovedať buď slušne alebo drzo. Ja som si vyberal tú druhú odpoveď, aspoň bola sranda. Po tomto vyčerpávajúcom briefingu môžete ísť na výcvik, kde sa naučíte plížiť, strieľať a používať prvé gadgety. Výcvik je strašne dlhý a otravný ale dá sa preskočiť a ísť rovno na misiu.
Prvá misia vás zavedie do Maroca, v ktorom budete musieť chrániť amerického ambasádora Monroe pred návalom assassínov, ktorí budú prichádzať odvšadiaľ. Len pre zaujímavosť som ich skúsil spočítať. (carnage count) Monroe je extrémne krátkozraký a takmer hluchý, takže nebude o útočníkoch vôbec vedieť. Celá misia pôsobí ako paródia a vôbec sa nehodí ako prvá misia v hre, pretože len stojíte a čakáte na nepriateľov, až sa ukážu. Na ich zneškodnenie budete mať aj na vyššej obtiažnosti veľa času, pretože než zamerajú ambasádora, dlho to trvá. Po jeho ochránení vás hra konečne pustí do otvorenejšieho levelu, ktorý je aj tak lineárny a dá sa prejsť len jednou cestou. Celá misia je akčne ladená, viac stealthu nájdete až v ďalších misiách.
Napríklad v druhej misií v Berlíne, kde musíte nájsť biofyzika Otta Schenkera. Zo začiatku sa budete musieť stretnúť s pár kontaktmi, prehodiť s nimi krycie fráze a zistiť polohu tajného laboratória. Následne sa musíte potichu vkradnúť do základne plnej vojakov a kamier. Zo začiatku som stealth využíval a v Berlíne sa využívať dá, no potom musíte aj tak začať na všetkých strieľať.
V NOLF je príbeh veľmi podstatný a poháňa celú hru dopredu. Celá hra je rozdelená do pätnástich misií. Každá misia sa bude odohrávať v inej krajine – napríklad Maroka, Berlína, Hamburgu, Severnej Ameriky a skočíte si aj z lietadla voľným pádom bez padáku či sa dostanete do vesmíru. Hra je veľmi rôznorodá a to je veľmi dobre. Len je škoda, že prvé misie nie sú až také záživné a hráč sa nimi musí doslova prebojovať, aby prišli tie lepšie. Aj tak je v hre toľko nápadov, že iné firmy by z každého jedného levelu urobili celú hru.
Autori začali na NOLF pracovať už v roku 1998, keď vyšla ich hra Shogo: Mobile Armor Division. Aj keď mala táto hra u kritiky úspech, hlavný dizajnér Craig Hubbard mal pocit, že nenaplnili svoje ambície a potenciál, ktorý do hry chceli vložiť. Shogo a aj Blood 2 vyšli plné chýb a boli nedorobené. Na vývoji NOLF pracovalo 18 vývojárov a chceli sa poučiť z chýb, ktoré urobili u svojej predchádzajúcej hry. Zoberte si, že takúto vtedy prepracovanú hru vytvorilo tak málo ľudí. Dnes majú vývojárske firmy stovky zamestnancov – Ubisoft ich má celosvetovo vyše 12,000, Rockstar 2000 a EA takmer 10,000. Aj tak autori do hry nestačili pridať viacero vecí – napríklad multiplayerovú cooperatívnu kampaň – podobnú na mód Assault v UTčku. Tento co-op sa objavil až v druhom diele.
NOLF beží na LithTech engine, ktorý vyrobili sami autori. Prvé verzie tohto enginu použili na Shogo a Blood 2 a NOLF využíva až verziu 2.5. Najnovšia verzia s prívlastkom Firebird používa Shadow of War. Graficky využívala v tom čase hra viac polygónov na postavy než akákoľvek iná. Stačí si všimnúť v rozhovoroch, koľko detailov má Cate a koľko ostatné postavy – model Cate má približne 1700 polygónov. Pre porovnanie – Lara Croft z prvého Tomb Raidera z roku 1996 ich mala 230 a dnes môže mať jedna postava aj vyše 100,000 polygónov.
Veľmi dlho hľadali pre svoju novú hru vydavateľa. Hra sa neustále menila, najskôr mala byť inšpirovaná japonskými anime, neskôr to mala byť vojenská strieľačka s misiami. Aj vďaka tomu, že vydali predchádzajúce dve hry plné chýb, ich nikto nechcel. Nakoniec sa im ozval FOX Interactive, ktorý zachránil NOLF a celé štúdio, pretože už im dochádzali zdroje na vývoj hry. Bez Foxu by zanikol Monolith a hráči by prišli aj o parádny FEAR či Condemned. NOLF bol prvýkrát oznámený na E3ke v roku 1999. Po vydaní sa hra zle predávala a väčšiu pozornosť u hráčov vyvolali až kladné recenzie, ktoré vyšli v herných časopisoch.
Cate Archer bola stvárnená modelkou Mitzi Martin a nahovorená americkou herečkou Kit Harris a v druhom diele Jen Taylor. Originálne nahrala Kit hlas Cate s výrazným škótskym akcentom, no škótskemu producentovi sa to nepáčilo, preto ho znovu nahrali na anglický. Herne sa táto postava narodila v Škótsku v roku 1942 a príbeh začína v roku 1967, kedy má Cate 25 rokov. Jej matka zomrela krátko po narodení Cate a jej otec spáchal samovraždu, keď mala 14 rokov. Pôvodne ste nemali hrať za ženu ale za Adama Churcha, britského agenta MI0. Autori nechceli, aby ich hru porovnávali s inými bondovkami, preto zmenili pohlavie agenta a jeho minulosť. To im pomohlo vytvoriť oveľa zaujímavejší príbeh a zvraty a umožnilo použiť vizuálne odlišné gadgety. V tom čase boli populárni superšpióni so šarmom, inteligenciou a vedomosťami a tieto vlastnosti chceli použiť na ženskú špiónku.
Autori sa nechali inšpirovať prvým Metal Gear Solidom (a v jednej misií bude krycí názov Foxhound), Thiefom, Tenchu, Syphon Filter či GoldenEye 007 na Nintendo 64. A odkaz na Thiefa je patrný už v prvej tréningovej misií či v Maroku, kedy sa musíte s Cate vyhýbať hlasnejším povrchom a zostať na koberci. Nepriateľov môžete potichu zabíjať, no ich smrť a ani telo nesmie vidieť kamera. Pritom nepriatelia hliadkujú vždy v dosahu kamery, ktorá ich vidí, preto ich nemôžete zabiť hneď. Vylákať od dohľadu kamier ich môžete tak, že spôsobíte hluk buď hlasným behom, či hodením mince. Umelá inteligencia sa aj tak veľmi rýchlo otočí a vráti sa späť na svoje stanovisko, takže nemáte šancu zareagovať. Ničiť kamery takisto nemôžete, pretože to spustí alarm. Aspoň, že sa kamere dá ľahko vyhnúť a máte dosť času na to aby ste sa skryli, aj keď vás spozoruje. Neskôr získate gadget na vypínanie kamier. Pištole s tlmičom sú také hlučné, že s nimi takmer nikoho potichu nezabijete a jedinou tichou zbraňou bude kuša, ktorú ale získate až neskôr v hre. Stealth je tu dosť rozbitý a niekedy ani autori nechcú, aby ste hru hrali potichu a hodia na vás tonu nepriateľov, ktorí tupo nabiehavajú rovno do zameriavaču. Umelá inteligencia si pritom vie všimnúť stopy v snehu a bude sledovať ich trasu. V neskorších misiách budete musieť aktívne využívať stealth, pretože keď vás uvidí jedna stráž alebo niekoho zabijete, automaticky končí misia.
Ako správny tajný agent budete používať rôzne gadgety, vynálezy. Zo začiatku môžete používať len šperhák, ktorý sa dá premeniť na jedovatý nôž, mincu na odlákanie nepriateľov, kyselinu na zmiznutie mŕtvol, neskôr získate okuliare s fotoaparátom a možnosťou prepnúť pohľad na infračervený alebo detekciu mín, ďalej zapaľovač, ktorým môžete podpáliť odpadkový kôš a odpútať tak pozornosť, rúž, ktorý slúži ako malý granát či parfém, ktorý môže väčší počet nepriateľov zabiť. Každý gadget si môžete pred misiou vybrať mimo tých, ktoré špeciálne pre misiu potrebujete.
Okrem toho sa dajú vybrať aj zbrane. Z nich budete používať na stealth karabínu Hampton s optickým zameriavačom a 9mm poloautomatickú pištoľ P38 s tlmičom. Potom je tu Luger P08 a táto pištoľ je s tlmičom aj tak hlučná a stráže vás budú počuť. Ľahký revolver som moc nevyužil aj vďaka zlej presnosti a pomalému nabíjaniu. Z pištolí získate aj Desert Eagle, aj keď prvá verzia tejto zbrane bola uvedená až v roku 1982 a príbeh hry sa odohráva v roku 1967. Zo samopalov si zastrieľate napríklad z AK-47, gangsterského tomíka či 9mm SMGčok. Snajperku využijete SVD Dragunov, na ktorú si môžete nainštalovať aj nočné videnie. Tú BTW používa aj hlavný záporák hry, Volkov. Z výbušných zbraní máte na výber kufríkový raketomet, ten získate ale až v posledných misiách alebo granátomet M79. No one lives forever je pravdepodobne prvou hrou, v ktorej si môžete meniť typy nábojov v zbrani.
Animácie nepriateľov, hlavne keď ich zasiahnete, sú trochu prestrelené a bol to zámer autorov. Keď nepriateľa zabijete na schodoch, on sa skotúľa, keď ho trafíte na balkóne, tak cez neho prepadne. Nepriatelia niekedy využívajú objekty, za ktoré sa schovávajú ale väčšinou vám len tupo pribehnú pred zbraň.
Po misiách môžete zbierať rôzne tajné zložky, kufríky a inú poštu. Je to síce nepovinné, no veľakrát sa čítaním zabavíte a zistíte, že tento svet je ešte šialenejší, než sa na prvý pohľad zdá – prirovnal by som ho k filmom Austin Powers Humor tu funguje na jednotku a je s vami po celú hru. Postavy sú od seba ľahko rozoznateľné a každá je profesionálne nahovorená. Nesmiem zabudnúť na hudbu, ktorú originálne zložil Guy Whitmore. Je ľahko džezová, má bondovský feeling a mení sa v závislosti na hráčových akciách. Celkovo je po zvukovej stránke NOLF na špičkovej úrovni.