Double Dragon II: The Revenge

FLASHBACK: Odporúčam Vám jarné upratovanie. Nie žeby som bol prehnane poriadkumilovný, ale mne sa to dnes celkom vyplatilo. Pri odnášaní všetkých tých zimných harabúrd na povalu som natrafil na krabicu od topánok a čuduj sa svete, po vrch prešpikovanú kazetami, lepšie povedané cartridge-ami. V tom momente som si spomenul na svoju dávno vyhodenú atrapu osembitového Nintenda. Bohužiaľ iba atrapu, ktorú som kedysi dávno kúpil na trhu a s originálom mala spoločné asi iba hry. Hrdo niesla nápis „Super video game 3000“ a na krabici mala obrázky z PSX hier. Vyzeralo to husto a sám predajca ani len netušil, že predáva FAKE konzolu. Časy sa zmenili, fake konzoly sa dnes už bohužiaľ nevyrábajú (bolo by zaujímavé kúpiť fejk PS3000 alebo taký Xpox 380:) a pravdupovediac som ju vyhodil, lebo sa pokazila. Každému v mojom okolí kto takýto fake zakúpil, na to aj došiel. Niekomu vydržala roky, mne asi tak mesiac. Nič však nemení na fakte, že mi ostali spomienky a spomínané cartridge. Dlho som nesmutnel a už som spúšťal emulátor FCEUX a hry si stiahol z netu. Asi Vám už doplo, že som našiel Double Dragon II (ďalej DD2), ale okrem neho sa mi pošťastilo aj na Mária, Power Blade, Contra, Felix the Cat, Castlevaniu, Contru, Punishera, Addams Family, Jackala, Battle City, …

STORY: U osem bitov bolo bežné, že príbeh chýbal alebo bol iba naznačený. Inak tomu nie je ani u DD2. Vašu milú zastrelil gang „The Black Shadow Wariors“ a vy ako bratia – majstri bojových umení – sa im rozhodnete nakopať zadky. Príbeh je prerozprávaný v statických textových prestrihoch, ktoré sa objavujú na začiatku každého kola. Môžeme byť radi, že je aspoň náznak príbehu, lebo poznám kopec hier, pri ktorých sa autori neunúvali ani o hlavné menu.
GAME: U osem bitov vzniklo kopec hier, ktoré mi dokázali pohnúť žlčou či už svojou zložitosťou, nudnosťou, absenciou saveovania alebo neustálym opakovaním donekonečna tých istých pasáži. DD2 je v tomto ohľade milým prekvapením. Hra sa príjemne ovláda, náročnosť je tak akurát a zábavnosťou vyletuje dosť vysoko. Prvé, čo nás v hre uvíta, je stručné menu, kde si okrem výberu obtiažnosti vyberáme aj to, či chceme hrať sami alebo s kolegom vo dvojici. Keby ste to hrali na konzole, bez váhania by som Vám odporučil hru vo dvojici, pretože je to fakt bomba mastiť to spolu s kolegom. Ja to hrám v emulátore a preto nemám na výber.

¸¸O čo vlastne ide?“ DD2 je sériou beat em up, čiže ovládate postavu, ktorá ide naprieč lokáciami a obrazovka sa vždy uzamkne, keď na scénu dorazia zlosyni. Po ich skántrení pokračujete ďalej, sem tam na Vás vyskočí nejaký ten boss a presne na tomto princípe funguje aj DD2. Vaša postava ovláda dva typy úderov a to päsťou a kopačkou dozadu. Efektným doplnkom vašej zostavy sú kombá kedy držíte nepriateľa za hlavu a mlátite mu po lebeni čo to dá alebo ho len tak odkopnete. V hre sa nachádza asi 10 druhov nepriateľov a ich ozbrojené variácie. V uliciach sa stretneme s rôznymi grázlami, pankáčkami, mariňákmi, elvisovými klonmi, ninjami, no na všetkých platí jedno – tvrdá päsť. Základným pravidlom, ktoré sa mi osvedčilo, je držať si nepriateľov vždy na jednej strane, lebo keď Vás obkľúčia, pomôže už iba vzdušná pirueta, ktorá sa prevádza dosť nešikovným spôsobom. Keďže Nintendo malo iba 2 tlačítka (A,B), ktoré už boli obsadené, zvolili si autori pre skok ich súčasné stlačenie. V hre sa našťastie veľa neskáče, ale bez skokov nikdy nevyskúšate kolenný útok, kop vo vzduchu a spomínanú piruetu. Okrem rúk a nôh môžete od svojich nepriateľov získať aj trúbku, nôž, palcát, granát, ktoré môžete hádzať alebo ich nimi mlátiť. Bohužiaľ o tieto vychytávky poväčšine rýchlo prídete nie svojou vinou ale vinou programátorov, ktorí to tak zariadili.

Trochu na škodu je ovládanie, ktoré sa mení podľa toho či ste natočení doprava alebo doľava – na to si však rýchlo zvyknete a príde Vám to časom vhod. Okrem chodenia sprava doľava budete musieť niekedy ísť aj cez rôzne platformy ako rebríky alebo debny nahor. Vo výškach odporúčam nepostávať na okrajoch budov, lebo keď Vás nepriateľ zrazí nadol, strácate automaticky 1 z troch životov. Na takéto situácie nebude v neskoršej fáze hry núdza, a všeobecne platí, že skôr Vás zabije pád z výšky do neznáma ako nepriateľ.

VIDEO: Gameplay zachytávajúci prvé 4 kolá, zle som navolil obtiažnosť – practice ponúka iba prvé 4 z ôsmich, pre ďalšie je potrebné zvýšiť obtiažnosť. Ako je vidno autorom nechýbali námety – po tom čo som navštívil mesto, preniesol som sa na lietadlovú základňu i prostý vidiek. Hra je zakončená bojom v chráme, kde je to už fakt o hubu…

VERDIKT: Čo sa DD2 týka, nemám čo by som vytkol. Je to jedna z tých najlepších hier, aké som na tejto konzole hral, preto vrelo odporúčam. Je jedna z mála hier, pri ktorej som sa zabavil aj po rokoch, disponujúc v celku vydarenými animáciami, zvukmi a hrateľnosťou a dĺžkou. Hral som aj ďalšie diely tejto série, trpia však nedostatkami v podobe neprimeranej náročnosti… Bon appétit.

[yasr_overall_rating size=“large“]

[yasr_visitor_votes size=“medium“]

• Výrobca: Technos Japan
• Distribútor: Acclaim Entertainment
• Rok vydania: 1990 (1988, Arcade)
• Platformy: NES, Amiga, Amstrad CPC, Arcade, Atari ST, Commodore 64, DOS, Game Boy, Genesis, MSX, Nintendo 3DS, PlayStation 4, TurboGrafx CD, Wii, Wii U, ZX Spectrum
• Extra: