Wizardry I – Proving Grounds of the Mad Overlord

Jedna z prvých RPGčiek na počítačoch a zakladateľ úspešnej série…

Andrew Greenberg a Robert Woodhead bolí tí, čo túto úspešnú RPG sériu začali. Vydali ju už v roku 1981 na Apple II. Bola (je) považovaná za jednu z prvých RPG hier na PC (spolu s Ultimou, Might and Magic a The Bard´s Tale). Spolu vydali tri časti, po ktorých nastúpili do firmy Sir-tech Software a v nej pokračovali vo vydávaní série už pod hlavičkou tejto narastajúcej firmy. Vyvinuli celkovo 5 Wizardry hier. Sir-tech Software sa rozhodol v sérii pokračovať, a tak vydali ešte ďalšie tri pokračovania. Dnes si bližšie rozoberieme prvý diel v sérii, s ktorým to všetko začalo.

Andrew vytvoril v roku 1979 meno hry, jej koncept a príbeh pre fantasy hru Dungeons of Despair. Po dvoch rokoch bola vydaná spoločnosťou Sir-tech ako Wizardry. Obe strany sa dohodli, že Sir-tech bude hru vyrábať a predávať do sveta a Andreovi zaplatia len za licenciu a z predaja bude mať nejaký percentný zisk. No čo sa nestalo, po veľkom úspechu prvého Wizardry začal byť Sir-tech nenažraný a prestal posielať peniaze Andreovi, ako sa dohodli. V roku 1992 Andrew preto zažaloval Sir-tech za neplatenie poplatku. Tiahlo sa to trištvrte roka až kým Sir-tech neskrachoval.

Vo svete Llylgamyn, sa jednému zlému mágovi zrodil strašne zlý plán na ovládnutie sveta, a tak poslal svojich patolízačov zabiť každého, koho uvidia. Ku svojej jaskyni, v ktorej býval, si vybudoval obrovské katakomby, plné všemožných príšer, duchov a beštii. Vy ovládate partiu šiestich dobrodruhov a máte za úlohu zabiť zlého mága a zachrániť svet. Dnes by sme nad takýmto klasickým, toľko omieľaným príbehom ohŕňali nos, no v roku 1981 to až také všedné nebolo. Hráči chceli hrať za hrdinov, ktorý ovládajú meč a mágiu, chceli pobiť tlupu príšer v temných kobkách a bolo im jedno, že príbeh je jednoduchý ako mozog ročného dieťaťa.

Hra sa skladá z textových obrazoviek, kde si prezeráte štatistiky vašich hrdinov, kupujete zbrane, zbroje alebo obnovujete život v hostinci a z „3D“ obrazoviek, v štýle klasických dungeonov. Grafická stránka dungeonov je úplne jednoduchá – biela a čierna. Už lepšie vykreslení sú nepriatelia, ktorých stretnete na ceste naprieč katakombami. Autorov zámer bol aj opis nepriateľov, kedy vidíte len všeobecný názov, napríklad malý humanoid, slimák. Ak chcete identifikovať nejakú príšeru, musíte na ňu použiť kúzlo, ktoré ju identifikuje. Nepriateľov je tu naozaj veľa. Od najslabších orkov, slizov, koboldov, zombii, pavúkov, až po gargogyly, draky, chiméry, medúzy alebo wyverny. Každé monštrum sa vyznačuje svojou špecifickou silou, zdravím, odolnosťami a špeciálnymi vlastnosťami(jed, paralíza, strach, odsávanie levelu, atp.).

Kúzla sú vo Wizardry I veľmi zvláštne. V boji ich musíte písať ručne, nemôžete si ich vybrať zo zoznamu, a tak, ak sa pomýlite, stratíte jedno kolo zo súboja. Aj keď si môžete pozrieť, ktoré kúzla má váš mág naučené (na začiatku sú to vždy dve rovnaké), nemôžete si pozrieť bližšie informácie, čo robia, a tak to musíte zistiť v boji a, možno, si to aj zaznačiť niekde bokom na papier. Kňaz disponuje klasickými kúzlami na liečenie druhých alebo oživovanie mŕtvych, no nájdu sa tu aj rôzne vylepšovacie, kedy napríklad vyvolá svetlo, ktoré cestuje s družinou a zvyšuje im viditeľnosť a nachádzanie skrytých dverí. Aj kňaz môže nepriateľom pekne ublížiť. Okrem „mierumilovných“ kúziel môže zoslať aj útočné, ktoré pôsobia buď na jedného nepriateľa alebo na skupinu. Nachádzame tu tak niektoré kúzla aj z novších hier využívajúcich svet Dungeons and Dragons (prvýkrát bola vydaná v roku 1974) – napríklad kúzlo Slovo: Smrť. Mág má zase okrem útočných kúziel (disponuje vraj aj kúzlom podobajúcim sa na malú taktickú nukleárnu zbraň) aj fúru obranných alebo pomocných – napríklad môže uspať všetkých nepriateľov, môže na nich uvaliť hmlu, ktorá znižuje ich obranu alebo si jednoducho môže hodiť teleport.

Vo Wizardry I si môžete vytvoriť postavu/y z piatich hratelných rás – človek, elf, trpaslík, gnóm a hobbit. Každá rasa má svoje špecifické vlastnosti – človek je priemerný vo všetkom, elf je nadaný v mágii, trpaslík je silný bojovník, atď. Ďalšiu úlohu tu zohráva aj presvedčenie – či budete dobrý, neutrálny alebo zlý (keby ste bol zlý, tak by ten quest, ktorý vám dali na začiatku, by už neplatil, nie?) – pritom dobrý hrdina nemôže cestovať so zlým, no neutrálny môže cestovať s obidvoma. Zbrane budete mať zo začiatku úplne obyčajné – dlhý meč, dýku, atp. Neskôr budete nachádzať špeciálne artefakty, kde zbrane budú pôsobiť extra poškodenie napríklad drakom alebo budú napustené jedom. Zbroje niekedy budú vyžadovať záporného hrdinu, takže dobrý charakter si ich obliecť nebude môcť. Okrem spomínaných vecí sa v hre nachádzajú rôzne štíty, helmy, rukavice, amulety, prstene, zvytky, prekliate predmety alebo špeciálne predmety(ako napríklad rôzne kľúče na otvorenie dverí a questové predmety).

Súboje sú ťahové. Aj keď som zo série ako prvý hral až posledný vydaný diel (Wizardry 8), súboje sa v základe ani moc nezmenili. Vyberiete si buď útok, obranu, kúzlenie, útek alebo použitie predmetu. Družinu si taktiež môžete usporiadať – tankov dopredu, mágov a kňazov dozadu. Keď už dáte rozkazy na ďalšie kolo každému, nasledujú veľmi podarené textové súboje, kde vám hra oznámi, či ste trafili, či trafili vás alebo či ste trafili kúzlo (ak ste ho správne napísali alebo ak vás ešte pred vyrieknutím kúzla nezabila nejaká potvora). Niekedy ma štvala zdĺhavosť presunu predmetov od jednej postavy k druhej, kedy musíte krkolomnými príkazmi dostať predmet od jedného majiteľa k druhému. To isté je aj s peniazmi, ktoré sa dajú dať aj len jednej osobe (alebo si ich môžete nechať rozdelené do šiestich), a tak v hre tvorí takého bankéra. Chyba je, keď sa chcete vyliečiť (vyspať) v hostinci. Ide to vždy len s jednou osobou a tá potrebuje vždy pri sebe peniaze. To znamená ďalšie zdĺhavé klikanie príkazov a prehadzovanie peňazí.

V takýchto starých hrách je najväčší problém ich náročnosť a veľká dávka trpezlivosti, ktorú v dnešnej dobe má už málokto. Dnes sa robia hry dostupné pre každý typ hráča, pre každú vekovú skupinu. V dnešných hrách je toľko rôznych tutoriálov na začiatku, že je nimi zamorená celá hra a niekedy aj presahuje únosnú hranicu. Prvé cRPG boli skutočne len pre fajnšmekrov, pre hardcore hráčov, pre fanatikov, ktorí dokázali hrať takýto skvost medzi hrami, ktorí dokázali chrochtať blahom pri pohľade na nízkopolýgónovú, jednofarebnú hru. Ale odbiehavam od tématu. Obtiažnosť je tu naozaj hardcore. Prvý problém je to, že katakomby, keďže sú graficky jednoduché, ľahko sa v nich môžete stratiť. Na to naväzuje ďalší problém. Žiadna mapa. Buď si ju budete sami kresliť na papier alebo využijete možnosť, že máte internet a už existujúce mapy si stiahnete. Mladšie ročníky budú mať problém možno si čo i len vytvoriť skupinu bez toho, aby mu z rohu vyskočila tabuľka, kde má kliknúť, čo to spôsobí a prečo je to tak. Starí pamätníci s úsmevom zaspomínajú a my (strední), s úctou dávame pred takýmto starčekom medzi RPGčkami ruky preč.

Zaujímavosti:

• V originálnej verzii bol jeden legendárna chyba, ktorá hráčom umožňovala nahrabať si rýchlo a zadarmo veľké množstvo skúsenostných bodov. Keď vyšla PC verzia, programátori ju tam nechali, pretože chceli byť k PC hráčom fér (vtedy sa len tak ľahko z hry nedala odstrániť chyba ako to je dnes, že autori vypustia na Steam patch a vy si ho stiahnete – museli by znovu vydať celú hru)

• Výrobca: Andrew Greenberg a Robert Woodhead
• Distribútor: Sir-tech Software
• Rok vydania: 1984 (1981, Apple II)
• Platformy: PC Booter, Apple II, Commodore 64, Macintosh, MSX, NES, PC-88, PC-98, WonderSwan Color
• Extra: 
• Príbeh (ENG)
• Walkthrough (ENG)