Tomb Raider II

Skvelé pokračovanie, no rozdielov medzi prvým a druhým dielom je minimum.

FLASHBACK: tento týždeň som sa rozhodol venovať trocha času hre, ktorú som dostal asi na Vianoce roku 2002. Poviete si asi: „chlape prečo až teraz, prečo nie pred desiatimi rokmi to si celý čas ležal v kóme?“ Na jednu stranu Vám dávam za pravdu, pôvodná hra slávila úspech asi v 97-mom, v tých časoch som po nej dosť túžil, no nemal som dostatok finančných prostriedkov na jej zakúpenie. Osud je niekedy mrcha a to, po čom túžite dnes, Vám dopraje nie hneď zajtra, ale napozajtra. V dobe, keď som sa s hrou zvítal (Tesco – Kontiki edícia), som fičal už na iných a o dosť namakanejších hrách a na toto jednoducho neostal čas. Najväčšou tragédiou je, keď človek nedostane čo chce, no ešte väčšou je, keď to dostane. Chronologicky by som mal začať od Tomb Raidera číslo jeden – bol vydaný v 96-tom a bol predchodcom, ktorý vytýčil mantinely celej série, bohužiaľ o jednotke nemám vôbec chuť písať a som rád, že som sa dokopal aspoň k tomuto.

STORY: náš príbeh začína asi v 9-tom – 10-tom storočí, kedy Čína zaznamenala obrovský územný rozmach a v boji rozdrvila nejednu armádu. Takýto osud mal postihnúť aj Tibetských mníchov, ktorí sa do poslednej chvíle bránili. Všetok odpor bol však márny, lebo Číňania mali jednu obrovskú výhodu a to nesmrteľného draka, s ktorého pomocou boli nepremožiteľní. Pri boji si jeden z mníchov všimol, že drak má na spodnej časti tela zapichnutú akúsi žiariacu dýku (Dagger of Xian), po ktorej vytiahnutí sa drak rozpadol a z posledných síl hrdinu spálil. Bez draka bola čínska armáda rozdupaná a mnísi dýku ukryli, aby už nikto nikdy nedisponoval takouto silou. V tomto momente končí hodina dejepisu a vraciame sa do súčasnosti, kedy sa tímu archeológov, na čele s bývalým Lárinim učiteľom pracujúcich v blízkosti Veľkého Čínskeho múra, podarí nájsť vstup do chrámu, v ktorom sa legendárna dýka nachádza. Všetci do jedného sú však brutálne zavraždení, čo upúta pozornosť mladej archeologičky Lári Croft, ktorá sa rozhodne vydať na toto miesto. Ako rýchlo zistí, na dýku si robí nárok istá sekta, na čele ktorej stojí Marco Bartoli, benátsky mafián, ktorý s pomocou dýky určite nechce nastoliť svetový mier a preto ho Lára musí predbehnúť a dýku mu vyfúknuť. Sekta má však veľký náskok a preto prvé kroky povedú práve v šľapajách Bartoliho mužov…

GAME: Lára Croft je zlatokopka (s Rytmusom nemá nič spoločné), ktorá má asi najbližšie k Indianovi Jonesovi. Podobne ako Indy, aj ona putuje miestami, na ktoré ľudská noha nevkročila už roky. Častokrát sa stáva, že cestu vpred si musí všemožne uvoľňovať pomocou prepínačov, pák a kľúčov. Práve hľadanie cesty vpred je jadrom celej hry. Hrdinka je nútená často zdolávať rôzne skalné výbežky, preskakovať priepasti, ponárať sa do hĺbky, len aby našla kľúč či prepínač, ktorý by jej otvoril cestu ďalej. Na tento účel je vybavená (vybavená je riadne alebo má veľké pľúca 🙂 svojou gymnastickou postavou a pohybmi, ktoré jej napomáhajú vyriešiť asi každú nebezpečnú situáciu. S užitočných pohybov by som spomenul asi saltá, úkroky, premety. Ako som naznačil, existujú aj neužitočné a medzi také by som zaradil skákanie šípky, ktoré síce vyzerá efektne ale pri zle použitom skoku si zlomí Lára väzy aj v menšej výške a v praxi sa dá dohrať aj bez jediného použitia takéhoto pohybu. Nie vždy sa dá všetko obísť či preskočiť a niekedy je nutné prekážku odtlačiť, čo považujem za dosť otravný prvok, ktorý inak svižnú hru dosť spomaľuje.

Láre v ceste tentokrát nebudú stáť len zvieratká, ako tomu bolo v prvom dieli, ale prevažne ľudia vyzbrojení pálkami, hasákami a obuškami. Pri takýchto stretoch stačí vytasiť a páliť, zameriavanie je automatické a nedá sa prepnúť. Aby to nemala Lára príliš ľahké, podaktorí sú vybavení tiež strelnými zbraňami, spočiatku síce menšieho kalibru, no v neskoršej fáze hry začne štekať aj brokovnica či uzi. Spoločným znakom pre všetkých nepriateľov sa stáva korunovaná tuposť, každý reaguje rovnako – po tom, čo zbadá Láru, sa snaží dostať až k nej, ak je na vyvýšenej ploche a nemá strelnú zbraň, tak iba bezmocne pobehuje ako na strelnici, kým ho neskolia búchačky. Boje sú veľmi časté, na môj vkus až moc, niekedy sa stanú už predvídateľnými, hlavne v pasážiach, do ktorých sa je nutné vrátiť s kľúčom alebo iným prvkom. Výhodou ľudských nepriateľov je to, že po nich sem tam ostanú aj užitočné veci ako lekárničky, náboje či dokonca zbrane.

Čo sa týka výzbroje, Lára nie je žiadna pacifistka, dovedna so sebou ťahá až sedem zbraní, medzi ktorými nechýbajú také kúsky ako granátomet, M16, Uzi, brokovnica a prekliata harpúna. Boje s nepriateľmi prebiehajú nielen na súši, ale aj pod vodou a preto si autori vymysleli harpúnu. Pri boji s potápačmi, žralokmi, barakúdami a inou morskou háveďou som bol častokrát nútený prilákať nepriateľa až k brehu a tam ho zastreliť klasickou zbraňou. S harpúnou mi to proste nešlo keď sa na mňa vyrútili traja potápači ozbrojení tiež harpúnami a hneď nato som už videl „Load game zápisník“. Trocha som nahryzol saveovanie a loadovanie – táto činnosť sa vykonáva pomocou červeného pasu v menu, v ktorom sú určené strany a riadky. Hra sa dá uložiť kedykoľvek a koľkokrát je potrebné, akurát ma to trocha otravovalo, že neexistuje nič ako checkpointy a po prepísaní svojho save-u som bol v riti. (stalo sa mi to iba raz a potom som už začal využívať viacero slotov)

Slovo SAVE pre mňa nabralo úplne nový význam, lebo spôsobov, ako zomrieť, je mnoho. Medzi najjednoduchšie smrti patrí nepochybne:

a) pád z výšky – nie vždy som svojou vinou spadol z veľkej výšky, v lepšom prípade som to prežil, ale stratil som priveľa životov a cesta naspäť hore by mi zabrala pol dňa aj už loadujem

b) utopenie – pri prehľadávaní zatopených priestorov som sa priveľmi sústredil na hľadanie spínačov, či šachiet a pozabudol som na to, že nemám žiabre

c) uhorenie – asi najhoršia smrť, ktorá je v niektorých pasážach veľmi bežná. Stačí prebehnúť cez horiace rošty alebo natrafiť na týpka s plameňometom a keď Lára neskočí v časovom limite rovnajúcemu sa jej zdraviu do vody, je po nej

d) chytený v pasci – po zhliadnutí trilógie Indiana Jones (tetralógie), by si človek povedal, že neskočí na kdejakú pastičku, ale opak je pravdou. Často sa mi stalo, že ma zabili pohybujúce sa steny, balvany, kyvadlá, disky, kosy… väčšinou je dizajn zámerne urobený tak, že zaručene vletíte rovno do siete…

e) iné smrteľné nehody – tak sem zaraďujem bežné nehody ako zrážka so snežným skútrom, zaseknutie sa na trampolíne, pád do lávy či kyseliny, rozdrvenie yetim, olovnatosť…

Kvôli tomuto krátkemu zoznamu som bol nútený hrať štýlom „preskočim priepasť SAVE zabijem tigra SAVE ďalší traja tigri LOAD znova tá istá pasáž LOAD … LOAD … po stý raz som ich zabil SAVE vezmem kľúč SAVE strelci LOAD. Musím uviesť na pravú mieru, že ukladanie na každom kroku považujem za formu podvádzania a snažil som sa to obmedzovať iba na nutné prípady, ale i tak sa hre podarilo vo mne vybudovať istú formu paranoje, ktorá začala spôsobovať nutkavé ukladanie (za celú hru som sa neovládol asi 600 krát, tá kur*a to aj počíta :)…

Hlavným nosníkom tohto dielu sú hneď, vedľa príbehu, aj lákavé a oku-lahodiace prostredia, ktoré ma do toho takpovediac dostali. Po návšteve čínskeho múra sa hra presúva do Benátok, v ktorých som síce nikdy nebol, ale pravdupovediac si ich nejak tak predstavujem. Odmenou za preskúmanie každého kúta sú tri sošky drakov (smaragdová, zlatá a strieborná), ktoré sú v každom kole všemožne rozmiestnené a po ich nájdení Lára získava bonus (náboje, zbrane). Osobne sa mi podarilo nájsť až 44 zo 48 drakov, len to chce kľud a oči na stopkách. Z Benátok sa dej presúva cez ropnú plošinu, vrak potopenej lode, do tibetských hôr, jaskýň, katakomb, kláštora, chrámu až do Lárinej postele kde je hra zakončená, nebudem prezrádzať čím => spoiler :)). Hra má dokopy 18 levelov + tréningový level, ktorý sa odohráva v Larinom dome, okrem nácviku základných pohybov sa dá prechádzať labyrintom, pustiť si hudbu, či hľadať easter egg tejto lokácie. Osobite musím vyzdvihnúť dizajn levelov, s ktorým sa autori naozaj vyhrali, prejavuje sa to asi tak, že každé miesto, ktoré navštívite sa aj podobá na to, čo má predstavovať.

Oproti jednotke má dvojka aj 2 (3) dopravné prostriedky. V Benátkach sa dá preháňať na člne v úzkych uličkách a v horách si Lára vypožičia skúter, ktorý ma lepšiu svahovú dostupnosť. (tretím je lanovková kĺzačka) Obe prostriedky slúžia nielen k urýchleniu presunu, ale sú potrebné aj pre dokončenie daného levelu. Všeobecne majú dva módy – normálny a turbo, ktorý je rýchlejší, ale pri nabúraní to Láru môže stáť život. Efektné je hlavne vystupovanie z člnu, pretože sa dá vyskočiť za jazdy čo sa bude v istej pasáži hry náramne hodiť… :)) na skútri sa to žiaľ nedá.

VISUAL: tentokrát si chlapci vážne mákli a hudba v niektorých akčných chvíľach perfektne graduje – situáciu napr. pri úteku pred lavínou, pri časovo náročných úlohách, pri naháňačkách na skútroch atď… Čo sa týka video zobrazenia, tak je nutné povedať, že hra je dosť hranatá a to aj po zapnutí všemožných grafických filtrov a rozlíšení. Je to viditeľne hlavne na nepriateľoch, ktorí mi občas pripadali ako z LEGA. Jedine postava Lári ujde a je to asi aj najlepšie vymodelovaná postava v hre. Kapitolou samou o sebe sú in-game a FMV sekvencie. Oboch je požehnane, prevažne medzi jednotlivými levelmi a vynikajúco vysvetľujú fakt, že sa hra odohráva v štyroch kútoch zeme.

VIDEO: dnešné gameplay video zachytáva prvý level, hneď potom čo sa Lára spustí z vrtuľníku sa ocitá v jaskyni s tigrom. Pre postup musí vyskákať až do veže na čínskom múre kde sa nachádza tajný tunel s množstvom pascí, po ktorých prekonaní sa dostane až do tábora, v ktorom natrafí na člena sekty a dozvie sa tak o dýke a jej účinkoch. Zámerne som sa vyhol všetkým secretom, ktoré nie je ťažké nájsť až na zlatého draka, ktorý sa nachádza v mieste s lanovkou kde je nutné zdolať strminu a zabiť dvoch dinosaurov.

[su_spoiler title=“Ovládanie“ icon=“arrow-circle-2″]

[Šípky] – pohyb
[Alt] – skok
[Ctrl] – akcia / streľba / branie predmetov
[Medzera] – vytiahnutie zbrane
[/] – svetlo[/su_spoiler] [su_note note_color=“#011e95″ text_color=“#c3c3c3″ radius=“11″]Verdikt: Tomb Raider 2 je skvelým pokračovaním a ak ste náhodou hrali predošlý diel tak sa neubránite pocitu, že tu niekto tak trocha varil z vody. Máte pravdu, medzi jednotkou a dvojkou je minimum rozdielov, engine ostal rovnaký, graficky nastáva drobné vylepšenie v podobe D3D, z pohybov pribudla iba otočka vo vzduchu tak prečo je to potom označené Tomb Raider 2? Ja osobne považujem dvojku, ako nejaký Director´s cut, nápady, ktoré neboli v jednotke realizované. Ak by táto hra nemala staršiu sestru bol by to jednoznačne ten najväčší hit roku 97. Aj napriek výčitkám, že to tu už raz bolo môžem na obhajobu povedať, že dvojka je oveľa komplexnejšia ako jednotka, má viac nepriateľov, väčšiu variabilitu prostredí, širší arzenál a super príbeh, ale posledné slovo budete mať práve VY…

[yasr_overall_rating size=“large“][/su_note] [yasr_visitor_votes size=“medium“]