The Summoning

Kvalitný dungeon crawler v izometrickom pohľade…

: Výber hrdinu

: Inventár postavy

: Začiatok hry

K Summoning som pristupoval značne obozretne. Na prvé zahranie som sa nezamiloval, to prišlo až po treťom a povedal som si: „V jednoduchosti je krása.“. Pri prvých dvoch mi v hlave zneli myšlienky typu: „To je odporná grafika, veď sa v inventári neviem vyznať, animácie sú horšie než na starom Atari 2600, atď., no po čase mi to už také neprišlo. Treba povedať, že animácie a grafická stránka nie je najlepšia (skôr podpriemerná) – váš avatar sa pohybuje prkenne, zasekáva sa o mŕtvoly a tiahne ich niekoľko metrov, v menu si ľahko pomýlite predmety (žltú zvinutú mapu, ktorú dostanete na začiatku, som považoval za kosť) a našli by sa aj iné vilomeniny. A to nehovorím o systéme, akým sa používajú predmety. Nestačí kliknúť pravým alebo ľavým alebo hodiť predmet avatarovi – musíte mu predmet dať do ruky a kliknutím na žltú trojicu kameňov sa rozhodnete, čo s ním urobíte. Je to trochu nešťastne vyriešené, no zvyknúť sa na to dá. Modrá štvorica kameňov signalizuje kúzla, ktoré máte v zálohe – najskôr si ich musíte vyvolať pomocou gest ruky. V princípe to funguje podobne ako v Dungeon Master.

Summoning bola vyrobená firmou Event Horizon. Bola to jedna z ich prvých hier na DOS. Venovali sa len PCčku – DOSu a neskôr aj Windowsu. V roku 1993 sa premenovali na DreamForge, pod týmto menom ich môžete skôr poznať. Sú autormi peciek ako Sanitarium, Anvil of Dawn alebo Ravenloft. Ak sa vám Summoning zdá povedomí, možno ste hrali hru na podobnom engine – Veil of Darkness alebo Dusk of the Gods (taktiež ich RPG). Summoning je vlastne pokračovanie RPGčka DarkSpyre, ktoré malo náhodne generované dungeony, čo druhý diel už zmenil. DarkSpyre vyšiel len na Amigu, čo je škoda, preto ho na tomto webe nenájdete.

Oceňujem, že inventár je sťahovací. Ďalším plusom sú krabice (truhly), do ktorých si môžete nahádzať veci a nezaberajú vám tak inventár. Ukazateľ many je nedobre spravený, rovnako ako ukazateľ života (čím viac ste zranený, tým viac máte krvi – wtf?!). Ďalšiu výtku mám k prázdnym miestnostiam. Nachádzate sa v labyrinte, kde je občas na stenách vidieť fontánka, mriežka, kanál, pochodeň alebo nejaký nápis, no sú v zlej kvalite a nedá sa s nimi urobiť interakcia. Keď prídete do kasární, očakávate, že tam nájdete postele, truhličky, skrine, zbrane, stoly s jedlom a ono nič. Prázdno. Autorom to bolo asi šuma-fuk, no mne nie. Otváranie dverí dali autori na zem (?!) a aj prehľadávanie mŕtvol je čudesné (ešteže sa nepriatelia dajú privrieť do dverí v štýle Duke Nukem 3D). So zbraňami to je tak, že čím viac s nimi budete máchať (a triafať), tým sa budete zlepšovať (ako v TES sérii). Očakávajte tu hŕbu kľúčov, tokenov, zvitkov a fľaštičiek. Fľašky na obnovu života si môžete dopĺňať hneď na začiatku, čím sa obtiažnosť znižuje o veľký kus. Na druhú stranu, zbrane sa kazia a ničia, takže ich musíte striedať a nosiť po kapsách viac.

: Čarovanie pomocou gestikulácie

: NPCčka si v kľude sedia alebo hrajú na nástroj, zatiaľ čo sa okolo nich prechádzajú monštrá…

: Animácie a grafická stránka nie je najlepšia – váš avatar sa pohybuje prkenne, zasekáva sa o mŕtvoly a tiahne ich niekoľko metrov…

Ďalej sa mi nepáčil úvod – je strašne rozťahaný a ukecaný. Dozviete sa v ňom, že si vyberáte hrdinu z prvého dielu, ktorý zastavil bohov mágie, vojny a intelektu, aby sa zmocnili svetu. Po vybratí portrétu a mena budete teleportovaný radou, ktorá dúfa, že jej pomôžete zničiť (sám zničíte, ako inač) hordu nepriateľov zlého Shadow Weavera. Skôr než vám môžu dať tréning, ste vhodený do Weaverovho labyrintu a tu hra začína.

Pri niektorých monštrách som nevedel, či som ich zabil alebo nie (pavúky). Pri humanoidoch sa dá ešte ľahko odpozorovať, či už čuchajú kytičky zospodu, no pri viacnohých už je to problém. Taktiež by som bol rád, keby kúzla mali viac efektov, pretože pri zmrazení neviete, či dotyčný zmrzol alebo sa zasekol o pixel. Healovanie je fajn, keby netrvalo tak dlho – môžete ho teda používať až po boji. Výborným ozvláštnením je skvapalňovanie drahokamov, aby ste získali potion. Využívanie teleportov (alebo skôr portálov) je tiež sranda – nikdy neviete, kam spadnete a na krátky čas sa vám bude motať hlava. Hra bude pre niekoho príliš dlhá, rovnako ako dizajnovo opakujúce sa labyrinty. S NPCčkami sa dá pekne pokecať, dialógy sa postupne vetvia a vy si môžete priamo zo slov vybrať, čo vás zaujíma. Aj tak som nechápal, čo tam všetci tí ľudia robia, bezstarostne sedia / hrajú na nástroj / maľujú, zatiaľ čo okolo nich chodia monštrá.

Aj so všetkými zápormi (ktoré sú skôr drobného rázu) zostáva Summoning RPG, ktorému by ste mali dať šancu. Zaujímavé je, že autori majú slovanské priezviská: „Straka alebo Namestka“.

[yasr_overall_rating size=“large“]

[yasr_visitor_votes size=“medium“]